Základná predstava je, že každý výrobok bude označený predpokladanou dobou životnosti alebo počtom použiteľných cyklov. Tieto údaje by boli na výrobku uvádzané rovnako transparentne ako údaje o energetickej náročnosti?
Áno, výrobca by mal mať povinnosť uvádzať jasnú informáciu o predpokladanej životnosti produktu, respektíve počet používateľských cyklov. A zároveň by mal spotrebiteľa upozorniť na možnosť dať si produkt opraviť za adekvátnu cenu, ak sa pokazí po uplynutí záručnej doby. Ak je opraviteľný, musia k nemu existovať náhradné diely a musia byť aj dostupné. Navyše, cena opravy často predstavuje viac než polovicu hodnoty nového produktu. Spotrebiteľov to nemotivuje vyhľadávať opravu. Často uprednostnia kúpu nového výrobku, dokonca s tým, že podporujú ekonomiku. V skutočnosti sa tak ale hromadí odpad, z čoho asi nemá radosť nikto.
Čo s tým?
Životnosť mnohých domácich spotrebičov na európskom trhu je výrazne nižšia ako pred niekoľkými rokmi, čo dokázali aj európske prieskumy. Zatiaľ čo kedysi vydržali chladničky aj 20 až 30 rokov, dnes mnohé vypovedajú službu krátko po uplynutí záručnej lehoty. Preto som so skupinou ďalších europoslancov inicioval zavedenie zákazu používania postupov, ktoré zámerne skracujú životnosť výrobkov. Túto požiadavku sme pretavili do spoločného pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa v pléne Európskeho parlamentu podarilo schváliť, hoci len veľmi tesne – o dva hlasy. Európska komisia sa na základe schváleného uznesenia bude musieť zaoberať prípravou patričnej legislatívy.
Stáva sa, že v obchodnom reťazci si kúpime výrobok a príslušenstvo alebo náhradné diely sú dostupné len cez zahraničný e-shop. Pritom cena za ich zaslanie občas prevyšuje cenu produktu.
Táto situácia je neakceptovateľná. Je nutné, aby sme legislatívne zaviedli právo na cenovo dostupnú opravu odborným servisom, ako aj záruku na náhradné diely platnú v celej EÚ. V europarlamente sme schválením tejto správy vyzvali Európsku komisiu na zavedenie práva na opravu výrobkov, vytvoreniu právnej záruky na náhradné diely v rámci únie. Vyzývame tiež na možnosť zníženej alebo úplne odpustenej daňovej sadzby na opravy výrobkov a náhradné diely, čím sa vytvára aj nový priestor pre sektor poskytujúci opravy.
Ako by mal vyzerať digitálny pas?
Mal by niesť napríklad informácie o podmienkach výroby, trvácnosti, zložení, možnosti opätovného použitia, opravy, ekologickej stopy. Ambíciou je vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru, ktorý by združoval tieto informácie a zjednodušil spotrebiteľom prístup k nim.
Má význam požadovať jednotnú nabíjačku, keď sa technologické štandardy menia a vyvíjajú? Nebrzdí sa tak pokrok?
Určite nikto nemá záujem brániť technologickému pokroku. Dostali sme sa však do situácie, keď sú naši občania obrazne povedané rukojemníkmi výrobcov. Musíme preto vytvárať tlak na zjednotenie typov nabíjačiek. Aj keby sa napokon podarilo len zredukovať ich počet, bude to znamenať zníženie produkcie nadmerného elektroodpadu a zvýšenie udržateľnosti. Podľa dostupných informácií by predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a ďalšie opatrenia mali znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 až 4 percentá a spoločnostiam v EÚ priniesť úspory vo výške 600 miliárd eur. Napríklad náklady na ďalšie spracovanie použitých mobilných telefónov by sa mohli znížiť na polovicu, keby sa telefóny dali jednoduchšie rozoberať.
Aký bude ďalší postup a aká je šanca, aby toto odporúčanie nadobudlo právne záväznú formu?
Schválením tejto iniciatívnej správy vyzýva Európsky parlament komisiu, aby sa touto problematikou začala zaoberať a predložila legislatívne opatrenia, ktoré by aj v tejto oblasti viedli k výraznému posilneniu práv spotrebiteľov. Ak Európska komisia predloží návrh smernice, potom budú musieť o ňom Európsky parlament spolu s Radou EÚ rokovať s cieľom smernicu s takýmto obsahom prijať. Určite to ale nie je záležitosťou jedného roka.