Lockdown vyjde ekonomiku na vyše miliardu, tvrdia Hegerovi analytici. Dajú sa zmierniť straty?

Zatvorené školy, práca z domu, von len z testom? V prospech plošného testovania včera argumentovala vláda i obrovskými stratami pre ekonomiku, na ktoré sa budeme skladať my všetci. Kým kompetentní hovoria o jedinom riešení – testovaní, viacero analytikov spomína skôr vakcínu. O tej hovoria aj zástupcovia firiem.

12.01.2021 11:18 , aktualizované: 14:18
debata (15)

VIDEO: Heger bráni plošné testovanie. Pre vírus prídeme o miliardu eur.

Video

„Dopady lockdownu na ekonomiku od konca decembra do konca februára by dosiahli asi 1,1 percenta HDP z roku 2019,“ vyrátali vo štvrtok analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií. Ľudskou rečou ide o niečo vyše miliardu. Teda presne 230 miliónov eur za jedenásť dní prísnych opatrení vlani v decembri a 800 miliónov eur za prvé dva mesiace tohto roka.

Analytici IFP v materiály rátajú s tým, že ekonomika bude zatvorená až do konca februára. Opatrenia majú byť podľa ich analýzy rovnako prísne ako počas lockdownu v apríli minulého roka.

„Platiť bude zákaz vychádzania, všetky stupne škôl budú zatvorené alebo bude v prevádzke dištančná výučba, zvýši sa dopyt po pandemických OČR a zníži sa mobilita obyvateľstva do práce,“ spresňujú analytici. Pohyb zamestnancov má klesnúť o 40 až 50 percent, dodávajú. „V prípade, že by opatrenia bolo možné uvoľniť už koncom decembra na úroveň zo začiatku leta roku 2020, tak by HDP stúplo v prvom kvartály 2021 o 3,5 per­centa,“ odhadujú analytici IFP.

K analýze sa na sociálnej sieti vyjadril aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO) spolu s apelom na plošné testovanie. „Do času, kým masívne očkovanie zásadne posilní imunitu spoločnosti proti Covidu 19, je nielen pre zdravie občanov, ale aj pre zdravie ekonomiky najvýhodnejšie plošné testovanie,“ napísal minister.

Martin Hošták, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)

„V prvom rade ma znepokojuje naratív IFP, resp. iných štátnych orgánov v zmysle, že lockdown má trvať do konca februára. Pýtam sa kto o tom rozhodol, na základe čoho? A s kým to bolo prediskutované? Považujem za absolútne neprijateľné takto naďalej dusiť slovenskú ekonomiku, bez toho, aby sme mali základnú víziu alebo strategický plán čo ďalej?

Tiež ma znepokojuje, že z debát o riešeniach sme ako zamestnávatelia vynechaní, riešenia sú predkladané bez akejkoľvek diskusie s nami. Tripartita nefunguje a nebežia ani konzultácie zamestnávateľov s vládou.

Je zrejmé, že jediným dlhodobo udržateľným riešením je vakcinácia. Žiaľ, ale predmetom verejnej diskusie sú zatiaľ len lockdowny, zatváranie podnikov a testovanie. Rozumiem, že hneď v januári Slovensko nemôže disponovať dostatkom vakcín pre celú populáciu. Ale kedy vláda odprezentuje detaily a časový harmonogram plánu očkovania? Za plán rozhodne nemožno považovať vety typu, že „EÚ objednala x mld. kusov vakcín“. Kedy dôjdu na Slovensko ? Aký je harmonogram ich príchodu ? Ako je naplánovaná logistika? Namiesto odpovedí dostávame žiaľ len informácie o lockdownoch a úvahách či nezatvoriť ekonomiku úplne…

Omnoho dôležitejšie než formy lockdownu je pre ekonomiku informácia o jasnom vakcinačnom pláne…"

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

„IFP má viac čísel aj prostriedkov na takéto výpočty, nemôžeme ich tromfnúť vlastným číslom, ale ich výpočet znie realisticky. Na rozdiel od marcových obmedzení prišlo k výrazne nižším obmedzeniam v priemysle. Lockdown však prináša aj dlhodobé a ťažko vyčísliteľné náklady. Či už je to zvýšenie neistoty a rizika v podnikaní (chaotické, legálne vratké a niekedy až bizarné obmedzenia, napríklad v tom, čo a kedy možno predávať), vynútená zmena štruktúry niektorých sektorov, najmä v maloobchode (nárast dominancie veľkých internetových hráčov), ale aj z hľadiska nákladov niektorých opatrení, ktoré tu s nami zostanú asi dlho. Hlavne kurzarbeit schémy majú potenciál vytvoriť celý nový nákladný „sociálny systém pre firmy", ktorý spustí celý rad nového morálneho hazardu v podnikateľskom prostredí (bude motivovať podnikateľov menej robiť rezervy a viac riskovať).

Hlavný problém je, že vláda sa snaží o centralizovaný mikromanažment celej pandémie, v čom nevyhnutne zlyháva. Obávam sa, že tohto pocitu moci zmeniť, obmedziť a zakázať čokoľvek sa bude veľmi ťažko zbavovať aj po odznení pandémie.

Priestor na zlepšenie samozrejme je obrovský. Vakcinácia už beží, ale dodnes nevieme, čo vlastne bude nasledovať. Očkovacie pasy? Kedy, pre koho, v akej situácii? Ako sa bude otvárať ekonomika? Čo ľudia, ktorý Covid prekonali a majú protilátky, už dnes ich bude aj viac ako 200 000?"

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

„Veľa možností na elimináciu škôd nemáme. Už tradične treba, čo najčastejšie testovať rizikové oblasti a dodržiavať hygienické a preventívne opatrenia. Kľúčové je zabrániť zatváraniu priemyselných fabrík, ktoré tvoria najviac pridanej hodnoty. Úspechom by bolo aj otvorenie materských škôl a aspoň základných škôl prvého stupňa na základe pravidelného testovania.

Zásadný zlom k lepšiemu, ale prinesie zrejme až vakcína a zaočkovanie veľkej časti populácie, na čo si ešte musíme pár mesiacov počkať. Dôležité je, aby sa prednostne očkovali najviac rizikoví ľudia, teda najmä zdravotníci a sociálni pracovníci v prvom kontakte s nakazenými a následne seniori od tých najstarších. Taký postup pri očkovaní môže najrýchlejšie odľahčiť preťažené nemocnice a zabrániť zbytočným úmrtiam.“

Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ)

„Nedisponujeme bližšími informáciami a metodikou prepočtu prezentovaných údajov. Údaje sme zachytili len na tlačovej konferencii, preto je zložité vyhodnotiť realistickosť prezentovaných údajov. KOZ nespochybňuje údaje a analýzy IFP, pričom ich aktívne využíva aj vo vlastných analytických materiáloch. V súčasnosti však čelíme nedostatku kvalitných informácií, ktoré by boli postavené na relevantných overiteľných dátach vypracovaných na základe odbornej metodiky. Ich interpretácia je často jednostranná a nezverejnenie vstupných štúdií nás vedie len k dohadom.

Podľa informácií z tlačovej konferencie vychádza odhad z odhadovaného rastu HDP za 1Q 2021, ktorý sa v zásade nuluje a vyčísľuje na 800 miliónov eur. Priemerne je HDP za jeden kvartál na Slovensku 23 miliárd eur a odhadovaný rast 3,5 percenta predstavuje 805 miliónov eur. V októbri 2020, pred celoplošným testovaním sa odhadovalo, že lockdown by stál Slovensko denne 80 až 100 miliónov eur, pravdepodobne sa prezentoval tvrdý lockdown so zachovaním len kritickej infraštruktúry.

Reálny dopad lockdownu tak bude možné vyčísliť až s odstupom času, pričom vplyv bude mať dĺžka trvania reštrikčných opatrení, ich podmienky, prípadné kompenzačné opatrenia a najmä schopnosť a možnosti podnikateľov nahradiť straty inou formou podnikania, či presunom do online priestoru. V súčasnosti neistej situácii a absencii akýchkoľvek plánov a stratégie riešenia vzniknutej situácie a pomalé reakcie vlády spôsobujú ešte väčšiu mieru neistoty, ktorá môže mať ďalšie fatálne dopady na celú ekonomiku, ktoré môžu prevyšovať prezentovaný odhad.

Zatiaľ najvýraznejšie škody sú viditeľné v maloobchode, službách, ubytovacích a stravovacích zariadeniach, rekreačných službách a umení naprieč celým Slovenskom, keďže opatrenia sú plošné. Zatiaľ nezasiahli vo významnej miere priemysel a stavebníctvo, ktoré tvoria značnú časť HDP (28 percent HDP).

Pandemickú situáciu máme na Slovensku od začiatku minulého roka, preto by sme predpokladali, že za tento čas sa efektívnejšie využijú existujúce nástroje. V čase zlepšenej situácie v polovici roka 2020 sa nepripravili žiadne plány a stratégie na budúce obdobie. Opatrenia boli prijímané neskoro, chaoticky, ich komunikácia bola veľmi zle nastavená, a absolútne sa rezignovalo na odporúčania odborníkov. Tieto skutočnosti a nepriaznivá pandemická situácia sa následne využívajú na obhajobu akéhosi „jediného záchranného kolesa“. Do dnešného dňa sa nepostupuje v súlade s plánom protiepidemických opatrení a v súlade s odporúčaniami odborníkov. Naťahovanie času a odďaľovanie riešení v súčasnej situácií už len prehĺbi škody, ktoré zákonite zo vzniknutej situácie vyplývajú.

Ďalším významným faktorom je neistota, z ktorej vyplýva, že nikto nevie (najmä ekonomické subjekty), aké pravidlá budú platiť. Efektívne kompenzačné schémy znížia škody, v lepšom prípade nedôjde k masívnemu zániku pracovných miest a firiem. Dôsledné dodržiavanie protiepidemických opatrení na pracoviskách a zavedenie homeoffice tam, kde je to možné, vo významnej miere dopomôžu udržaniu chodu ekonomiky, a zároveň nezhorší epidemickú situáciu.“

Jana Glasová, analytička Poštovej banky

„Podľa výpočtov IFP bude aktuálny lockdown našu ekonomiku „stáť“ 1,1 % HDP z roka 2019, a to za podmienky, že bude trvať do konca februára. Tieto prepočty považujeme za realistické, pričom ale nie je možné vylúčiť, že lockdown potrvá ešte dlhšie a dopady na naše hospodárstvo budú ešte výraznejšie.

Najväčšie riziko v súčasnosti spôsobuje druhá vlna pandémie, ktorá sa rozbehla vo väčšine krajín EÚ vrátane Slovenska. To spôsobilo opäť zhoršenie ekonomiky vo štvrtom štvrťroku 2020, a preto očakávame, že v závere roka došlo opäť k prehĺbeniu medziročného poklesu HDP. Predpokladáme, že náš HDP bol v poslednom kvartáli minulého roka ťahaný smerom nadol hlavne sektorom služieb, ktorý je pandémiou zasiahnutý najviac, a slabou investičnou aktivitou. Naopak, ťahúňom našej ekonomiky by opäť mohol byť hlavne zahraničný dopyt, ten ale tiež môže byť slabší ako v 3. štvrťroku.

Nepriaznivá ekonomická situácia bude pretrvávať aj v úvodnom kvartáli tohto roka. Pandemická situácia je totiž zlá a aktuálne sa naše hospodárstvo nachádza v lockdowne. Nevylučujeme, že lockdown v určitej forme pretrvá počas celého prvého kvartálu. K opätovnému naštartovaniu ekonomiky bude môcť dôjsť až vtedy, keď sa nám podarí dostať pandémiu pod kontrolu a bude možné naše hospodárstvo opäť otvoriť. K výraznejšiemu zlepšeniu ekonomiky a k návratu nášho života do normálu ale dôjde až po tom, ako sa vo veľkom rozbehne vakcinácia respektíve keď už bude dosiahnutá určitá úroveň zaočkovanosti populácie. Za celý minulý rok by naša ekonomika mohla vykázať pokles HDP o zhruba –6 až –7 percenta a tento rok sa prehupnúť opäť do zelených čísiel. V roku 2021 by sa rast nášho HDP mohol pohybovať okolo 6 percent.

Koronakríza sa nedotkla plošne rovnako celej ekonomiky, pretože niektoré sektory hospodárstva ju pocítili miernejšie, ale iné segmenty sú zasiahnuté veľmi silno. Ide hlavne o oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a oblasť umenia a kultúry. Práve tieto segmenty pocítili najvýraznejšie protipandemické opatrenia a došlo v nich k najväčšiemu prepadu tržieb a tiež aj k najväčšej strate pracovných miest. Naopak, priemysel si vďaka oživeniu globálneho dopytu hlavne z Číny a USA vedie počas druhej vlny pandémie celkom dobre.“

Boris Tomčiak, analytik Finlord.cz

„Áno odhad dopadu na úrovni 1,1 % z HDP je realistický, ale musíme brať do úvahy, že presne sa dopad nedá vyčísliť. Na ekonomiku má vplyv i mnoho ďalších faktorov vrátane zahraničného ekonomického rastu.

Škody spôsobené vládnymi obmedzeniami ekonomickej aktivity na Slovensku sa budú pohybovať v miliardách eur. Veľkým problémom je nerovnomerný dopad na rôzne subjekty. Veľké fabriky otvorené byť môžu, drobné predajne nie. Pritom frekvencia kontaktov je vo veľkých továrňach minimálne tak vysoká ako v malých obchodoch.

Slovensku absolútne chýba systematický prístup založený na dátach a ich analýze. Tím pádom sa robia rozhodnutia podľa toho, ako sa premiér a jeho tým v daný deň vyspia. Komunikáciu opatrení politici absolútne nezvládli a ešte k tomu nadáva premiér svojim voličom, že oni šíria vírus. Slováci samozrejme výrazne obmedzili kontakty a nestretávajú sa. Ale tiež musia vidieť prínos opatrení, ktoré obmedzujú ich slobodu. Štatistiky o šírení vírusu ukazujú, že účinnosť opatrení zavedených v posledných mesiacoch je výrazne nižšia, ako sa predpokladalo.

Vláda by mala urobiť rozsiahlu revíziu a zrušiť najmenej efektívne obmedzenia. Taktiež je nutné, aby lepšie komunikovala alternatívne spôsoby ekonomickej aktivity, pri ktorej je nízke riziko šírenia vírusu. Ďalším krokom môže byť podpora domácich antigénových testov. Ľudia nie sú až tak neschopní a keď si sami doma indikujú koronavírus, tak podobne ako keď mali v minulosti bežnú chrípku, ostanú doma a budú sa liečiť. Ani s bežnou chrípkou sa ľudia typicky nepremávajú po uliciach a kanceláriách."

Miriam Filová, hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ)

„Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) so znepokojením sleduje zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu, ktorá už teraz spôsobuje totálny kolaps v niektorých odvetviach (cestovný ruch, gastro, služby) a môže pri neriešení znamenať uzavretie výrobných podnikov a teda totálny kolaps ekonomiky.

AZZZ neustále apeluje na vládu, že v takejto nepriaznivej situácii v akej sa Slovensko momentálne nachádza je veľmi dôležitá komunikácia so zamestnávateľmi ohľadne protipandemických opatrení, ktoré majú enormné dopady na firmy. Vďaka pravidelnej komunikácii ako aj pripravenému plánu by sa vedeli firmy včas pripraviť, čo ich čaká. Ak sa plánuje lockdown predĺžiť, je dôležité uvedomiť si, aké obrovské škody to bude pre firmy ako aj ekonomiku ako takú znamenať. Mnoho firiem bojuje už od marca o prežitie, protipandemické opatrenia sa neustále menia, pomoc zo strany štátu je nedostatočná a zdĺhavá.

So znepokojením taktiež sledujeme veľmi pomalý postup očkovacích vakcín. Očkovanie je pritom kľúčovým nástrojom k zastaveniu pandémie, zabráneniu kolapsu ekonomiky a návratu do normálneho života. Treba nastaviť jasné pravidlá a harmonogram vakcinácie prioritne pre rizikové skupiny obyvateľov, ale tiež zamestnancov v kritickej infraštruktúre. Je potrebné promptne riešiť sľubované testovania vo firmách, ktorým včas dokážeme odhaliť pozitívne prípady a firmy sa budú môcť pripraviť na kritické situácie. Dnes už mnohé firmy, aj menšie, realizujú testovanie na týždennej báze, čo ich však stojí nemalé náklady. Firmám by veľmi pomohla kompenzácia týchto nákladov na testovanie, či už vo forme dodávok testov, alebo finančnej kompenzácie. Testovať svojich zamestnancov s podporou štátu by malo význam aj u firiem, ktoré majú menej ako pôvodne avizovaných 500 zamestnancov.“

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 15 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #testovanie #očkovanie #IFP