Plán obnovy má byť sociálnejší. Splní to Slovensko?

"Nárast nezamestnanosti sme len odložili, namiesto toho, aby sme mu zabránili. Stále existuje riziko, že sa rôzne sektory v najbližšom období neobnovia,“ povedal v europarlamente počas rozpravy eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne právo Nicolas Schmit. Kurzarbeit, ktorý plánuje natrvalo zaviesť i Slovensko, či podobné opatrenia nemôžu byť podľa neho trvalým riešením. „Musíme začať so vzdelávaním a preškoľovaním, reštrukturalizáciou podnikov a zabezpečiť tak budúci udržateľný rozvoj,“ dodal eurokomisár. To, do akej miery sa dôraz na dlhodobý udržateľný rozvoj dostane do chystanej legislatívy plánu obnovy, bude preto podľa Schmita kľúčové.

"Výzva Európskeho parlamentu je adresovaná členským štátom. Je na nich, ako si svoje plány navrhnú a ktoré oblasti do nich zaradia,“ vysvetľuje hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. Slovensko návrh svojho plánu zaslalo komisii tesne pred Vianocami. Verejnosti zatiaľ ministerstvo financií poskytlo na nahliadnutie len jeho skrátenú verziu. Celý obsah stále zostáva neverejný.

Podľa odborníkov však terajší návrh veľa vody v prípade udržateľného rozvoja a dlhodobej stability pracovného trhu nenamúti. "Zamestnanosť sa nepodporuje peniazmi, ale kvalitným podnikateľským prostredím. O tom ale v pláne obnovy veľa nie je, skôr naopak,“ upozorňuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. Vlády podľa neho v snahe vykázať pred voličmi pekné čísla zamestnanosti robia presný opak. "Míňajú miliardy, aby udržali v chode aj tie spoločnosti, ktoré sú už v stave klinickej smrti, či vymýšľajú rôzne trvalé kurzarbeit schémy,“ dodáva Vlachynský.

V ekonomike totiž musí podľa neho prebehnúť jav zvaný kreatívna deštrukcia, keď niektoré menej efektívne firmy a biznis modely padnú a nahradia ich nové. To sa na Slovensku nedeje. Veď len minulý týždeň sa minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) chválil stabilitou na pracovnom trhu a faktom, že vládne opatrenia zachránili tri štvrtiny pracovných miest. Daňou za tieto kroky bude podľa Vlachynského pomalší rast v dlhodobom období.

Podľa rezortu sa však súčasná verzia nášho národného plánu nezamestnanosti a sociálnej neistote venuje dostatočne. Ak by ale finálna verzia legislatívy pre tvorbu národných plánov ešte pritvrdila, ministerstvo financií to bude rešpektovať. "Celý Plán obnovy a odolnosti má za cieľ zvýšiť konkurencieschop­nosť Slovenska a zamestnanosť a zabrániť stagnácii životnej úrovne aj vzhľadom na silný pokles ekonomiky spôsobený pandémiou,“ tvrdí odbor komunikácie rezortu financií. Plán má podľa ministerstva reštartovať proces dobiehania vyspelých krajín únie, a to aj v oblasti trhu práce reakciou na jeho zmeny spôsobené napríklad automatizáciou či digitalizáciou.

Brusel žiada špecifikácie

Ako náš plán hodnotí komisia, zatiaľ nie je jasné. Podľa ministerstva financií ešte stále prebiehajú rokovania o jednotlivých míľnikoch "ako aj o naceňovaní navrhovaných opatrení“. Práve to, spoločne s väčšou presnosťou v špecifických a merateľných cieľoch, sú podľa europoslanca Michala Wiezika (Spolu) časté výčitky komisie smerom k národným návrhom. Navyše, aby komisia stihla finálne verzie schváliť včas, mali by byť podľa neho zaslané do konca februára. "V tejto chvíli je otázne, či má Slovensko šancu stihnúť stanovený termín, vzhľadom na chýbajúce verejné prerokovanie návrhu,“ hovorí Wiezik.

Ministerstvo financií však tvrdí, že návrh s verejnosťou prerokovalo už viackrát. "Koncom minulého roka sme zorganizovali sériu intenzívnych rokovaní s množstvom kľúčových partnerov, ako aj veľkú verejnú on-line diskusiu. Ku všetkým konzultáciám rezort pristupuje maximálne inkluzívne,“ reaguje komunikačný odbor.

Len pred pár dňami navyše ministerstvo spojazdnilo internetovú stránku, ktorá sa plánu obnovy venuje. Podľa tlačového odboru má takto verejnosť prístup ku všetkým informáciám. Aj táto stránka však obsahuje len sumár plánu obnovy, a nie jeho celé znenie. S odovzdaním finálnej verzie sa tiež zrejme nikam neponáhľame. Až začiatkom marca sa má dokument dostať do medzirezortného pripomienkového konania. Paralelne s ním by mali prebiehať aj takzvané "okrúhle tematické stoly, na ktoré ministerstvo prizve široké spektrum odbornej verejnosti“.

Peniaze až po schválení vlastných zdrojov

Čerpanie peňazí je navyše podmienené schválením legislatívy o vlastných zdrojoch do viacročného rozpočtu. Ak k nemu nedôjde vo všetkých štátoch únie, peniaze krajinám nepotečú ani po schválení národných plánov. "Schválenie je dôležité aj preto, aby si komisia mohla požičať zdroje pre Fond na podporu obnovy a odolnosti na finančných trhoch,“ ozrejmuje Ludvidková.

Ako je na tom Slovensko? "Národná rada schvaľovala mandát na rokovania o Viacročnom finančnom rámci, ktorého výslednou súčasťou je aj rozhodnutie o vlastných zdrojoch,“ tvrdí ministerstvo financií. To aktuálne pripravuje materiál k nadobudnutiu platnosti rozhodnutia o vlastných zdrojoch na predloženie do legislatívneho procesu. "Rozhodnutie musí byť schválené rovnakým spôsobom ako medzinárodná zmluva vládnej povahy. Následne po schválení rozhodnutia na úrovni vlády bude Národná rada informovaná o nadobudnutí platnosti rozhodnutia v súlade s vnútroštátnymi podmienkami,“ dodáva rezort financií.

Rozhodnutie nadobudne platnosť až vtedy, keď k jeho vnútroštátnemu schváleniu dôjde zo strany všetkých členských štátov. Aj preto na to členské štáty počas zasadania niekoľkokrát nabádal aj portugalský premiér António Costa, ktorého krajina až do konca júna predsedá Rade Európskej únie.