"Nemôžeme ponechať milióny európskych pracovníkov, ktorí sú vyčerpaní pridlhou pracovnou dobou a tým, že musia byť neustále k dispozícii, ich osudu. Nastal čas aktualizovať práva zamestnancov tak, aby zodpovedali novej realite digitálneho sveta,“ vyhlásil počas rozpravy europoslanec a spravodajca uznesenia Alex Agius Saliba. Odkedy sa svet pasuje s koronavírusom, počet pracujúcich z domu sa zvýšil takmer o 30 percent. To znamená, že viac ako každý tretí Európan pracuje z domu.
Zistenia Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (EUROFOUND) navyše potvrdzujú, že u tých, ktorí sú pravidelne na home office, je dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že budú robiť viac ako maximálne povolených 48 hodín týždenne. Odpočinok medzi pracovnými dňami sa im tak skráti na menej ako povinných 11 hodín. Už teraz sa pritom štatisticky takmer jedna tretina z nich venuje pracovným povinnostiam aj po tom, čo im v skutočnosti „padla“. A to len preto, aby splnili všetky pracovné požiadavky. Na porovnanie – v prípade ľudí, ktorí pracujú z kancelárie, sa pracovným povinnostiam vo voľnom čase venuje len päť percent.
Smernica prinesie zmenu
Tomu chcú europoslanci spoločne s komisiou zabrániť. „Ľudia nie sú roboti a nemôžeme ich vyťažovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Nová ekonomika založená na digitalizácii sa nesmie vyvíjať mimo právneho rámca pracovného práva, vrátane pracovného času,“ povedal v europarlamente eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne právo Nicolas Schmit. Európsky parlament sa vo výzve navyše odvoláva na fakt, že práve práca z domu zapríčinila vznik kultúry, ktorá zamestnancom káže byť neustále k dispozícii, a to aj v prípade, že sa ešte nezačal alebo práve naopak, už sa ich pracovný čas skončil. Podľa Bruselu má táto kombinácia dlhého pracovného času a vyšších nárokov negatívny vplyv na harmóniu medzi pracovným a súkromným životom a môže za vznik úzkostí, depresie a vyhorenia. Zmenu by podľa nich prinieslo, ak by právo na odpojenie bolo komisiou zadefinované ako základné právo každého zamestnaného.
Aký teda bude ďalší postup? Komisia má na podnet europarlamentu predložiť návrh právneho predpisu, ktorý právo na odpojenie zadefinuje. Nová legislatíva musí tiež stanoviť minimálne požiadavky pokiaľ ide o prácu na diaľku a jasne vymedziť pracovné podmienky vrátane pracovného času a času odpočinku. Schválený text tiež vyzýva členské krajiny, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia zamestnancom právo na odpojenie využívať. A to aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi. Dôraz kladú aj na to, aby štátne orgány poskytli tým, ktorý toto právo v budúcnosti využijú, ochranu pred diskrimináciou, kritikou či prepustením z práce.
Odborári sú za
Iniciatívu otvorene vítajú aj slovenské odbory. S problematikou neviditeľných nadčasov počas home officu sa na nich totiž obracajú mnohí. „Právo na odpojenie sa je nevyhnutným základným právom zamestnanca, ktoré musí byť pri práci z domu zamestnávateľom rešpektované. Je potešujúce, že takáto iniciatíva vychádza priamo z Európskeho parlamentu,“ povedala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová. Podstatný však podľa nej bude výsledok. Ak by komisia prišla rovno so záväznou právnou normou v podobe smernice a nielen s usmernením, bolo by to skvelé. „Smernice sú totiž pre členské štáty záväzné a musia ich implementovať do svojich právnych poriadkov,“ dodáva hovorkyňa.
Situácia totiž nebude iná ani v budúcnosti. Podľa expertov počet ľudí, ktorí ostanú pracovať z domu aj po skončení pandémie, respektíve budú striedať prácu z domu s prácou v kancelárii, neklesne, práve naopak. Pritom ešte pred dvomi rokmi sa podľa údajov Eurostatu prácou z domu mohlo pochváliť len menej ako šesť percent obyvateľov únie v produktívnom veku s najväčším podielom vo Fínsku a v Holandsku. Nárast nastal až s príchodom koronavírusu, a to opäť hlavne v krajinách, kde už s prácou z domu mali aké-také skúsenosti.