Projekt Integrovaného systému krízového riadenia (ISKRA) bol prakticky realizovaný v rokoch 2013 – 2020 za účelom zjednotenia a nastavenia jasných procesov pre riadenie pri hospodárskej mobilizácii, ochrane kritickej infraštruktúry či pri transporte nebezpečného, napr. jadrového nákladu.
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe vlastnej rizikovej analýzy, ale aj informácií od ministra hospodárstva Richarda Sulíka vykonal kontrolu opodstatnenosti obstarania systému s dôrazom na dodržanie pravidiel hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými financiami.
Národní kontrolóri zistili, že počas realizácie projektu došlo k viacerým zásadným zmenám nielen v jeho technologickom riešení, ale aj v konečných funkcionalitách.
ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami. Rezort hospodárstva budoval sedem rokov informačný systém pre krízové riadenie za milióny eur. Projekt nebol vecne zdôvodnený a v konečnom dôsledku nebol ani nikdy nasadený do prevádzky.Ľubomír Andrassy. podpredseda NKÚ.
„Systém ISKRA bol plánovaný ako nadrezortný projekt, čo je už v rozpore so základným princípom legality. Znamená to, že ministerstvo išlo nad rámec svojich kompetencií. Pre aktivity súvisiace s krízovým riadením medzi ústrednými inštitúciami štátu je potrebné rozhodnutie vlády SR. Kabinet o projekte ISKRA nikdy nerozhodoval“, tvrdí Andrassy.
Celkový rozpočet projektu bol zadefinovaný na úrovni 24 miliónov eur.
Napriek tomu, že ani jedna fáza projektu ISKRA sa nepreklopila do funkčnej prevádzky, zo strany ministerstva boli do konca minulého roku uhradené faktúry za viac ako 8,5 milióna eur.
Kontrolóri svoje zistenia odstúpia na ďalšie správne konanie Úradu vládneho auditu, ale aj na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní. „Už počas výkonu kontroly sme informovali šéfa rezortu o závažných zisteniach a odporúčali sme mu, aby sa zamestnanci ministerstva zdržali až do ukončenia kontroly akýchkoľvek finančných operácií súvisiacich s projektom ISKRA. Napriek tomu došlo k predĺženiu termínu dodania predmetu zmluvy najprv do konca roku 2019 a následne až do decembra 2020“, dopĺňa podpredseda NKÚ.
Systém ISKRA nebol nikdy reálne využívaný, nasadený do funkčnej prevádzky a v závere minulého roku bol zo strany rezortu hospodárstva delimitovaný ako prebytočný majetok štátu na Národný bezpečnostný úrad.
Proti konštatovaniam NKÚ sa ostro ohradil exminister hospodárstva a v súčasnosti nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Žiga. Ten podľa jeho asistenta Maroša Stana so závermi NKÚ absolútne nesúhlasí. „…správy NKÚ už v minulosti obsahovali vážne nezrovnalosti a neodborné konštatovania, ktoré bolo treba uvádzať na pravú mieru,“ uviedol Stano. „Tento projekt exminister zdedil po bývalom vedení a žiadne upozornenia a zistenia NKÚ exminister neignoroval, pretože on ani rezort žiadne nedostali. Ak by o nich vedel, rozhodne by konal,“ dodal Stano.
Žiga tvrdí, že z vlastnej iniciatívy nariadil po medializovaných informáciách ešte v roku 2019 ministerskú kontrolu a obrátil sa aj na Národný bezpečnostný úrad. Obe kontroly podľa slov jeho asistenta Stana vážnejšie nedostatky nekonštatovali a nikdy nikto nespochybnil, že by ministerstvo hospodárstva nemalo na tento projekt kompetencie.