Hoci bol príspevok na udržanie zamestnanosti navýšený, hotelom a ubytovacím zariadeniam chýbajú tržby, platia prevádzkové náklady a rezervy im dochádzajú. Podľa Blaškovej nikto nepočítal s niekoľkomesačným zatvorením. V niektorých prípadoch trvá tento stav už šesť mesiacov. „Každý sa spoliehal na to, že aj na základe výsledkov vianočného testovania a modelu, ktorý sme tu mali, sa hotely a strediská nejakým spôsobom otvoria, napríklad za podmienky negatívnych testov a podobne,“ uviedla riaditeľka tatranskej OOCR. Väčšie hotely sa v prípade uvoľnenia opatrení obávajú možného rizika, a to ďalších zmien pravidiel. „Naštartovať veľkú prevádzku stojí kopec peňazí. Niektorí napríklad otvorili zariadenie pred Vianocami a následne ho o tri dni zatvárali, a to sú extrémne straty,“ vysvetlila ďalej Blašková. Rovnako zapochybovala, či má zmysel otvárať Tatry bez možnosti lyžovačky. „Tatry sú však zároveň aj „klimatickými kúpeľmi“, čo je v tejto dobe jeden z top motívov pre ich návštevu okrem zimných športov,“ dodala.
V oblasti Tatier majú problém aj kaviarne či interaktívne galérie. Druhé spomínané podľa Blaškovej nie sú klasifikované ako služby v cestovnom ruchu, nemajú tak nárok na schémy pomoci pre cestovný ruch. Riaditeľka OOCR pripomenula aj ďalšie hrozby, na ktoré poukazujú zamestnávatelia nielen v Tatrách. „Prevádzkový zamestnanec, ktorý je doma niekoľko mesiacov a dostáva 80 percent svojho príjmu, si na to môže zvyknúť a stratiť pracovné návyky, lojalitu voči firme. Je to bežná prax a to je nebezpečná situácia,“ uzavrela.