Kedy vás minister práce Milan Krajniak oslovil s ponukou na post riaditeľa Sociálnej poisťovne?
O spolupráci sme sa rozprávali už dlhšie. Konkrétne do vedenia Sociálnej poisťovne ma oslovil asi mesiac pred vymenovaním.
V minulosti ste už riadili takú veľkú inštitúciu?
Za posledných desať rokov som pracoval na riadiacich pozíciách, väčšinou v súkromných firmách. Naposledy som mal ako viceprimátor Bratislavy na starosti viacero oblastí. Sociálna poisťovňa má ale vyše 5 400 zamestnancov. Takú veľkú firmu som ešte neriadil a myslím, že málokto na Slovensku.
Už ste stihli urobiť aj inventúru?
Spoločnosť je taká veľká, že po troch mesiacoch vo funkcii by nebolo fér vyvodzovať definitívne závery. Určite však môžem povedať, že aj napriek nemalým investíciám do informatizácie sa ešte stále veľa agendy rieši manuálne. Dôchodky sa napríklad počítajú štýlom kartotéka, kalkulačka, papier a pero. Myslel som si, že v takej veľkej spoločnosti to už bude prekonané.
Sociálna poisťovňa je kvôli vyplácaniu dôchodkov v permanentnom deficite. Je nejaký spôsob, ako to zmeniť?
Existujú príklady z iných krajín, kde majú fungujúce modely, napríklad Nemecko. Ich model funguje a vytvára prebytky. Môžeme sa z neho poučiť. Závisí to však aj od makroekonomických faktorov, akým je aj stav ekonomiky. Preto pozitívne hodnotím kurzarbeit, ktorý nám má v dobrých rokoch vytvárať rezervy. Z nich potom bude možné podporovať zamestnanosť a podobne. Šetrili by sa tak peniaze zo štátneho rozpočtu. Dnes je však systém pomerne neprehľadný. Na začiatok bude treba jasne zadefinovať, kto má na čo nárok, prijať potrebné legislatívne opatrenia. Na druhej strane musí byť v platení odvodov disciplína. Vnímam spoločenskú objednávku, aby bol prístup férový a spravodlivý. Ak jeden človek platí a druhý nie, nemôžeme sa na nich pozerať rovnako.
Máme však aj fondy, ktoré sú zbytočné a v podstate sa z nich len platia dôchodky. Prečo sa jednoducho nezreformuje fond dôchodkového poistenia tak, aby nebol stále v mínuse?
To sa mení podľa cyklu ekonomiky. Niekedy je systém schodkový, inokedy sa dofinancuje z iných fondov. Napríklad poistenie v nezamestnanosti bolo v čase pred pandémiou spravidla v pluse.
Ale fond starobného dôchodkového poistenia bol vždy v deficite.
Áno, ale napríklad v roku 2019 štát musel dofinancovať len minimálnu sumu. Vlani doň zase musel naliať vyše miliardu eur.
Bude mať Sociálna poisťovňa v budúcnosti vždy peniaze na to, aby vyplácala dôchodky?
Áno, ak budú platiť podmienky súčasnej legislatívy.
Takže štát to vždy nejako finančne zachráni?
Áno, tak je to legislatívne upravené. Garantuje to aj Ústava SR.
Nedávno bol schválený aj rodičovský bonus. Už sa na to technicky pripravujete?
Ústavný zákon hovorí o princípe, zatiaľ však nepoznáme podobu, v akej sa bude vykonávať v praxi. Spôsobov, ako sa môže rátať a vyplácať, je viac.
Foto: Ľuboš Pilc
Po vypuknutí pandémie bol v pokynoch a sociálnych dávkach pomerne veľký chaos. Ľudia sa nevedeli dovolať, žiadosti boli duplicitné a podobne. Je to už dnes pokojnejšie?
Pozreli sme sa na to, ako prebiehala prvá vlna pandémie. Pravdou je, že niektoré pobočky nezvládli nápor žiadostí, išlo najmä o pandemickú OČR. Zaviedli sme preto opatrenia. Počas druhej vlny už bola situácia iná a nápor žiadostí sme zvládali oveľa lepšie. Pobočka v Bratislave napríklad v minulom roku na jar vôbec nestíhala vybavovať žiadosti. Dnes pomáha iným pobočkám. Určite pomohlo aj zavedenie elektronických formulárov na pandemické ošetrovné a pandemickú péenku.
Agenda sa vlani na jar vybavovala cez e-mail alebo telefonicky. Začala sa už dodatočná kontrola údajov?
Kontrola prebieha priebežne. Dnes je priorita čo najrýchlejšie vyplácať dávky a implementovať nové zákony. Tých bolo minulý rok viac ako 30. Treba tiež pripomenúť, že Sociálna poisťovňa zažíva vôbec najťažšie obdobie vo svojej histórii. Samozrejme, spätne skontrolujeme, či sme všetko vyplatili správne. Potrvá to však ešte určitý čas.
Bola pandémia impulzom na zlepšenie digitalizácie?
Verím, že áno. Ale impulzom mal byť skôr štandardný pokrok, nie pandémia. Čo sa týka digitalizácie a robotizácie, Sociálna poisťovňa nie je štandardnou spoločnosťou. Ako som už spomínal, veľa vecí tu stále prebieha manuálne, ručne a papierovou formou. Bude pre mňa výzvou postupne to zmeniť. Príležitosť vidím napríklad aj v Pláne obnovy.
Už ste to riešili s ministerstvom práce?
Momentálne ešte dokončujeme stratégiu na ďalšie roky fungovania a vyhodnocujeme tú starú. S ministerstvom komunikujeme o problémoch, ktoré v Sociálnej poisťovni sú. Informatizáciu a digitalizáciu riešime aj s rezortom investícií. Rokujeme, aby na nás pri rozdeľovaní financií z Plánu obnovy mysleli.
Máte vyčíslené, koľko by ste na zlepšenie digitalizácie potrebovali?
Nemáme to takto detailne zmapované. V súčasnosti u nás funguje 48 informačných systémov, ktoré na seba rôzne nadväzujú. Väčšinou sú však dodané externými spoločnosťami, preto nevieme do všetkých vstupovať. To je problém nielen pri investíciách, ale aj pri vzájomnej kompatibilite IT systémov. Ku všetkým systémom ani nemáme zdrojové kódy. Aj keby sme na ne v súčasnosti chceli nadviazať, bolo by to komplikované.
V súčasnosti teda nie je možné prepojiť rôzne databázy so Sociálnou poisťovňou?
Nechcem úplne zachádzať do technických detailov, no v podstate všetky informačné systémy fungujú na rôznych platformách. Hlavnou výzvou pre ministerstvo investícií je tak nájdenie spôsobu, ako ich prepojiť. Momentálne je rozbehnutý projekt, pomocou ktorého by sa vytvoril jeden databázový systém. Naň by sa potom dali naviazať aj nové informačné systémy.
Hovorili ste, že množstvo vecí sa robí ešte manuálne. Nie je pri tom aj oveľa väčšia miera chybovosti?
Keď robíte veci manuálne, nie je možné vylúčiť určitú mieru chybovosti. Preto sú potrebné ďalšie kontroly, čo, samozrejme, zvyšuje naše náklady. Ak má klient za to, že jeho prípad nebol správne posúdený, má možnosť využiť inštitút odvolacieho konania.
Foto: Ľuboš Pilc
Budú sa kvôli digitalizácii zatvárať aj niektoré pobočky?
Redukcia pobočiek nie je úplne o informatizácii.
Keď však do niektorých pobočiek nebude treba osobne ísť, nebudú zbytočné?
Sociálna poisťovňa by mala byť inštitúcia, ktorá sa správa proklientsky, a teda do nej netreba chodiť. Stále sme však v dobe, keď žiadosť o dôchodok podávajú aj ľudia, ktorí nemajú digitálne zručnosti, prípadne možnosti. Osobný kontakt priamo na pobočke preto musí byť jednou z možností. Budeme sa však snažiť minimalizovať počet potrebných osobných návštev. Napríklad, elektronické nemocenské si predstavujem tak, že ho zariadi lekár. Podľa prepočtov by tak naši poistenci ušetrili 37-tisíc dní návštev alebo komunikácie so Sociálnou poisťovňou.
Máte už aj nejaké termíny, dokedy chcete digitalizáciu vylepšiť?
Máme míľniky. Napríklad, elektronickú péenku chceme zaviesť do roka. Česká správa sociálneho zabezpečenia ju zaviedla už v januári 2020. Chceme s nimi komunikovať a zistiť ich skúsenosti z procesu zavádzania do praxe. Hovoriť o dátumoch pri digitalizácii iných dávok by nemuselo byť presné, keďže v prípade schválených ústavných zmien nepoznáme ešte detailné riešenia. Zatiaľ chceme riešiť len tie veci, kde máme dostatok informácií.
V minulosti sa riešilo aj ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, termín sa stále posúval. Podľa posledných sľubov sa má zaviesť v roku 2023. Stále to platí?
Áno. Podľa aktuálneho stavu legislatívy platí, že od roku 2023 sa má zaviesť preddavkové platenie poistného a prvé ročné zúčtovanie má vykonať Sociálna poisťovňa v roku 2024. Púšťať sa do prípravy ročného zúčtovania dnes, keď nevieme, ako budú vyzerať zákony, nemá zmysel. Dúfame, že sa čoskoro dozvieme detaily zmien, ktoré vláda chystá. Tiež si najprv musíme povedať, čo konkrétne chceme ročným zúčtovaním dosiahnuť. Až potom môžeme hľadať optimálne riešenie jeho implementácie z pohľadu informačných systémov.
Čo bude znamenať ročné zúčtovanie pre poistencov?
Zúčtujú sa platby a predpisy za predchádzajúci kalendárny rok, zistia sa nedoplatky alebo preplatky na poistnom, dodatočne sa uplatnia odvodové úľavy. V súčasnosti má vymeriavací základ pri sociálnych odvodoch mesačný strop, čiže ľudia z peňazí od 7 091 eur vyššie neplatia odvody. To sa v ročnom zúčtovaní zmení a bude platiť už iba ročný maximálny vymeriavací základ.
Už viete niečo o daňovo-odvodovej reforme?
Zatiaľ konkrétne informácie nemám.
Komunikuje s vami rezort práce o reformách?
Vyjadrujeme sa ku konkrétnym zákonom, napríklad formou doložky finančných vplyvov, vykonateľnosti a podobne.
Foto: SITA, Pavel Neubauer
Na stole je už aj zavedenie takzvaného kurzarbeitu. Vidíte tam nejaké problémy?
Legislatívna podoba tohto zákona ešte nie je ukončená. Vyjadrovali sme sa len ku nákladom Sociálnej poisťovne a vykonateľnosti zákona. K tomu, kam pôjdu v budúcnosti peniaze a ako by to malo fungovať, sme zatiaľ stanovisko nepodávali.
Sociálna poisťovňa si už dlžné poistné vymáha sama. Funguje to lepšie ako cez exekútorov?
Je to rýchlejšie a aj lacnejšie pre ľudí, keďže neplatia trovy exekútorov. Zlepšenie procesu vymáhania dokazujú aj čísla.
Aký najväčší problém, okrem toho, čo ste už spomínali, vidíte vo fungovaní Sociálnej poisťovne?
Kľúčovým problémom sú informačné systémy. V Sociálnej poisťovni je viac ako 40 informačných systémov, ktoré spravujú externé spoločnosti. Všetko ostatné sa môže doriešiť vzdelávaním a hľadaním vnútorných úspor.
Čo ešte plánujete zmeniť?
Chceme sa zaoberať vzdelanosťou zamestnancov, efektivitou fungovania pobočiek a zbaviť sa drahých bratislavských nájmov. Určite je priestor na externé financovanie informačných systémov a digitalizácie, čo zároveň môže znížiť náklady na ľudské zdroje. Na mzdy ide celkovo asi 70 percent nákladov Sociálnej poisťovne. Ale čakajú nás napríklad aj zvýšené náklady na poštovné.
Prečo sa budú zvyšovať?
Slovenská pošta zvyšuje poplatky. Náš náklad je už teraz osem miliónov eur. Akýkoľvek zásah do cenníka tak pre nás predstavuje nemalé peniaze. Zhruba 400-tisíc ľudí si stále dáva posielať dôchodky poštou. To je zároveň aj ďalšou výzvou.
Vláda sa chystá zaviesť aj takzvanú oranžovú obálku. Ako to bude vlastne fungovať?
Pôjde zrejme o elektronickú zložku klienta, v ktorej bude vidieť všetky svoje piliere sporenia na dôchodok. Rovnako bude mať možnosť nastaviť si, aký dôchodok môže pri súčasnom sporení a mzde očakávať. Jednoducho povedané, človek si bude môcť skontrolovať všetky svoje nároky dávok, ale aj to, či za neho firma platí odvody a podobne.
Juraj Káčer (35)
Absolvoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity. Viac ako desať rokov pracoval v súkromnom sektore na riadiacich pozíciách. Od roku 2010 bol aj poslancom miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava – Dúbravka, od roku 2013 zase poslancom Bratislavského kraja a od roku 2014 poslancom mestského zastupiteľstva v hlavnom meste. Na post generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne nastúpil 10. septembra 2020. Zároveň sa preto vzdal postu viceprimátora Bratislavy.
Foto: Ľuboš Pilc