Ľudí bez práce vlani pribudlo. Prinesie druhá vlna ďalšie prepúšťanie?

Čoraz menej pracujúcich a prepad platov v hotelierstve. Taký je zatiaľ neúplný účet, ktorý krajine vystavil minulý rok. Zamestnanosť do konca novembra klesla takmer vo všetkých oblastiach slovenského hospodárstva. Ukázali to najnovšie čísla Štatistického úradu.

, 14.01.2021 06:00
9

Pod smutné štatistiky zamestnanosti sa podpísala najmä koronakríza. Firmy a zamestnanci pritom nemajú zlé dni ešte za sebou. „Najmä v prvom polroku 2021 možno očakávať prehlbovanie negatívneho vplyvu koronakrízy na trh práce,“ myslí si riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

Výsledkom bude podľa neho ďalší nárast počtu ľudí bez práce. To, aká bude budúcnosť trhu práce, môže pritom ukázať vývoj ešte spred vlaňajšieho leta. Keď sa počet prípadov znižoval a vláda uvoľňovala opatrenia, zlepšili sa aj čísla. Podľa ekonóma Róberta Chovanculiaka z INESS je však v hre veľa premenných.

„Ako rýchlo bude prebiehať očkovanie, či na jar vírus oslabne ako minulý rok, či a koľko bude vláda ďalej dotovať pracovné miesta a podobne,“ vymenoval. Očkovanie by mohlo trhu pomôcť aj podľa Novysedláka. „Ak bude postupovať dobrým tempom, trh práce zažije postupné zotavovanie v druhej polovici budúceho roka,“ tvrdí.

Hotelieri bez práce

Najväčšiu ranu udelila pandémia hotelierstvu a reštauráciám. Demonštrujú to aj čísla za vlaňajší november. Zamestnanosť v ubytovaní medziročne klesla bezmála o 25,8 percenta, v reštauračnom biznise o 13 percent. „Podobný trend očakávame aj za december a január,“ upozorňuje generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

Hotely či penzióny totiž dostali po mimoriadnom silvestrovskom rokovaní vlády stop. Mnohé ubytovacie zariadenia a reštaurácie tak podľa Harbuľáka už nemajú zdroje na udržanie zamestnanosti pri výpadkoch tržieb. „Tento trend potvrdzuje naše tvrdenia o tom, že nastavenie parametrov štátnej pomoci nie je dostatočné,“ dodal.

Podľa štatistiky strácal segment ubytovania zamestnancov počas celého roka. Za jedenásť mesiacov sa tam zamestnanosť medziročne prepadla o 13,1 percenta. Gastropodnikanie stratilo 7,9 percenta. „Ak by aj táto letná sezóna vypadla, bude to mať dôsledky na vlastnícku štruktúru ubytovacích a stravovacích zariadení,“ varuje expert Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Pomoc je nedostatočná aj podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Tá okrem toho zaznamenala aj sťažnosti na rýchlosť vyplácania od úradov práce. „V neposlednom rade negatívne vplýva nepredvídateľnosť situácie, opatrení a absencia plánov ich realizácie,“ upozorňuje hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.

Zamestnanosť padá takmer všade

Vlani sa o 5,7 percenta medziročne prepadli aj pracovné miesta v stavebníctve. O ďalších 5,6 percenta klesla zamestnanosť v priemysle. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa však mnohé firmy napriek pandémii snažia zachovať objem zamestnanosti na takej úrovni, aký bol pred jej vypuknutím.

„Toto rozhodnutie sa však bez podporných opatrení nedá udržať dlhodobo. Preto bude závisieť aj od toho, ako budú nastavené opatrenia a kompenzačné schémy zo strany vlády,“ vysvetľuje hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Spolu s odborármi a Harbuľákom sa firmy zhodujú v tom, že pomoc je nedostatočná. Vláda sa pritom zatiaľ nechystá niečo na tom meniť.

Podľa Páleníka skrachujú najmä malí podnikatelia v ubytovaní a gastre. Dodal, že ich biznis preberú „oligarchovia a veľkopodnikatelia“. Táto kumulácia bohatstva bude pre spoločnosť podľa Páleníka negatívna. Zároveň sa pridáva k názoru, že situácia a úspešné otvorenie letnej sezóny budú závisieť od dostupnosti vakcín a úspešnej očkovacej kampane.

Zamestnanosť sa vlani medziročne prepadla o viac ako tri percentá aj v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. Počet pracovných miest však v niektorých segmentoch napriek pandémii rástol. Ide najmä o firmy v oblasti informačných a komunikačných činností. Za jedenásť mesiacov minulého roka sa tam počet pracovníkov medziročne zvýšil o 3,2 percenta.

Zárobky v hoteloch padali, inde rástli

Výplaty sa v novembri prepadli o 20,2 percenta ľuďom v hotelierstve a o 2,7 percenta zamestnancom v autoservisoch. Pokles miezd v ubytovaní je podľa Harbuľáka logický. Tento segment je viac ako deväť mesiacov obmedzený. Zamestnanci tak boli doma a nemali príplatky za prácu. „Na tomto poklese je vidieť, aký výrazný pomer tvoria príplatky na celkovej mzde či cene práce,“ dodal.

Napriek negatívnym dôsledkom koronakrízy si niektorí zamestnanci prilepšili. Priemerná mesačná mzda v novembri minulého roka medziročne vzrástla vo väčšine činností. „Dôvodom rastu príjmov bol najmä rast miezd vo verejnej správe,“ tvrdí Novysedlák. Podľa neho môže nastať od konca vlaňajška opačný trend. A to aj v sektoroch, ktorým sa v novembri darilo, dodal.

Podľa analytika Chovanculiaka aj napriek tomu rast priemernej mzdy nedosahuje takú úroveň, aká sa odhadovala ešte počas minulého roka. Dobré čísla pritom môžu byť aj nepresné. „Zvýšenie priemernej mzdy môže byť spôsobené aj čisto štatistickým fenoménom, keď sa prepúšťajú ľudia s nižšími mzdami, a to nafúkne priemernú mzdu,“ dodal ekonóm.

Za jedenásť mesiacov minulého roka si pritom najviac prilepšili ľudia v maloobchode, kde výplata rástla o 5,9 percenta, a o necelých päť percent vo veľkoobchode. Ľudia v maloobchode priemerne zarobili 810 eur a vo veľkoobchode 1 087 eur mesačne. O viac ako tri percentá prekvapujúco rástli tržby aj v reštauračnom biznise. Zamestnanci si mesačne zarobili 534 eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
9 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #priemerná mzda #práca #pandémia #nezamestnanosť