Ján Šebo, ekonóm a odborník na dôchodkové schémy z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici:
Zamestnanec a zamestnávateľ by mali mať slobodu v tom, aké benefity si dohodnú. Prispievať na stravu by malo zostať povinné, ale forma prispievania by nemala byť predmetom vstupovania štátu do týchto vzťahov. Osobne si myslím, že zamestnanci aj zamestnávatelia sú svojprávne bytosti, ktoré vedia posúdiť náklady a prínosy rôznych riešení financovania stravy. Preto vítam možnosť, že si zamestnanec bude môcť voliť spôsob zabezpečenia úhrady nákladov na stravu počas výkonu práce.
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS):
Forma a výška odmeny za prácu by mala byť vždy predmetom dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Doteraz bola situácia taká, že tieto dva subjekty sa museli dohodnúť na tom, že časť výplaty dostane zamestnanec vo forme gastrolístkov. Ak ideme teraz túto povinnosť rušiť, mali by sme ako východziu možnosť určiť vyplatenie príspevku na stravovanie vo forme peňazí. A nechať až na následnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či sa dobrovoľne vrátia ku gastrolístkom. Ak sa nedohodnú a napríklad zamestnanec bude požadovať gastrolístky, tak si ich bez problémov môže za svoju výplatu vo forme peňazí následne zakúpiť. Alebo môžu takúto službu predaja gastrolístkov ponúkať odborári, keďže sú veľkými zástancami gastrolístkov. Navrhovanú zmenu v gastrolistkoch preto považujem za kompromis.
Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO:
Je potrebné dať možnosť výberu pre zamestnancov medzi stravnými lístkami a peňažným príplatkom ku mzde. Ide o zmeny, ktoré zamestnávateľom ušetria financie na administratívnych nákladoch. Išlo doteraz o zbytočné zaťažovanie podnikateľov, ale aj zamestnancov. Navyše, v minulosti Protimonopolný úrad ukázal, že hospodárska súťaž na trhu gastrolístkov zlyhala. Predošlé vedenie ministerstva práce obhajovalo existenciu gastrolístkov tým, že ak by dostali zamestnanci napríklad príspevok od zamestnávateľa na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek, teda aj na alkohol či cigarety, čo je v rozpore s účelom tohto príspevku. Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu obeda, však sú už v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za drogériu či potrieb do domácností, aj keď to oficiálne nie je povolené.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko:
Gastrolístkový trh bol dlhodobo deformovaný a kvôli vysokým províziám nevýhodný pre všetkým okrem samotných firiem podnikajúcich s gastrolístkami, preto zmenu rozhodne vítam. Možnosť výberu je aj v tomto prípade najlepším princípom. Otázky však vyvoláva najmä zvýšená administratíva, ktorá firmám po tejto zmene hrozí. Tým, že si každý človek môže vybrať medzi lístkami, kartou alebo hotovosťou a pravidelne svoje rozhodnutie meniť, čaká najmä veľké firmy oveľa väčšia administratíva. Neznámym je tiež spôsob, ako pri platbe na účet zabrániť tomu, aby nebol predmetom exekúcie. Stravné by totiž podobne ako sociálne dávky nemalo byť blokovateľné exekútorom, aby ľudia neprišli o základnú možnosť prežitia ani v ťažkých životných situáciách.