Ekonomiku zachráni až vakcína

, 13.01.2021 06:00

Vyše miliarda eur. Také budú škody pre zatvorenie ekonomiky v druhej vlne koronakrízy. Samozrejme, za predpokladu, že postačí sprísnenie protipandemických opatrení do konca februára. Ukázal to prepočet Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií.

Presne 230 miliónov eur stálo jedenásť dní prísnych opatrení vlani v decembri a ďalších 800 miliónov eur stratí Slovensko za prvé dva mesiace tohto roka. Vláda chce ekonomiku chrániť plošným testovaním, analytici i firmy spomínajú očkovanie.

„Ako vždy, tak aj teraz budú mať opatrenia najväčší vplyv na tých najchudobnejších a je jedno, či ide o zamestnancov, živnostníkov alebo chudobných podnikateľov,“ hovorí Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Najviac to pocítia ľudia, čo žijú z mesiaca na mesiac, dodáva. Akú-takú záchranu vidí Kuruc v tom, aby sa zabránilo pádu firiem. Inak ľudia skončia na úradoch práce. „Vláda by sa mala prestať hrať na lakomú a mala by byť štedrejšia čo do rozsahu, ako aj do rýchlosti pomoci,“ hovorí Kuruc.

Konečný účet za lockdown bude možné vyčísliť až s odstupom času, upozorňuje viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Záležať bude na dĺžke opatrení. Škody tak môžu byť podľa nej aj vyššie, ako vypočítali analytici ministerstva financií. Zatiaľ najvýraznejšie škody sú viditeľné v maloobchode, službách, ubytovacích a stravovacích zariadeniach, rekreačných službách a umení, vyratúva odborárka. A to naprieč krajinou – opatrenia sú totiž plošné.

Stratené miliardy

Škody spôsobené vládnymi obmedzeniami sa budú pohybovať v miliardách eur, odhaduje analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Veľkým problémom je podľa neho nerovnomerný dosah. „Veľké fabriky otvorené byť môžu, drobné predajne nie,“ hovorí Tomčiak. Pritom frekvencia kontaktov je vo veľkých továrňach minimálne taká vysoká ako v malých obchodoch, dodáva.

„Vláda by mala urobiť rozsiahlu revíziu a zrušiť najmenej efektívne obmedzenia,“ myslí si Tomčiak. Taktiež je podľa neho nutné, aby lepšie komunikovala alternatívne spôsoby ekonomickej aktivity, pri ktorej je nízke riziko šírenia vírusu. Ďalším krokom môže byť podpora domácich antigénových testov, domnieva sa. „Ľudia nie sú až takí neschopní a keď si sami doma indikujú koronavírus, tak podobne, ako keď mali v minulosti bežnú chrípku, ostanú doma a budú sa liečiť,“ hovorí analytik.

Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša nemáme až tak veľa možností na elimináciu škôd v ekonomike. „Kľúčové je zabrániť zatváraniu priemyselných fabrík, ktoré tvoria najviac pridanej hodnoty,“ zdôrazňuje. Zásadný zlom k lepšiemu podľa neho prinesie pravdepodobne až vakcína a zaočkovanie veľkej časti populácie. Na to si ešte musíme pár mesiacov počkať, dodáva.

Firmy sú znepokojené

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták priznáva, že ho výpočet škôd znepokojil. Konkrétne sa mu nepozdáva, že IFP počíta s lockdownom až do konca februára. „Z debát o riešeniach sme ako zamestnávatelia vynechaní, riešenia sú predkladané bez akejkoľvek diskusie s nami,“ komentuje. Tripartita podľa jeho slov nefunguje a neprebiehajú ani konzultácie zamestnávateľov s vládou.

Podľa Hoštáka je zrejmé, že jediným dlhodobo udržateľným riešením je vakcinácia. „Žiaľ, predmetom verejnej diskusie sú zatiaľ len lockdowny, zatváranie podnikov a testovanie,“ zdôrazňuje. Chápe síce, že hneď v januári Slovensko nemôže disponovať dostatkom vakcín pre celú populáciu, pýta sa však, kedy vláda odprezentuje detaily a časový harmonogram plánu očkovania. Za plán totiž nemožno, ako vraví, považovať vety typu, že „EÚ objednala x miliárd kusov vakcín“. Odpovede na otázky, kedy dôjdu na Slovensko, či aký je harmonogram ich príchodu, však chýbajú, upozorňuje. „Omnoho dôležitejšie než formy lockdownu je pre ekonomiku informácia o jasnom vakcinačnom pláne,“ hovorí Hošták.

„Vďaka pravidelnej komunikácii, ako aj pripravenému plánu by sa vedeli firmy včas pripraviť, čo ich čaká. Ak sa plánuje lockdown predĺžiť, je dôležité uvedomiť si, aké obrovské škody to bude pre firmy i ekonomiku ako takú znamenať,“ uvádza hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. V niektorých odvetviach – ako cestovný ruch, gastronómia či služby, už podniky kolabujú.

Asociácia so znepokojením sleduje veľmi pomalý postup očkovacích vakcín. „Očkovanie je pritom kľúčovým nástrojom k zastaveniu pandémie, zabráneniu kolapsu ekonomiky a návratu do normálneho života," prízvukuje Filová. Testovanie má podľa nej zmysel vo firmách, a to aj v menších.

Smutný začiatok roka

Nepriaznivá ekonomická situácia bude pretrvávať aj v úvodnom kvartáli tohto roka, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Nevylučuje, že lockdown v určitej forme pretrvá počas celého prvého kvartálu. „K výraznejšiemu zlepšeniu ekonomiky a k návratu nášho života do normálu však dôjde až po tom, ako sa vo veľkom rozbehne vakcinácia, prípadne keď sa dosiahne určitá úroveň zaočkovanosti populácie,“ hovorí.

Výpočet IFP považuje analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský za realistický. „Lockdown však prináša aj dlhodobé a ťažko vyčísliteľné náklady,“ vraví. Na mysli má nielen zvýšenie neistoty a rizika v podnikaní, ale i viac-menej vynútenú zmenu štruktúry niektorých sektorov – najmä v maloobchode. Vyriešené nie je podľa Vlachynského zatiaľ ani to, čo bude nasledovať po očkovaní. „Očkovacie pasy? Ako sa bude otvárať ekonomika? A čo ľudia, ktorí COVID prekonali a majú protilátky, už dnes ich bude aj viac ako 200-tisíc,“ pýta sa.

Prepočty až do konca februára

„Dopady lockdownu na ekonomiku od konca decembra do konca februára by dosiahli asi 1,1 percenta HDP z roku 2019,“ vyrátali vo štvrtok analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií. V prepočte ide o 1,03 miliardy eur. Analýzu zverejňuje rezort financií ako fotografiu na sociálnej sieti.

Analytici IFP už v materiáli rátajú s tým, že ekonomika bude zatvorená až do konca februára. Opatrenia majú byť podľa ich analýzy rovnako prísne ako počas lockdownu v apríli minulého roka. „Platiť bude zákaz vychádzania, všetky stupne škôl budú zatvorené alebo bude v prevádzke dištančná výučba, zvýši sa dopyt po pandemických OČR a zníži sa mobilita obyvateľstva do práce,“ spresňujú analytici. Pohyb zamestnancov má klesnúť o 40 až 50 percent, dodávajú. „V prípade, že by opatrenia bolo možné uvoľniť už koncom decembra na úroveň zo začiatku leta roku 2020, tak by HDP stúplo v prvom kvartáli 2021 o 3,5 per­centa,“ odhadujú analytici IFP.

K analýze sa na sociálnej sieti vyjadril aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO) spolu s apelom na plošné testovanie. „Do času, kým masívne očkovanie zásadne posilní imunitu spoločnosti proti COVIDU-19, je nielen pre zdravie občanov, ale aj pre zdravie ekonomiky najvýhodnejšie plošné testovanie,“ píše minister.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#ekonomika #IFP #pandémia #škody
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku