Gastrolístky či peniaze. Budú si ľudia vyberať?

Podľa analytika z INESS Róberta Chovanculiaka je rozšírenie výberu vždy dobrá vec. „Škoda, že nebolo nastavené vyplácanie v hotovosti a následne ponechaná možnosť dohodnúť sa na prípadných gastrolístkoch alebo inej možnosti,“ myslí si Chovanculiak. Mnoho zamestnancov, zamestnávateľov a reštaurácií sa vyhne plateniu zbytočných poplatkov gastrofirmám, do­dal.

Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc sa však obáva, že nakoniec na to doplatia zamestnanci. „Príspevok na stravu časom splynie so mzdou a neskôr budú mať ľudia kvôli tomu problém dostať zvýšenie mzdy,“ hovorí Kuruc. Zamestnávateľ im totiž bude argumentovať, že mzda je už zvýšená o peniaze na stravu, dodal.

Zamestnanci sa budú môcť dohodnúť aj na systéme stravovania napríklad formou donášky. Firma tiež môže namiesto papierových lístkov ľuďom ponúkať takzvanú gastrokartu. Rozhodnutie však nemôžu meniť kedykoľvek. Ako často im zamestnávateľ dovolí zmeniť výber, si určí on sám. Avšak podľa návrhu môžu byť zamestnanci viazaní svojím výberom najviac jeden rok.

Krajniakov rezort chce dať firmám v postupe zavádzania tejto novinky aj viac právomocí. „Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise,“ píše ministerstvo práce v návrhu novely.

Môžu firmy špekulovať?

S argumentom, že firmy nebudú ľuďom zvyšovať mzdy a príspevok splynie s výplatou, prišla aj Asociácia moderných benefitov (AMOBE). Tá zastrešuje najväčších vydavateľov stravných lístkov na Slovensku. „Už dlhšie upozorňujeme na sociálne riziká, najmä hrozbu znižovania sociálnych dávok, spojené so zavedením finančného príspevku,“ tvrdí hovorca AMOBE Roman Korenek.

S týmto tvrdením však nesúhlasí poradkyňa pre dane a účtovníctvo mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslava Lukačovičová. „Príspevok bude vyčíslený mimo hrubej mzdy alebo akýchkoľvek odmien, ktoré budú tvoriť mzdu a nebude teda možné takýmto spôsobom obchádzať zvyšovanie miezd,“ tvrdí. Na výplatnej páske pribudne len položka stravné, ktorá bude príspevok odlišovať.

Aj podľa rezortu práce nemôže byť finančný príspevok časťou mzdy a je viazaný len na stravu. „Ak si zamestnanec vyberie finančný príspevok a zamestnávateľ mu ho vyplatí na účet alebo v hotovosti, zamestnanec nebude musieť nosiť papierové stravovacie poukážky a bude mať väčší výber, kde si zabezpečí stravovanie,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Michaela Slivková Kirňaková.

Kritika od vydavateľov gastrolístkov sa dala čakať. Po zavedení novinky môžu stratiť podstatnú časť príjmu. Za gastrolístky firmám pri predaji účtujú poplatok do troch percent. Tento limit im stanovuje zákon. Problém je pri následnom odkupe, kde môže byť aj vyšší. Niektoré reštaurácie platia aj päť percent. Aby na tom neprerobili, v praxi si za lístky kupujú ďalší tovar.

Odborári: Zaniknú jedálne

Novinka sa nepozdáva ani Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR. Podľa odborárov je stravovanie súčasťou podnikovej sociálnej politiky. „Plnením tejto povinnosti sa významne určuje kvalita pracovných podmienok pre zamestnancov,“ tlmočí stanovisko hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Dodala, že novelou zákona zanikne stravovanie vo firemných jedálňach.

„Zamestnávatelia nebudú motivovaní vytvárať podmienky na stravovanie zamestnancov na pracoviskách budovaním jedální alebo iných podobných sociálnych zariadení,“ tvrdí Nemethová. Bude jednoduchšie poskytovať príspevok, čím sa zhoršia návyky zamestnancov k stravovaniu, dodala. Podľa jej slov to môže znížiť príjmy aj stravovacím zariadeniam.

Podľa Krajniakovho rezortu to pri veľkých firmách neplatí. Povinnosť firmy zabezpečiť stravovanie pre ľudí je podľa Slivkovej Kirňakovej najlepšie splnená hlavným teplým jedlom priamo na pracovisku. Vo veľkých fabrikách a priemyselných parkoch, ktoré majú vlastné jedálne, by tak nebolo možné, aby zamestnanec počas prestávky išiel na obed inde.

Preto si budú môcť peniaze vybrať len ľudia z firiem, ktoré svoju alebo zmluvnú jedáleň nemajú. Peniaze namiesto stravných lístkov by pritom nemali významne ovplyvniť ani stravovacie návyky v reštauráciách. „Zmena zásadným spôsobom nezníži počet ľudí, ktorí počas pauzy chodia na teplý obed alebo si kupujú iný pokrm,“ povedal ešte vlani šéf Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

Viac papierovania

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktorá zastrešuje aj AMOBE, by zmeny ešte pozastavila. Riešenie stravných lístkov v čase koronakrízy nie je podľa nej urgentnou záležitosťou. „Systém stravného na Slovensku by sa mal totiž zjednodušovať a odbyrokratizovať, ale zároveň aj plniť svoju úlohu,“ tvrdí hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.

Firmy s možnosťou výberu čaká aj o niečo viac papierovania. Podľa Lukačovičovej sa administratívna záťaž zvýši pri zisťovaní, ktorý zamestnanec si uplatní finančný príspevok a ktorý pôjde ďalej prostredníctvom stravných lístkov. Tomu sa vyhnú len vtedy, ak si všetci zamestnanci vyberú príspevok. V ďalšom období však firma bude musieť zisťovať, či ľudia nezmenili názor.

Povinnosť sa čiastočne prenesie aj na plecia externých a interných účtovných firiem. Odborníci z portálu Opýtaj sa účtovníka však nepredpokladajú, že sa im zvýšia náklady. „Každý správny mzdový softvér má už teraz v sebe zapracované spracovanie výplat. Či už sa poskytuje finančný príspevok, alebo stravný lístok,“ dodali s tým, že príspevok na stravu existuje už dnes.

Príspevok bude oslobodený od dane a odvodov tak, ako je to pri klasických stravných lístkoch alebo gastrokartách. Keď si zamestnanec vyberie finančný príspevok, firma bude v tomto roku na jeden obed prispievať najmenej 2,10 eura. Ministerstvo práce počíta s tým, že sa možnosť voľby bude od jeho zavedenia týkať 50 až 60 percent všetkých zamestnancov.

Gastrokarty ako riešenie?

Firmy, odborári, ale aj analytici sa zhodujú, že problém by mohla vyriešiť aj lepšia dostupnosť takzvaných gastrokariet. „Cestou k tomu môže byť povinná elektronizácia príspevku, teda plošné ukončenie používania papierových stravných lístkov a ich nahradenia kartami či aplikáciami,“ tvrdí Filová. Problém je v tom, že nie všetky reštaurácie ich akceptujú alebo nemajú platobný terminál.

Keby sa gastrolístky plne elektronizovali, podľa Kuruca by vyhrali všetci. „Zamestnanci neprídu o svoj benefit, pri každom nákupe minú rovno presnú čiastku a odpadnú problémy s vydávaním peňazí,“ vysvetľuje Kuruc. Ako dodal, odbúrali by sa tým aj daňové úniky v gastrobiznise.

„Ak je problém výška poplatkov za túto službu, nič nám nebráni začať problém riešiť,“ dodal. Podobnému riešeniu sa nebránia ani odborári. Gastrokarty však nezabránia obchádzaniu pravidiel. Niektoré obchody za ne v minulosti predali aj alkohol či oblečenie.