„Aj keď v porovnaní s októbrovou verziou plán prináša zásadné upresnenie, je reálne, že Európska komisia v rámci skríningu zamietne niektoré opatrenia kvôli nesúladu s princípmi fondu obnovy a odolnosti,“ upozorňuje audit director spoločnosti Grant Thornton Filip Tichý. Brusel si totiž prednostne posvieti na to, či predložené reformy riešia oblasti postihnuté koronakrízou, ale aj prispievajú k štrukturálnym reformám ako príprave na výzvy budúcnosti. Jednoducho obnova i odolnosť.
No a tu niekde je pes zakopaný. „Európska komisia by mohla mať najväčšie výhrady k opatreniam v časti Zelená ekonomika, ktoré nemajú potenciál priniesť požadované zníženie emisií, alebo im chýba praktický spôsob implementácie,“ hovorí Tichý. Ďalším dôvodom môžu byť podľa neho príliš všeobecné a vágne reformy bez popisu, ako chceme dosiahnuť konkrétne ciele. To sa týka napríklad kapitoly Lepšie vzdelanie pre každého. „Keďže efekt reforiem bývalej Dzurindovej vlády sa postupne vytráca, Slovensko potrebuje skutočne zásadné zmeny, avšak plán obnovy ich prináša len v obmedzenej miere,“ tvrdí Tichý.
„Ministerstvo financií sa principiálne ohradzuje voči medializovaným tvrdeniam poradenskej spoločnosti Grant Thornton, podľa ktorých Európska komisia pravdepodobne zamietne niektoré opatrenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti," informoval jeho tlačový odbor. Analýza sa opiera len o stručné zhrnutie Plánu obnovy, ktoré ministerstvo zverejnilo 22.decembra, dodáva.
Slovenský reformný plán sa bude dolaďovať v najbližších týždňoch
Ministerstvo financií aj naďalej veľmi intenzívne komunikuje s Európskou komisiou a práce na Pláne obnovy sú v plnom prúde, potvrdil pre denník Pravda jeho tlačový odbor. Dňa 22. decembra 2020 zaslal rezort financií Európskej komisii prvý pracovný draft Plánu obnovy a to práve za účelom vyjasnenia a konzultácií jednotlivých technických parametrov. Tie majú prebiehať v nasledujúcich týždňoch formou technických video-callov s Európskou komisiou. „Dovoľte nám zároveň poznamenať, že Slovensko patrí medzi najviac aktívne krajiny EÚ v prípravách Plánu obnovy – podľa našich informácií Európska komisia do tejto chvíle zatiaľ eviduje približne 1/3 členských štátov vrátane Slovenska, ktoré jej návrh Plánu obnovy zaslali,“ spresňuje tlačový odbor ministerstva financií. Viaceré členské štáty ešte ani nezačali technické diskusie s komisiou, dodáva.
„Je dôležité si uvedomiť, že Plán obnovy predstavuje najväčšie reformné úsilie za posledných 15 rokov a príprava kľúčových reforiem a investícií, ktoré na Slovensku dlhodobo absentovali, a to pri naplnení všetkých kritérií Európskej komisie, je v tak bezprecedentne krátkom čase mimoriadne náročná úloha,“ vysvetľuje tlačový odbor ministerstva financií.
Proces príprav Plánu obnovy sa tiež musí vysporiadať s mimoriadne stiesneným časovým a legislatívnym rámcom, dodáva. Nemecké predsedníctvo Rady dosiahlo predbežnú dohodu s Európskym parlamentom v rámci trialógu k nariadeniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti až koncom decembra 2020. „Členské štáty stále nemajú k dispozícií aktualizované strategické usmernenia pre implementáciu a prípravu Plánu obnovy, ktoré reflektujú nové nariadenie,“ tvrdí tlačový odbor. Usmernenia by malo Slovensko dostať až koncom januára. „Rovnako považujeme za dôležité zdôrazniť, že Ministerstvo financií SR plní predovšetkým úlohu koordinátora a vystupuje ako hlavný kontaktný bod pre Európsku komisiu – za obsah a prípravu jednotlivých komponentov Plánu obnovy sú primárne zodpovedné jednotlivé rezorty,“ dodáva tlačový odbor.
Ministerstvo financií tiež pripravuje ďalšie rokovania a verejné vystúpenia za účelom zvýšiť povedomie verejnosti o Pláne obnovy. „Plán obnovy bude tiež posunutý do medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa budú mať možnosť vyjadriť všetky zainteresované strany,“ dodáva tlačový odbor ministerstva financií.
Ďalším nedostatkom je slabé povedomie obyvateľov Slovenska o reformnom pláne ako takom. Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8 percenta, čiastočne správne 10,3 percenta ľudí. Väčšina ľudí vôbec nerozlišuje špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Ukázal to prieskum agentúry AKO, ktorý bol realizovaný v novembri minulého roka pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. „Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša,” upozorňuje Lexmann. Až 73 percent opýtaných odpovedalo, že európske peniaze by sa mali použiť na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Vyše dve pätiny by zdroje použili na modernizáciu škôl. Necelá tretina by stavala cesty, rovnaké množstvo ľudí by investovalo do ochrany životného prostredia.
Najzávažnejšie nedostatky
1. Plán by mal mať okrem splnenia podielu celkových výdavkov – teda minimálne 37 percent zdrojov, smerovať opatreniami aj k zníženiu emisií CO2 o 55 percent oproti roku 1990, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo. Ide o veľmi ambiciózny plán, ktorého praktická realizácia si vyžaduje drastické, nie iba kozmetické opatrenia. Najväčší podiel emisií všetkých skleníkových plynov na Slovensku má podľa údajov SHMÚ za rok 2018 energetika (50 %), priemysel (22 %) a doprava (18 %). „Plán obnovy síce prináša opatrenia v týchto troch kategóriách, nie je z nich ale vôbec zrejmé, či majú čo i len teoretický potenciál dosiahnuť požadované zníženie emisií,“ upozorňuje audit director spoločnosti Grant Thornton Filip Tichý.
2. Kapitola Dekarbonizácia priemyslu, ktorá by mala obsahovať kľúčové opatrenia na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií a byť kľúčovou časťou plánu, pôsobí absolútne nedostatočne. Podľa Tichého obsahuje nešpecifické a vágne reformy ako vytvorenie nákladovo-efektívnej schémy na dekarbonizáciu priemyslu a dopravy, alebo popisuje opatrenia v doprave, no nie v priemysle. „Bez zásadného a detailnejšieho popísania opatrení v oblasti dekarbonizácie priemyslu nemáme šancu splniť ciele na potrebné zníženie emisií,“ tvrdí Tichý.
3. Úplne chýbajú takzvané zelené dane a dotácie. Ide o systém odmeňovania podnikov, ktoré ciele spĺňajú alebo prevyšujú a súbežne penalizovania podnikov, ktoré environmentálne ciele nespĺňajú. „Ide o nástroj, ktorý do svojich plánov obnovy a odolnosti zapracúva viacero krajín únie. Pre štát ide o relatívne jednoducho implementovateľný nástroj, ktorý ťažšiu úlohu – teda vymyslieť a zaviesť konkrétne riešenia, prenáša na podniky,“ vysvetľuje Tichý.
4. Problematická je aj časť venovaná zlepšeniu podnikateľského prostredia. „Táto kapitola je nepochopiteľne zúžená iba na verejné obstarávanie a stavebné konanie?ô tvrdí Tichý. Chýba mu zahrnutie komplexnejších opatrení, ktoré riešia zlepšenie podnikateľského prostredia pre všetky firmy a podnikateľov. Ako napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce alebo efektívnejšia digitalizácia štátnej správy z pohľadu podnikateľov. „Opakovane upozorňujeme že ide o zásadnú konkurenčnú nevýhodu Slovenska. Dnes má totiž Slovensko cenu práce vyššiu nielen ako štáty V4, ale predbehlo aj Rakúsko, ktoré v cene práce patrí medzi najdrahšie štáty EÚ,“ hovorí Tichý.