Ekonóm: Druhý pilier má len jeden problém, ale Krajniakova reforma ho nevyrieši

O zmenách v druhom pilieri, ktoré navrhuje minister práce Milan Krajniak v návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme, sa denník Pravda rozprával s ekonómom a odborníkom na dôchodkové schémy Jánom Šebom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

30.12.2020 12:00
Ján Šebo Foto:
Ján Šebo
debata (20)

Sociálna poisťovňa je permanentne v deficite. Je to kvôli druhému pilieru?

Nezmysel. Je pravda, že každý rok časť príspevkov odtečie do druhého piliera a neostanú Sociálnej poisťovne na výplatu dnešných dôchodkov. To sčasti spôsobuje deficit. Ale pracujúci to kompenzujú cez dane a spätnú dotáciu zo štátneho rozpočtu. Tento mechanizmus predpokladá aj návrh ústavného zákona. Pracujúci tak financujú priznané dôchodky dnešným dôchodcom, odkladajú si časť odvodov na financovanie svojich dôchodkov v budúcnosti, aby nezaťažovali svoje deti a zároveň majú vyššie dane, aby zafinancovali výpadok Sociálnej poisťovne. Ak chcú nižšie dane, logicky musia pracujúci povedať, ktorých služieb od štátu sa vzdajú. Takže celú transformáciu dôchodkového systému zaplatia buď pracujúci cez vyššie dane, alebo prenesú ťarchu na svoje deti cez zadlžovanie štátu a teda vyššie splátky dlhu a vyššie dane v budúcnosti. Súčasných dôchodcov sa transformácia dôchodkového systému nedotýka a nebude dotýkať.

Video
Ekonóm Ján Šebo z UMB Banská Bystrica o dôchodkovej reforme a II. pilieri. Odvysielané 9.12.

Do návrhu ústavného zákona sa dostalo aj to, že druhý pilier môže spravovať aj verejná inštitúcia. Máme počítať s tým, že vznikne štátna dôchodková spoločnosť?

Vyzerá to tak. Vo svete existujú krajiny, kde štát spravuje fondy dôchodkového sporenia. Štát na správu fondov robí súťaže. Ale to je iný systém. Ak by sme chceli štátnu dôchodkovú spoločnosť, môže vzniknúť aj dnes. Fungovala by podľa rovnakých pravidiel, aké majú súkromní správcovia. To je fér. Lenže ak to bude spravovať verejná inštitúcia, nemusí mať rovnaké podmienky ako ostatní hráči na trhu. Môže vložiť napríklad päť miliárd medzi súkromných správcov a ďalších päť miliárd investuje napríklad do výstavby nájomných bytov.. <OT>Takže riziko je v tom, že by sa štátny správca nezodpovedal akcionárom a mohol by tie peniaze vložiť kamkoľvek? <An>Nielen akcionárom, ale najmä sporiteľom. Takže áno, to riziko je reálne. Regulácia by tak musela byť veľmi prísna. Nech to neobchádzajú. A potom už len sporitelia musia veriť štátu a zveriť mu svoje celoživotné dôchodkové úspory.

Bol by štát lepší správca ako súkromná firma?

Porovnávacia analýza toho, kto je lepší, neexistuje. Pretože nemáme štátnu dôchodkovú spoločnosť.

Do druhého piliera má ísť podľa návrhu aj menšia sadzba príspevkov z odvodov. Nepoškodí to ešte viac súčasných sporiteľov, ktorí dnes po politických zásahoch prerábajú v garantovaných fondoch?

Je tam isté riziko. Návrh síce hovorí, že sadzba bude na úrovni jednej štvrtiny, ale nevieme jasne z čoho. Pôvodne tam bolo napísané, že do druhého piliera pôjde aspoň jedna štvrtina efektívnej odvodovej sadzby, ktorá by sa počítala každý rok. Efektívna odvodová sadzba je vlastne výška odvodovej sadzby, ktorú by sme museli mať, aby sme bez deficitu zafinancovali výdavky na dôchodky.

Po novom už človek nebude mať na výber, ale bude si môcť kúpiť len doživotné vyplácanie dôchodku z úspor. Ako hodnotíte tento návrh?

Sú tam len dve výnimky. Jednorazovo si budú môcť ľudia vybrať penziu len vtedy, ak bude ich nasporená suma nízka, alebo v prípade osobitnej životnej situácie. To môže byť strata bývania, invalidita a podobne. Riziko je v tom, že si po novom nebude môcť človek vybrať tie peniaze jednorazovo. Vo väčšine krajín je to nastavené tak, že si dôchodca môže aspoň väčšiu časť vybrať naraz. V súčasných podmienkach je programový výber nastavený dobre. Ak penzista ako sporiteľ v druhom pilieri poberá priemerný dôchodok, môže si z neho vybrať jednorazovo celú nasporenú sumu.

Ján Šebo

Ekonóm a odborník na dôchodkové schémy z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Fotogaléria
Ján Šebo
Ján Šebo
+5Ján Šebo

Takže podľa vás to netreba regulovať?

V druhom pilieri podľa mňa netreba výraznejšie zmeny. Ľuďom len treba povedať pravdu o tom, aký dôchodok budú mať zo Sociálnej poisťovne a koľko by si mohli nasporiť v druhom pilieri. Môžu sa potom rozhodnúť, či chcú dobrovoľne vstúpiť do sporenia a nemusí to byť automaticky. Návrh ústavného zákona však nerieši základný problém, že 70 percent ľudí má peniaze v garantovaných fondoch. Tí nám pomaly začnú odchádzať do dôchodku a budú kričať, že majú nízke dôchodky. Ale tento problém návrh ústavného zákona nerieši a politické riziko tak stále ostáva.

Ako by sa dal tento problém vyriešiť celoplošne?

V prvom rade platí, že pri zásahu štátu musí byť dodržané pravidlo proporcionality. To znamená, že nehodíte všetkých sporiteľov do jedného vreca. Ak chceme vyriešiť zlé rozloženie úspor ľudí, ktorých presunula vláda v roku 2013 do garantovaných fondov, musí to byť jasne definované. Napríklad v zákone by sa určilo pravidlo, že prehodnotenie sporiacej stratégie sa týka len tých ľudí, ktorých majetok bol v druhom pilieri v roku 2013 presunutý. A zároveň odvtedy neprestúpili do inej správcovskej spoločnosti alebo nezmenili fond. Ak by niekto odvtedy prestúpil, pri vstupe by to s ním nový správca automaticky vyriešil. Ale zmena by musela byť citlivá a mala by sa týkať len nových príspevkov a nie samotných úspor.

Sporiteľom by prišla pozvánka do pobočky, aby si prišli nastaviť sporenie?

Tak by sa to urobiť nedalo, pretože správcovské spoločnosti nemajú dosť pobočiek a zároveň by človek kvôli pozvánke nemusel prísť.

Tak ako by to mohlo vyzerať v praxi?

Musíte to urobiť automatom. O tom sa debatuje už vyše troch rokov, ale nikto do toho nechce ísť. Pre ľudí je presun ich majetku citlivá záležitosť a chýba na to politická odvaha. Správcovia by museli identifikovať, koľkých sporiteľov sa zmena týka. Ak to chcete urobiť citlivo, štát by určil zákonom, že sa týmto sporiteľom budú len nové príspevky automaticky odvádzať do rizikových fondov. A doteraz nasporený majetok ostane nedotknutý. Tým by sa postupne riešil problém z roku 2013 a zároveň by sa ľudia naučili sporiť si aj v negarantovaných fondoch. Keď sporiteľovi potom príde výpis a uvidí, že mu peniaze zarábajú aj v negarantovanom fonde, môže o druhom pilieri rozmýšľať inak. Bol by to taký prvok behaviorálnej ekonómie – postrčenia. Sám človek by vyhodnotil, či to riziko zvláda alebo nie.

Ján Šebo (42)

Študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ekonómiu a právo. Na univerzite teraz pôsobí ako docent na Ekonomickej fakulte. Vo výskume sa venuje verejným financiám, dôchodkovým systémom, osobným financiám, sporeniu, investovaniu a fintech riešeniam. Pôsobí ako finančný expert Európskej komisie v pracovnej skupine používateľov finančných služieb (Financial Services User Group) a ako akademický expert v EIOPA (Európsky orgán dohľadu pre dôchodkové poistenie zamestnancov a poisťovníctvo). Je spoluautorom aplikácie Oranžová obálka – online nástroja na riadenie osobných financií, dôchodkových úspor, investícií a úverov.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #II. pilier #ekonóm #dôchodkové sporenie #sporenie na dôchodok #Milan Krajniak #Ján Šebo