"Chápem vážnosť situácie a to, že bolo potrebné gastro prevádzky zavrieť, ale som už zúfalá. Vláda nevie prevádzkam v tejto ťažkej situácii pomôcť,“ hovorí Eva Wolfová, majiteľka reštaurácie Pán Cakes v Bratislave. Mnohé, vrátane kaviarne Maks v obci Medzev neďaleko Košíc, dokonca nedostali ani finančnú podporu od štátu. "Táto neľahká situácia nás znovu zatvorila a našu kaviareň tak priviedla do neplánovaného krachu,“ povedala jej majiteľka Milena Schmiedt.
Na tom, že by podnikatelia mali byť za svoje straty odškodnení zo zákona, sa Asociácia zamestnávateľských zväzov (AZZZ) snaží s vládou dohodnúť už od marca. Samotné rokovania však podľa asociácie prebiehajú veľmi pomaly. "V zmysle dohody na dávnejšom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady sa predmetnou témou mal zaoberať podpredseda vlády pre legislatívu pán Holý, ktorý sa s nami aj stretol, pričom deklaroval vôľu o podobnej legislatíve diskutovať s tým, že v rokovaniach budeme pokračovať,“ tvrdí Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ.
Fakt, že odškodnenia pod seba prevzal podpredseda vlády Štefan Holý, pre denník Pravda potvrdil aj tlačový odbor ministerstva práce. Ten zároveň, rovnako ako odbor právnych služieb ministerstva vnútra a úrad vlády, žiadne ďalšie sťažnosti od podnikateľov doteraz neeviduje.
Nateraz k žiadnym ďalším stretnutiam medzi podpredsedom vlády a podnikateľmi nedošlo. Mnohým firmám však doterajšia forma pomoci nestačí. Navyše, predĺžený lockdown situáciu ešte zhoršuje. "Zákaz pohybu osôb prinesie škody predovšetkým prevádzkam, ktoré prídu o svojich zákazníkov a teda aj o svoj príjem,“ dodáva Filová.
Prídu na rad žaloby?
Prípadné žaloby na štát preto nebudú žiadnym prekvapením. "Predpokladáme, že už sa nejaké súdne spory s týmto problémom objavili,“ hovorí pre denník Pravda Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM). Stále však verí, že vláda bude mať dostatok zdravého úsudku, aby pochopila, že to takýmto štýlom podnikatelia nezvládnu, a urýchlene pristúpi ku kompenzáciám. Ak k tomu však nedôjde, podnikateľom podľa neho neostane iná možnosť. "Nevylučujeme, že ak to bude naozaj nutné, pristúpime aj k súdnemu vymáhaniu odškodnenia, či už prostredníctvom našich súdov alebo tých európskych,“ hovorí Krakovský.
Na tie sa už stihli obrátiť fitnescentrá. Pre protipandemické opatrenia totiž museli byť od marca zatvorené a podľa majiteľov tak utrpeli majetkovú ujmu, stratili príjem a klientelu. Prostredníctvom svojej únie sa preto obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý prijal ich žalobu. Prvé pojednávanie má byť už 5. marca. Vláda má dovtedy čas na to, aby sa s majiteľmi fitnescentier stretla a dospela k dohode, vysvetľuje Pavel Kiseľ z Únie fitness centier Slovenska.
Podľa ministerstva financií predžalobné výzvy prišli aj od prevádzkovateľov hazardných hier. Či ešte pritvrdia, je zatiaľ otázne. "Ministerstvo zatiaľ neeviduje, že by boli týmito subjektmi podané žaloby,“ hovorí tlačový odbor rezortu. Denník Pravda v tejto veci oslovil aj Asociáciu zábavy a hier. Tá nám však do uzávierky neodpovedala.
Fakt, že o žalobe uvažujú viacerí, priznáva aj Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Také ľahké, ako susedia v Česku, to však podľa neho slovenskí podnikatelia mať nebudú. "Máme iný právny poriadok a iné právne možnosti, podstatne komplikovanejšie, než v Česku. Štát má u nás v právnom poriadku viac reminiscencií na totalitný komunistický režim, takže žaloby sú v tomto prípade právne komplikované,“ hovorí Serina.
Aj podľa Zuzany Ballaschovej, predsedníčky Fóra cestovného ruchu, je v tomto prípade vymožiteľnosť práva na Slovensku beh na dlhé trate a podnikatelia sú už z celej situácie unavení. "Cestovný ruch bojuje o prežitie, aktuálne nemá síl bojovať na ďalšom fronte,“ hovorí Ballaschová.
Nebude to ľahké
Žalobu však môže komplikovať aj fakt, že viaceré najviac postihnuté oblasti, ako sú gastro či hotely, mohli aspoň do istej miery fungovať. "Zatvorené fitnescentrá nemohli poskytovať služby vôbec. Na rozdiel od reštaurácií, ktorým ostal výdaj jedál alebo ich rozvoz,“ hovorí Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.
Aj podľa právnika Jozefa Bariho sa treba pripraviť na komplikácie. Podobné spory podľa neho netrvajú krátko. "Existujú rôzne nástroje, ktorými sa môžeme domôcť svojich práv voči štátu,“ hovorí Bari. Štát pred súdom v rámci riadneho civilného procesu, ktorý upravuje najmä Civilný sporový poriadok, vystupuje v rovnoprávnom postavení ako fyzická alebo právnická osoba. Podľa Bariho je tak v zásade možné ho žalovať za rovnakých podmienok ako ktorúkoľvek právnickú či fyzickú osobu. "Každý má podľa článku 46 odsek 3 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom,“ hovorí Bari. Uvedený článok predstavuje ústavnoprávny základ domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, orgánmi verejnej moci, nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, dodáva Bari. Aká je však samotná úspešnosť? Podľa právnika závisí od konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu a v neposlednom rade aj od kvalitnej práce advokáta.
V prípade neúspechu existuje aj možnosť obrátiť sa na európske inštitúcie. Tak ako to spravili fitnescentrá. "Po splnení prísnych formálnych i procesných podmienok a po využití všetkých prostriedkov nápravy v rámci vnútroštátneho práva sa tak dá, zjednodušene povedané, žalovať štát pre porušenie práv a slobôd chránených Dohovorom,“ dodáva Bari.
České podniky chcú reálnu pomoc
S nedostatočnou pomocou českej vlády majú problém aj mnohí ďalší. Vyše 100-tisíc zamestnancov, ktorých práca priamo súvisí s najviac postihnutými sektormi – skladníci, pracovníci expedície, fakturanti, servisní technici a ďalší – preto vyzvali vládu, aby prehodnotila svoju doterajšiu pomoc. Väčšina z nich totiž doteraz nedostala ani cent. "Sme priamo naviazaní na gastronómiu, no nie je nás vidno. Súčasné vládne opatrenia sú pre nás likvidačné a každý ďalší deň vládnych opatrení nás posúva bližšie ku krachu,“ píšu vo svojej výzve podnikatelia.
Od vlády preto žiadajú rovnaké kompenzačné opatrenia, aké dostali reštaurácie a hotely v Čechách, a to za celé obdobie platných obmedzení. Zároveň chcú, aby sa zaviedli cielené a nie celoplošné opatrenia, a aby sa celá pandémia nevnímala len ako zdravotný, ale hlavne celospoločenský problém. Vláda podľa nich svojimi krokmi spoločnosť straší a často sú to práve občania, kto sa stáva rukojemníkom jej rozhodnutí. "Produktívna časť populácie sa nebojí ochorenia, ale neistoty a budúcnosti,“ dodávajú podnikatelia.