Končiaci rok podľa nej tiež naznačil, čo sa môže stať s krajinou v mimoriadne krízovom období, ktorá nie je potravinovo sebestačná v základných komoditách a ktorá je odkázaná na dovozy potravín.
Zdôraznila, že pandémia ochorenia COVID-19 mala aj na domáce agropotravinárstvo veľmi negatívny dosah. V prvej vlne pandémie išlo o nastavovanie pravidiel, akým spôsobom zabezpečiť potrebné množstvo dezinfekcie, ako vytvoriť karanténne ubytovanie pre ľudí, ktorí ostanú pozitívni, ale budú sa musieť starať o zvieratá, ako zabezpečiť plynulé založenie tohtoročnej úrody, jej ošetrovanie a plynulú výrobu potravín.
V druhej vlne pandémie sa podľa Holéciovej poľnohospodári museli vysporiadať so zberom úrody, ktorý komplikovalo aj daždivé počasie, s nastavovaním pravidiel počas celoplošného testovania ľudí, zdieľali si pracovníkov. Snáď najväčšie problémy riešia aktuálne potravinári, ktorí sú dodávateľmi tovarov pre segment HoReCa, teda pre gastroprevádzky, ktoré sú pred krachom z dôvodu núteného zatvárania prevádzok a znižovania tržieb.
Upozornila, že nový koronavírus spôsobil z celoeurópskeho pohľadu hromadenie prebytkov niektorých druhov tovarov, ktoré sa nespotrebovali a ich prebytky ovplyvňovali odbytové ceny. Pripomenula, že SPPK vyzývala počas roka k zodpovednému nakupovaniu a uvedomovaniu si významu slovenských kvalitných potravín.
SPPK podľa hovorkyne zaraďuje medzi najväčšie pozitíva roka 2020 fakt, že domáci agropotravinársky sektor bude mať v roku 2021 slušný objem finančných prostriedkov v oblasti štátnej pomoci. Štátny rozpočet počíta na tento účel so sumou 83 miliónov eur. Podstatné bude, aby sa tieto peniaze rozdelili efektívne a prioritne sa podporila špeciálna rastlinná a živočíšna výroba. Sú to oblasti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu na vidiek a stelesňujú výrobu tých potravín, plodín, ktoré sú kľúčové pre našu potravinovú sebestačnosť – ide najmä o podporu chovu hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia, zeleniny, zemiakov.
Komora podľa nej pozitívne hodnotí aj výsledky tohtoročnej žatvy, ktorá aj napriek počasiu príjemne prekvapila. Pšenica, jačmeň, raž aj tritikale vykázali v celoslovenskom meradle nadpriemerné úrody. Rozhodujúci vplyv malo množstvo a rozloženie zrážok.
Pripomenula, že neštandardná bola komunikácia s ministerstvom pôdohospodárstva. SPPK pre chýbajúce adresné opatrenia, ktoré by smerovali k oživeniu agropotravinárstva, vyhlásila v októbri štrajkovú pohotovosť. Koncom roka zorganizovala diskusiu s ministrom pôdohospodárstva a s jeho štátnymi tajomníkmi. SPPK ju hodnotí ako výrazný posun vpred vo vzájomnej komunikácii.
Holéciová dodala, že koniec roka patril diskusii o Pláne obnovy EÚ. Ministerstvo financií predstavilo 5 prioritných oblastí, ktoré by mali byť z plánu obnovy podporené. Slovenskí poľnohospodári a potravinári však ostali sklamaní, keďže sa nedostali do predstaveného Plánu obnovy EÚ, z ktorého sa majú podporiť strategické oblasti národného hospodárstva.