Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré uverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Kým v roku 2009 dávali slovenské domácnosti na potraviny a nealko 16,3 percenta svojich výdavkov, v roku 2019 to bolo už 17,4 percenta. Za spomínané obdobie bolo na tom v únii horšie už len Česko, ktoré z 14,2 percenta v roku 2009 stúplo na vlaňajších 15,5 percenta.
Z údajov Eurostatu ďalej vyplýva, že domácnosti v Európskej únii minuli vlani viac ako 956 miliárd eur na potraviny a nealkoholické nápoje. To predstavuje 6,8 percenta HDP únie a 13 percent celkových výdavkov na spotrebu domácností. Viac míňajú domácnosti iba na výdavky na bývanie a dopravu. Domácnosti v Rumunsku vlani vynaložili najvyšší podiel celkových výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje, konkrétne 26 percent.
Za nimi nasledujú domácnosti v Litve (20,2 %) a Estónsku (19,3 %). Naopak, podiel výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje bol menej ako desať percent v troch členských štátoch EÚ, konkrétne v Írsku (8,6 %), Luxembursku (8,9 %) a Rakúsku (9,7 %). V rokoch 2009 až 2019 sa podiel celkových výdavkov domácností na potraviny vo väčšine členských štátov EÚ znížil alebo zostal stabilný.
Najväčší pokles zaznamenala Litva, z 25,4 percenta celkových výdavkov domácností v roku 2009 na 20,2 percenta v roku 2019, čiže pokles o 5,2 percentuálneho bodu (pb). Nasledovaná bola Maltou (-3,5 pb) a Poľskom (-3,0 pb). Naopak, výdavky domácností na potraviny sa zvýšili v siedmich členských štátoch EÚ. Najväčší nárast bol zaznamenaný v spomínanom Česku a na Slovensku.