Schmögnerová: Európske zdroje nemôžu nahradzovať investície štátu

O zelenej ekonomike, zmenách v doprave ale i novej štúdii venovanej reforme krajiny, ktorú zastrešila, sa denník Pravda rozprával s exministerkou financií Brigitou Schmögnerovou.

, 03.01.2021 06:00
brigita schmognerova Foto: , ,
Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.
debata (11)

Autorský kolektív pod vaším vedením publikoval nedávno štúdiu Solidárne, ekologické a moderné Slovensko. Mala byť náprotivkom materiálu Moderné a úspešné Slovensko, ktorú pripravilo ministerstvo financií?

Naším zámerom, ako uvádza podtitul štúdie, bolo poskytnúť sociálno-demokratickú alternatívu sociálnej a ekonomickej transformácie, ktorou by sme mali prejsť v novom viacročnom finančnom rámci Európskej únie. Pripravil ju malý kolektív za krátky čas a nemal dostatok kapacít, aby poskytol dostatočne kvalifikované odpovede na všetky otázky, ktoré budeme musieť v tomto období riešiť.

Riešili ste vaše návrhy aj s rezortom financií?

Štúdiu sme poskytli ministerstvu financií, ale nepodarilo sa nám získať ich do otvorenej diskusie k návrhom štúdie.

Tesne pred sviatkami poslal minister financií Eduard Heger návrh reformného plánu do Bruselu. Informoval o tom na sociálnej sieti. Mnohí materiál kritizujú. Čo by v ňom určite malo byť?

Obidve požiadavky Európskej komisie, na ktoré by sa Plán obnovy a odolnosti mal zamerať: transformácia na zelenú ekonomiku spolu s opatreniami proti klimatickým zmenám a transformácia na digitálnu ekonomiku. Nejde len o to, aby sme vyhoveli Bruselu. Zelená transformácia je prostriedkom na riešenie postkovidovej nezamestnanosti; na znižovanie výdavkov na energie pre štát, podnikateľskú sféru a domácnosti; na riešenie energetickej chudoby, ako i na zvyšovanie energetickej bezpečnosti štátu. A mala by pomôcť aj znižovať škodlivé emisie, ktoré ničia zdravie populácie a planétu. Druhou požiadavkou Bruselu je transformácia na digitálnu ekonomiku. Za primárnu v štúdii Solidárne, ekologické a moderné Slovensko nepokladáme digitalizáciu verejnej správy. E-Health mal okrem iného pomôcť znížiť výdavky na zbytočne opakované úkony v zdravotníctve ako napríklad opakované odbery krvi. Zatiaľ sme sa tak ďaleko ešte nedostali. Podmienkou digitálnej transformácie, ktorá je v rukách štátu, sú podpora vzdelania, vedy a výskumu, domácich inovatívnych podnikov a podpora digitálnej infraštruktúry. Naša štúdia nehovorí iba o týchto dvoch transformáciách. Presadzujeme aj sociálnu. Mali by byť navzájom previazané.

Veľa sa hovorí o zelených reformách, vidíte na ne priestor?

Naša štúdia rovnako ako materiál ministerstva financií kladie dôraz na zníženie energetickej náročnosti budov. Malo by sa pokračovať v znižovaní energetickej náročnosti budov štátneho, respektíve verejného sektora, bytových domov a rodinných domov. Dotácie na obnoviteľné zdroje energií, ale i na nové kotle v rodinných domoch by nemali predchádzať energetickej obnove. Kladieme však väčší dôraz na verejnú hromadnú dopravu. A to železničnú, ale aj elektrifikovanú hromadnú dopravu v mestách.

Ako?

Prístup štátu k individuálnej doprave po kovidovej kríze by sa mal zásadnejšie zmeniť. Osobná doprava a všetko, čo ju podporuje- daňové predpisy pre podnikateľov, ktoré im umožňujú odpísať cenu automobilu každé štyri roky, vysoké investície do cestnej infraštruktúry, dotácie do elektromobilov a podobne – treba prehodnotiť. Investične treba podporiť verejnú dopravu, osobitne železničnú. Je nevyhnutné konečne presadiť prechod na kombinovanú prepravu tovarov, aby sa podarilo obmedziť tú kamiónovú. Slovensko je tranzitnou krajinou, ktorej cestná infraštruktúra a životné prostredie sú každodenne atakované ťažkou kamiónovou prepravou.

Čo vám tam chýba?

Ministerstvo financií vo svojom návrhu úplne ignoruje lokálny rozvoj a jeho potenciál pre zelené reformy. Ignoruje rozvoj lokálnej energetiky, lokálnej produkcie potravín, lokálnej sanitárnej infraštruktúry, rozvoj sociálnej ekonomiky a podobne.

Ako by to mohlo byť zahrnuté do plánu obnovy?

Opatrenia napríklad na rozvoj lokálnej energetiky treba koordinovať so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest, aby sa tak podarilo využívať všetky možnosti, ktoré v lokálnom priestore sú. Jednou z nich je biologický odpad domácností a poľnohospodárstva, ktorý sa dá využiť na výrobu elektrickej energie. Inde je na lokálnu výrobu energie vhodnejšie kombinovať zdroje ako vietor a slnko. Výhodou je, že pri lokálnej produkcii energií odpadajú poplatky za jej diaľkovú dopravu a zvyšuje sa bezpečnosť dodávok. Ak je napríklad pri víchrici poškodené diaľkové elektrické vedenie, tisíce odberných miest zostane bez dodávky elektrickej energie. V prípade lokálnej výroby nepriaznivé poveternostné pomery dodávky neohrozia. Kľúčové je ale, že peniaze z mesta či obce takto neutekajú výrobcom a dodávateľom energií, ale môžu obiehať „doma“. Takéto riešenie prirodzene naráža na úzke záujmy veľkovýrobcov a veľkododávateľov elektrickej energie. Možno preto ho slovenské vlády nepodporujú.

Ministerstvo financií vo svojom návrhu úplne ignoruje lokálny rozvoj a jeho potenciál pre zelené reformy.
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií

To je troška iný prístup ako sme na Slovensku zvyknutí. U nás zatiaľ prevláda skôr ten zhora.

Bohužiaľ. Mali by sme sa pozerať pár kilometrov za hranice do Rakúska, ktoré je veľmi dobrým príkladom rozvoja lokálnej energetiky a lokálneho rozvoja, ktorý sa na nej podarilo vybudovať.

Unesie slovenská ekonomika ďalšie sprísňovanie emisných limitov?

Na horeuvedené naštartovanie zelených reforiem prispeje Európska únia z Fondu obnovy a odolnosti. Z hľadiska znižovania emisií budú tieto zdroje asi najdôležitejšie. Treba si však uvedomiť, že európske zdroje nemôžu nahradzovať investície štátu donekonečna.

Kde vidíte riziká?

Otázna je vysoká náročnosť na energie odvetví ako je metalurgický priemysel, čiastočne papierenský a chemický priemysel. Dotácie štátu k cenám energií pre veľkospotrebiteľov treba presmerovať do podpory znižovania ich energetickej náročnosti. Je zrejmé, že bude treba veľké investičné projekty súkromného sektora, ale je najvyšší čas začať . Bez donútenia štátom sa tieto investície budú odkladať donekonečna. Rovnako ako sa odkladala aj reštrukturalizácia Hornej Nitry. Veľká časť s ňou spojených nákladov je hradená z európskych zdrojov. Otázkou je, či sa použijú efektívne.

Ekonomika padá. Čo bude po pandémii, ako na tom bude Slovensko?

Pre podnikateľský sektor na Slovensku je charakteristické vysoké zastúpenie mikropodnikov, ktoré v roku 2019 predstavovalo až 96,9 percenta. Najväčší podiel malých podnikov bol v obchode a obchodných službách, v stavebníctve, menej v priemysle. Malé a stredné podniky dosiahli 73,8-percentný podiel na zamestnanosti v podnikovej sfére a 59,2-percentný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve. Počas pandémie bol najviac postihnutý tento sektor. Najhoršia situácia je medzi podnikateľmi v gastrosektore, kde viac ako polovica podnikateľov zaznamenala výrazne vyšší pokles tržieb, ako bola pomoc od štátu. Druhým sú rekreačné služby. Pokiaľ sa koronakríza zastaví pred budúcou letnou sezónou a pokiaľ nebudú pokusy vlády škodiť, obidva sektory sa spamätajú.

Je zrejmé, že bude treba veľké investičné projekty súkromného sektora, ale je najvyšší čas začať.
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií

Čo máte na mysli?

Napríklad pokusy zasahovať do rekreačných poukazov, najnovšie opatrenia týkajúce sa gastrolístkov, ale i obedov zadarmo pre školské deti, ktoré sú namierené proti domácej poľnohospodársko-potravinárskej produkcii a gastrosektoru.

Ako ekonomike teda pomôcť?

Príležitosťou je zelený rast, ak sa podarí naštartovať, druhou digitálna transformácia. Treťou – okrem lokálneho rozvoja, ktorý zahrnuje aj rozvoj vidieka, je naštartovanie procesov, ktoré povedú k väčšej diverzifikácii hospodárstva. V tejto kríze sa jednoznačne potvrdila zraniteľnosť úzkeho zamerania nášho hospodárstva na niekoľko odvetví a na úzko štruktúrovaný export. Napriek tomu vlády priamo či nepriamo pokračujú v podpore starého rastového modelu založeného na jednom-dvoch kľúčových odvetviach, v podpore vstupu zahraničných investícií, nízkej mzde a nízkej inovatívnosti podnikateľskej sféry. Oficiálny dokument ministerstva financií sa otázkou diverzifikácie slovenského hospodárstva nielenže nezaoberá, ale ju ani nenastolil. Naša štúdia jej prikladá vážnosť, aj keď nie takú, ako by si zasluhovala. Mala by byť jedným zo zámerov pri obidvoch transformáciách, pri podpore lokálneho rozvoja a podobne. Jedným z nástrojov by mala byť podpora domácich inovatívnych podnikov bez ohľadu na odvetvie.

Brigita Schmögnerová (73) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V štúdiu matematickej štatistiky pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr získala hodnosť kandidáta ekonomických vied. Ďalšie vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach a vo Washingtone. V rokoch 1976 až 1979 pracovala ako vedecká pracovníčka. Po revolúcii bola poradkyňou podpredsedu vlády, neskôr odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu. V rokoch 1998 až 2002 bola ministerkou financií. Na prelome novembra a decembra tohto roka publikoval autorský kolektív pod jej vedením štúdiu Solidárne, ekologické a moderné Slovensko, vydalo ju zastúpenie Friedrich-Ebert-Stiftung na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Brigita Schmögnerová #fond obnovy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy