Zvýšenie pomoci je výsledkom rokovania niektorých zamestnávateľských zväzov a podnikateľských iniciatív s ekonomickými ministrami vlády. Nebude to však pre niektoré firmy už neskoro? „Faktom je, že množstvo podnikateľov dnes už melie z posledného. Preto akákoľvek forma rozšírenia a zintenzívnenia pomoci je vítaná,“ hodnotí zmeny tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.
Avizované zmeny v podmienkach a vo výške pomoci víta aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Podľa odborárov však rezort práce zabudol zmeniť podmienky pri prepade tržieb. Štát by totiž nemal porovnávať súčasný stav tržieb s rovnakým obdobím spred roka. A to najmä od vlaňajšieho marca, kedy sa kvôli pandémii začali zatvárať prevádzky. Privítali by aj zvýšenie maximálnej sumy príspevku pri kurzarbeite.
Koniec byrokracie?
Podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského prichádza rozšírenie pomoci podľa toho, ako hlasno sa podarí firmám ozvať. „Mali by sme sa skôr pýtať, kedy prídu opatrenia, ktoré umožnia otvárať ekonomiku. Rok od začiatku pandémie sme tam, kde sme boli v marci,“ tvrdí analytik. Ako dodal, na Slovensku skôr badať opačný trend a opatrenia sú čoraz nezmyselnejšie. Napríklad zakázané regály s hračkami, dodal.
Viac ako výška pomoci robí podnikateľom starosti byrokratický postup pri žiadostiach. Na úradoch práce sa strácajú zmluvy a dodatky putujú z úradov do firiem aj niekoľko týždňov. Podľa Krajniaka ide najmä o personálny problém. Rezort práce chce preto zrýchliť aj vyplácanie peňazí a na spracovanie žiadostí presunie viac ľudí. Ministerstvo vyčlení aj viac notebookov pre úradníkov, ktorí budú žiadosti vybavovať z domu.
Krajniak tiež sľúbil, že žiadatelia už nebudú musieť podpisovať nové dodatky a posielať ich späť úradu práce. Po novom dostanú len potvrdenie a obratom pošlú výkazy. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti však nevidí problém len v dodatkoch. Podľa jeho slov by mali byť zmluvy a dodatky nahradené jednoduchou žiadosťou, ktorú úrad obratom schváli. „Znížilo by to administratívnu náročnosť a počet papierov, čo treba posielať,“ dodal.
Štát pošle viac peňazí
Asi najrozsiahlejšia zmena nastala pri dotáciách podľa prepadu tržieb. Odstupňovanie príspevkov sa zvýšilo z pôvodných štyroch na sedem stupňov. Napríklad najnižší príspevok pri prepade tržieb od 20 percent do 29,99 percenta je na úrovni 330 eur mesačne. Pribudol napríklad prepad od 50 percent do 59,99 percenta s dotáciou 600 eur. Najvyšší z nich pri prepade od 80 percent a viac sa zase zvýšil z pôvodných 810 eur na 870 eur.
Podľa Vlachynského sa však pomoc vo svojom princípe nezmenila, len sa mierne upravili sumy. „Zopár podnikateľom to naozaj pomôže, zopár podnikateľov si nájde spôsob, ako pomoc zneužiť, no a mnohým to pomôže len minimálne alebo na pomoc vôbec nedosiahnu,“ upozorňuje analytik. Nezanedbateľný bude aj vplyv na rozpočet. Rozšírenie pomoci bude stáť stovky miliónov eur ročne, dodal.
Štát tiež bude po novom firmám platiť maximálne sto percent ceny práce ich zamestnancov. Predtým to bolo 80 percent. Stále však platí, že na jednu mzdu dostanú maximálne 1 100 eur v hrubom mesačne. Keď zamestnávateľ v rámci tejto pomoci celkovo dostane viac ako 1,6 milióna eur, štát mu potom bude opäť hradiť len 80 percent ceny práce.
Nové dátumy v podmienkach
Pomoc získa aj viac ľudí. Nepôjde len o zamestnancov, ale aj o samostatných podnikateľov. Peniaze už za január tohto roka môžu žiadať firmy aj na ľudí, ktorých do práce prijali od 1. februára tohto roka. Rovnaký nárok sa týka aj žiadostí pri prepade tržieb pre podnikateľov. Predtým sa dotovali len mzdy a tržby ľuďom, ktorý sa zamestnali či začali podnikať do začiatku vlaňajšieho septembra.
Krajniak s Hegerom pridali aj jednoosobovým eseročkam a živnostníkom bez príjmov. Príspevok sa im zvýši z pôvodných 315 eur na 360 eur mesačne. Okrem toho môžu od februára prejsť aj na formu pomoci podľa poklesu tržieb. Háčik je v tom, že si musia začať platiť dobrovoľné sociálne poistenie. Od januára je to minimálne 191,91 eura. Vtedy môžu získať maximálne 870 eur mesačne.
Podľa Hegera vláda takto reaguje vždy, keď je to potrebné. „Veľmi dobre si uvedomujeme vážnosť situácie a rokujeme so zamestnávateľmi aj s odborármi,“ dodal. Keď dôsledky pandémie pominú, pre firmy bude podľa neho dôležité, aby mali k dispozícii svojich kvalifikovaných zamestnancov. Od toho bude závisieť aj ekonomické prebudenie krajiny.
Minister financií však dodal, že firmy a podnikatelia musia pochopiť, že jeho rezort pracuje s peniazmi slovenských daňových poplatníkov. „Preto s nimi musíme nakladať zodpovedne,“ uzavrel Heger. Avizované zvýšenie pomoci bude štátnu kasu stáť o 40 miliónov eur mesačne viac. Vláda celé vyplácanie pomoci nakoniec predĺžila až do konca júna tohto roka.
Firmy: Trápia nás fixné náklady
O zmenách v štátnej schéme s vládou rokovala aj Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM). Podľa jej predsedu Daniela Krakovského robia podnikateľom vrásky na čele okrem miezd aj fixné náklady. „Na názorných príkladoch bolo prezentované, akú výšku nákladov nesú podnikatelia na svojich pleciach, najmä z pohľadu fixných nákladov,“ vysvetľuje Krakovský.
Ako príklady okrem nájmu uviedol aj úroky z úverov, lízingové zmluvy, energie, licenčné poplatky, ale aj sezónny tovar. „Ak nebudú pokryté aj tieto výdavky, všetky peniaze vynaložili (vláda, pozn. redakcie) zbytočne, pretože už nebude komu pomáhať,“ dodal Krakovský.
Pri predstavovaní rozšírenia pomoci na túto tému nadviazal aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Podľa jeho slov vláda pripravuje schému, ktorá sa z hradenia nájmu zmení na hradenie fixného nákladu. „To znamená, že peniaze nepôjdu prenajímateľom, ale priamo podnikateľom, ktorí si budú môcť zaplatiť aj iné pravidelné náklady,“ dodal Heger. Štát totiž nájom v súčasnosti vypláca priamo prenajímateľovi.