Pomôže to? „V najbližších troch rokoch obrovský nárast výstavby neočakávajme,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. V tomto roku tak na Slovensku môže podľa neho pribudnúť niekoľko stoviek nájomných bytov, za optimistický scenár považuje analytik už tisíc. Na desaťtisíce, o ktorých hovoril šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár ešte pred voľbami, tak môžeme rovno zabudnúť. Reálne nevyzerá ani niekoľko tisíc ročne už do pár rokov, ako krátko po svojom nástupe vyhlásil minister dopravy.
„Pre podnikateľov nie je výstavba nájomných bytov atraktívna a radšej stavajú byty na predaj,“ vysvetľuje Tomčiak. Nájmy v týchto bytoch nezodpovedajú tržným sadzbám, vysvetľuje. Investícia do nájomnej výstavby tak nie je pre developerov atraktívna.
Jednoducho sa však nestavajú ani samosprávam. Tie mávajú problém s voľnými pozemkami. Nielenže sú drahé, ale tie najlepšie už často vychytali stavebné firmy či sú nevysporiadané. „Ceny stavebných pozemkov značne vzrástli a zároveň v centrách už nemajú mestá väčšinou voľné stavebné pozemky,“ dodáva Tomčiak. Nájomné byty tak mestá stavajú skôr na okraji, kde sa nájomníci následne boria s horšou občianskou vybavenosťou.
Viac ako počas minulých rokov?
Výraznejšie ako zmeny v legislatíve však výstavbu ovplyvní pandémia. „V súvislosti s ekonomickou krízou je ťažké predpovedať, ako bude výstavba nájomných bytov a tiež sociálnych zariadení z týchto zdrojov využívaná,“ vysvetľuje hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Predpokladá však, že zmeny štátnej dotácie predsa len čosi urobia. Záujem miest o výstavbu by tak mal byť predsa len o niečo vyšší ako v minulých rokoch, dodáva.
Rozvoju nájomného bývania by pomohla aj angažovanosť samosprávnych krajov. „Tie za celú dobu svojej existencie nepostavili žiadnu nájomnú bytovku a v minulosti skôr rozpredávali svoje budovy,“ hovorí Kaliňák. A to aj také, čo mohli byť premenené na nájomné bývanie, dodáva. Pomôcť by však podľa neho mohol aj štát so svojimi nevyužívanými budovami, ktoré by mohli slúžiť ako nájomné byty. „Čo sa týka výšky nájmu, tá je rôzna v závislosti od výšky obstarávacej ceny, pohybuje sa však radovo na úrovni okolo dvesto až tristo eur,“ hovorí Kaliňák. Nečudo, že je o byty od mesta taký záujem, keďže komerčné nájmy bývajú aj raz také.
Je to na mestách a obciach
Rezort dopravy si od novely zákona o štátnom fonde rozvoja bývania sľubuje efektívnejšiu spoluprácu so samosprávami. „Okrem snahy odstrániť byrokratickú záťaž žiadateľom pri podávaní žiadostí boli v návrhoch predĺžené lehoty na podanie žiadostí, zjednodušené technické podmienky, zvýšené limity príjmu pre možných nájomcov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf. Verí, že záujem starostov a primátorov sa zvýši.
Koľko bytov by tak mohlo tento rok pribudnúť? Rezort dopravy je v odhadoch opatrný. „Až na základe záujmu a úspešnosti žiadateľov budeme môcť informovať o počte plánovaných nájomných bytov, ktoré by sa mohli postaviť už v tomto roku, prípadne počas budúcoročnej stavebnej sezóny,“ hovorí Rudolf.
Nové podmienky dotácií na úvery zo ŠFRB výrazne posunuli limity tak, že dotáciu môže dostať i stredná trieda obyvateľstva, súhlasí i Tomčiak. „Zároveň sú jednoduchšie limity pre právnické osoby, ktoré by chceli nájomné bývanie organizovať,“ dodal. Firma tak môže po novom obstarať nájomné byty aj v obci nad dvetisíc obyvateľov či v lokalite, kde má žiadateľ prevádzku minimálne s dvesto zamestnancami.
Ďaleko za priemerom únie
Na Slovensku dlhodobo chýbajú nájomné byty. Azda aj preto vyše troch štvrtín ľudí vo veku do 36 rokov býva u rodičov, čo potvrdila aj analýza Združenia miest a obcí Slovenska. Byty totiž v posledných rokoch pribúdajú skôr v stovkách ročne ako v tisícoch. S podielom nájomných bytov na tisíc obyvateľov sme na tom najhoršie spomedzi krajín únie. Ak by sa chcelo Slovensko vyrovnať priemeru únie, museli by sme mať okolo 600-tisíc bytov. „Priemerný počet nájomných bytov z celkového fondu v Európskej únie predstavuje 23 percent,“ hovorí Ivan Rudolf, hovorca ministerstva dopravy a výstavby SR. Na Slovensku je to podľa rezortu dopravy iba šesť percent.
Regulované nájomné má u nás podľa údajov rezortu dopravy len 1,2 percenta ľudí – v Európe je to desatina. V Nemecku býva v nájomných bytoch až polovica ľudí. „Tieto čísla nespochybniteľne vypovedajú o extrémnom nedostatku bytov ako takých a rovnako aj nájomných bytov s cenovo dostupným nájomným,“ upozorňuje Rudolf.
Len vo veľkých mestách?
„Záujem o budovanie nájomných bytov je predovšetkým vo väčších centrách, kde byty chýbajú najviac,“ hovorí Rudolf. Mestá a obce odrádza od výstavby podľa neho zložitosť procesu verejného obstarávania a stavebného konania. Väčšie mestá majú problém aj s pozemkami. To môže po novom tiež vyriešiť štátna dotácia. „Investičný a realizačný proces však trvá niekoľko rokov, preto ovocie novej iniciatívy nie je navonok viditeľné okamžite,“ dodal Rudolf.
Cena na výstavbu nájomného bytu je stanovená vyhláškou. A tiež odstupňovaná podľa lokality, energetickej úrovne výstavby a kategóriou bytu. Zaváži aj výmera. Nový nájomný byt tak vyjde od 1 110 do 1 360 eur na štvorcový meter. „K tejto cene je treba pripočítať náklady na obstaranie technickej vybavenosti a pozemku, na ktoré tiež poskytujeme podporu,“ vysvetľuje Rudolf.