Stop kráteniu dal ešte vlani na jeseň Ústavný súd SR. Staré nastavenie najnižších dôchodkov podľa jeho rozhodnutia nebolo v súlade s ústavou. „Dnes nemôže byť niekto potrestaný kráteným minimálnym dôchodkom za to, že využil právo na rozloženie dôchodkového zabezpečenia medzi dva piliere,“ vysvetľuje rozhodnutie súdu ekonóm z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo.
Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) pritom nezostal len pri krátení, prekope aj podmienky nároku na najnižšie dôchodky. Do celkového dôchodkového príjmu sa tak má započítať aj doživotná penzia z druhého piliera. Krajniakov rezort tvrdí, že chce tak dosiahnuť rovnaké pravidlá pre dôchodkových sporiteľov.
Sporitelia boli v nevýhode
Až doteraz sa totiž výplata z druhého piliera počítala len u invalidných penzistov v dôchodkovom veku. „Na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a jeho sumy sa tak navrhuje zahrnúť dôchodok z druhého piliera aj do posudzovaného dôchodkového príjmu poberateľa starobného dôchodku,“ píše rezort práce v návrhu novely.
334,3 eura je suma minimálneho dôchodku.
Problém v krátení bol v odvodoch. Sporiteľom sa časť z nich posiela do druhého piliera. Na štátne dôchodky im tak ide menej peňazí ako ľuďom, ktorí si na dôchodok nesporia. Suma najnižších penzií sa tak znižovala rovnako, ako sa znižuje pri riadnych starobných penziách. Podľa Ústavného súdu však štát nemôže znevýhodňovať práva, ktoré sám garantuje.
Zmenu preto víta aj Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). Podľa jej riaditeľa Ivana Švejnu sa krátenie ešte netýka veľkého počtu ľudí, pretože druhopilierových dôchodcov zatiaľ nie je veľa. „V budúcnosti by krátenie mohlo postihnúť výrazne viac ľudí, aj v závislosti od toho, ako budú nastavené minimálne dôchodky,“ povedal.
Nie každý sa poteší
Štát bude navyše ukráteným dôchodcom posielať aj doplatky. Nie každý však bude mať zo zmeny zákona radosť. Ide hlavne o klasických starobných penzistov v dôchodkovom veku. Po novom im bude Sociálna poisťovňa pri nároku na minimálnu penziu počítať do celkového poberaného dôchodku aj penziu z druhého piliera.
Ak budú všetky ich poberané dôchodky vyššie ako štátom garantované minimum, buď nedostanú žiadny doplatok, alebo bude nižší. Rezort práce na to upozornil aj v návrhu. „Priemerné zníženie príjmu dotknutých dôchodcov kvôli započítaniu penzie z druhého piliera sa v roku 2021 odhaduje na úrovni zhruba 30,4 eura,“ vypočítali autori legislatívy z ministerstva práce.
Podľa Krajniakovho rezortu sa zrušenie krátenia sumy minimálneho dôchodku pre sporiteľov bude v tomto roku týkať 4 056 dôchodcov. Musia však poberať penziu aj z druhého piliera alebo o ňu požiadať. Inak na doplatok nemajú nárok. Ministerstvo vypočítalo, že tento rok dostanú sporitelia doplatok v priemernej výške takmer 53 eur mesačne.
Bez nároku na doplatenie do najnižšej penzie by malo skončiť zhruba 1 900 ľudí. „V prípade týchto osôb predpokladáme, že približne 75 percent z nich následne v rokoch 2021 a 2022 požiada aj o dôchodok z druhého piliera, nakoľko im výplatou dôchodku vznikne nárok na doplatok do minimálneho dôchodku,“ dodal rezort práce.
Príležitosť riskovať?
Šebo však vidí v rozhodnutí Ústavného súdu aj príležitosť. Keďže už krátenie minimálneho dôchodku nebude možné, pre mladých ľudí či živnostníkov sa podľa jeho slov otvára možnosť vstúpiť do druhého piliera a nastaviť si agresívnejšie sporenie. „Pretože riziká sú limitované práve minimálnym dôchodkom, ktorý nebude krátený kvôli druhému pilieru,“ myslí si Šebo.
A to platí najmä pre tých, ktorí predpokladajú, že budú mať výplatu niekde na úrovni minimálnej mzdy. Slovenská legislatíva totiž v penzii zaručuje minimálnu hranicu dôchodkovej dávky. Sporitelia sa tak v praxi aj pri väčších prepadoch na trhu môžu spoliehať na štátom garantované minimum.
Návrh novely musí ešte odobriť parlament a prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ak to cez nich prejde, zmena zákona začne platiť od mája tohto roka. Podľa Šeba navyše nemusí isť o posledné zmeny najnižších penzií. „Najmä v dôsledku prípravy ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme,“ dodal.
Rozhodovanie trvalo päť rokov
Minimálne dôchodky aj s krátením zaviedla ešte v roku 2015 vláda Smeru na čele s premiérom Robertom Ficom. Skupina poslancov, medzi ktorých patrili napríklad ekonóm Jozef Mihál či súčasný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Ivan Švejna, však so znevýhodňovaním sporiteľov nesúhlasila. Obrátili sa preto na Ústavný súd.
Zákon v tom čase vetoval aj vtedajší prezident SR Andrej Kiska. Vládna väčšina jeho veto nakoniec aj tak prelomila. Ústavný súd potom napadnuté ustanovenie vo februári 2017 zamietol kvôli tomu, že pri hlasovaní chýbala potrebná väčšina hlasov. V laviciach vtedy neboli traja nevymenovaní sudcovia. Súd tak nakoniec o nesúlade s ústavou rozhodol až po piatich rokoch.