„Dane z nehnuteľností mestá zvyšovali v roku 2019 pre rok 2020, aby dokázali naplniť všetky povinnosti, ktoré samospráve zákonmi uložil štát bez dostatočnej finančnej kompenzácie. Vtedy nikto nepredpokladal v roku 2020 problémy, ktoré priniesla epidémia,“ povedala hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová. Mnohé obce a mestá tak v prípade, že nechceli zvyšovať dane z nehnuteľností, museli siahnuť po štátnej forme pomoci – návratnej pôžičke so začiatkom splácania v roku 2024 a koncom do roku 2027. Vláda ešte v lete na tento účel zo štátnych finančných aktív vyčlenila 173,6 milióna eur, z toho 121,5 milióna eur pre mestá a obce a pre vyššie územné celky 52,1 milióna eur.
„Podľa našich informácií väčšina miest túto možnosť využila a ministerstvo si svoje záväzky v plnej miere splnilo,“ dodáva hovorkyňa únie. Doteraz podľa tlačového odboru ministerstva financií odišlo takmer 2 000 subjektom vyše 151 miliónov eur. Posledné žiadosti bolo možné podať do konca októbra. Mnohé mestá však aj napriek tomu museli šetriť hlavne na sebe. „Očakávané výpadky podielových daní z dôvodu koronakrízy mestá riešili skôr vnútornými úsporami alebo obmedzovaním niektorých aktivít tak, aby sa nedotkli služieb, ktoré mestá zabezpečujú pre svojich obyvateľov,“ hovorí Piršelová.
Bioodpad niečo stojí
Niektoré sa však nevyhli zvyšovaniu poplatku za odpad. A to hlavne z dôvodu novinky z dielne envirorezortu – zberu kuchynského bioodpadu. Ten sa začal už od januára a zabezpečiť ho musí každá obec a mesto, ktoré nevie deklarovať 100-percentné kompostovanie obyvateľstvom. Výnimku do roku 2023 dostala len Bratislava a Košice, ktoré komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Aj v tomto prípade chce však minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) rokovať s primátormi na rýchlejšom začlenení do systému. Mnohé obce a mestá tak čakali nové povinnosti – nákup nových nádob, respektíve zabezpečenie zberu priamo od dverí. To ide ruka v ruke so zvýšením sadzieb „Mesto zvyšovalo poplatok za komunálny odpad z 0,09 eura na osobu a deň na 0,1 eura na osobu a deň. Na základe tejto úpravy sa ročný poplatok za komunálny odpad na jednu osobu zvýši z 32,94 eura na 36,50 eura,“ povedala hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
Dôvodom však nie je len odpad z kuchyne, ale aj zvýšenie poplatkov za skládkovanie. To sa postaralo o rast cien aj v Nitre, kde sa ročný poplatok za odpad zvýšil z 30 eur na 37 eur. „Poplatok za uloženie odpadu na skládke sa zvýšil o šesť eur za tonu odpadu, takže sme to museli premietnuť do výšky miestneho poplatku za komunálne odpady pre rok 2021,“ povedal hovorca mesta Tomáš Holúbek. Iné poplatky mesto dokázalo nechať na pôvodnej úrovni.
Nehnuteľnosti budú drahšie
Samosprávy zrejme čakajú zmeny aj v budúcom roku. Ešte minulý týždeň totiž minister financií Eduard Heger (OĽaNO) avizoval zmenu daňovej reformy. Nové nastavenie daní a odvodov musí podľa šéfa rezortu motivovať ľudí pracovať. Jeho reforma by preto mala menej zaťažovať prácu a viac majetok. Ako to bude vyzerať v praxi? To je zatiaľ jedna veľká neznáma a viac nechce prezradiť ani samotný rezort. „Keďže daňová reforma je v štádiu odbornej prípravy, je predčasné hovoriť o konkrétnych detailoch a návrhoch. Princíp nižšieho daňového zaťaženia práce a vyššieho zaťaženia majetku, respektíve negatívnych externalít však takáto reforma bude obsahovať,“ hovorí komunikačný odbor ministerstva.
Takýto popis veľa nehovorí ani mestám a obciam, ktorých sa zrejme reforma dotkne cez zvýšenie daní z nehnuteľností. Podľa Piršelovej bude dôležité, aby na jej príprave participovala Únia miest. Zvýšenie zdanenia majetku môže totiž podľa nej do veľkej miery znamenať, že tieto dane bude od obyvateľov vyberať samospráva. „To bude potrebné dôsledne pripraviť, ale najmä správne a zrozumiteľne odkomunikovať verejnosti, aby to obyvatelia nevnímali tak, že dobrý štát im dane znižuje a zlá samospráva zvyšuje,“ hovorí Piršelová.
Mestá a obce sa k téme vyjadria až vtedy, keď bude známe presné znenie reformy. Podľa niektorých to však nebude práve najšťastnejšie riešenie. „Nie je to dobrá správa, nakoľko niektorí daňovníci majú už v tomto období problém s úhradou dane,“ tvrdí hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Marhefková. Podľa hovorcu mesta pod Zoborom to však nie je prekvapením. Rezort financií podobné plány avizuje už dlhodobo. „Kedy sa to uskutoční a čo to pre obce prinesie, sa momentálne nedá povedať. Teraz sa daň platí v závislosti od druhu stavby a zastavanej plochy,“ dodáva.