Pekári aj mimovládky sa sťažujú na návrh Plánu obnovy. Chýba im verejná diskusia aj podpora sektoru

Žiadna podpora potravinárstva. Tak hodnotia slovenskí pekári Plán obnovy a odolnosti, ktorý v utorok, 22. decembra, poslalo ministerstvo financií Európskej komisii. V návrhu podľa nich nie je ani zmienka o pomoci domácim potravinám. A to napriek tomu, že potravinová sebestačnosť je súčasťou programového vyhlásenia vlády i volebných programov vládnych strán.

23.12.2020 09:15 , aktualizované: 15:07
debata (9)

„Všetky opatrenia, ktoré navrhuje financovať pritom riešia len následky nezdravého životného štýlu. Prečo štát nerieši predovšetkým prevenciu? Konzumácia kvalitných potravín je spolu s pohybom a spánkovým režimom základnou prevenciou fyzického aj psychického zdravia,“ píšu potravinári vo svojom vyhlásení.

Hovoriť o zdravom živote bez kvalitných domácich potravín je podľa nich nemožné. "Vyzývame preto Vládu SR, aby svoje kroky prehodnotila a zakomponovala do Plánu obnovy a odolnosti aj podporu agropotravinárskeho sektora,“ povedal Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).

Ani cent z európskych peňazí je po pandémii pre potravinárov ďalšia rana. Vážne výpadky totiž zaznamenávajú kvôli zastavenej prevádzke reštaurácií a hotelov. Okrem toho vynakladajú stovky tisíc eur na hygienické opatrenia v súvislosti s pandémiou. „Napriek tomu, že pekári neustále, plynule zásobujú obyvateľov Slovenska čerstvým pečivom, štát ich vylúčil z covid pomoci a nemohli sa uchádzať ani o prostriedky na podporu z Úradov práce. Zatiaľ sa stretávame len so sľubmi, veríme, že konečne príde aj reálna pomoc,“ dodal Lapšanský.

Rezort financií: Agropotravinárstvo nie je v odporúčaniach komisie

Ministerstvo financií v tom má však jasno. Poľnohospodárstvo ani potravinárstvo sa nenachádzajú v odporúčaniach Európskej komisie k tvorbe národných Plánov obnovy a odolnosti. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva financií.

Ako argumentoval rezort financií, Slovensko má jasne stanovené priority, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní EK k Plánu obnovy, ale aj z Programového vyhlásenia vlády, či Národného programu reforiem. „Priority vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť,“ spresnil rezort financií.

Ako ďalej zdôraznil, Slovensko čelí viacerým výzvam a zároveň má k dispozícii aj viacero finančných zdrojov na ich riešenie. „Plán obnovy je len jedným z nich. Ďalšie sú nedočerpané eurofondy 2014–2020, spoločná poľnohospodárska politika, REACT-EÚ a nové eurofondy 2021–2027,“ uzavrel tlačový odbor MF.

Mimovládky: Verejnosť nie je zapojená

Mimovládnym organizáciám a iniciatívam sa zase nepáči spôsob, akým bol Plán obnovy tvorený. A to bez dostatočného zapojenia verejnosti.

“Pre kvalitnú participáciu rôznych zainteresovaných stakeholderov je kľúčové poznať časový rámec procesu, vedieť v ktorých fázach sa očakávajú pripomienky, pričom verejnosť má mať dostatok času na ich vypracovanie a následné vyhodnocovanie pripomienok má byť transparentné a zrozumiteľné. Tieto podmienky, rovnako ako špecifické obsahové podmienky, na ktorých dodržaní nám osobitne záleží, vychádzajú zo záväzných právnych predpisov a bude ich sledovať aj Európska komisia pri vyhodnocovaní návrhov. Podľa nás však neboli naplnené,” uvádzajú organizácie.

Tie už v máji zaslali prvé návrhy do časti zelená ekonomika a odvtedy žiadajú o ich zohľadnenie v rámci kvalitného a transparentného procesu. V novembri svoje požiadavky na postup prípravy a implementácie Plánu obnovy a odolnosti zaslala predstaviteľom vlády aj platforma Hlas občianskych organizácií spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami a iniciatívami. Následne sa k procesu stretli mimovládne organizácie s ministrom Eduardom Hegerom 8. decembra. Po stretnutí minister financií vyjadril podporu občianskej spoločnosti a uviedol, že “ďalšia spolupráca bude nielen pri tvorbe a dokončení plánu obnovy, ale najmä pri jeho implementácii.”

O týždeň neskôr bol Plán obnovy a odolnosti na Veľkej verejnej diskusii predstavený širokej verejnosti, ktorá sa mohla počas jednotlivých panelov klásť otázky online cez komentáre na Facebooku alebo aplikáciu Sli.do. Mimovládne organizácie a občianska spoločnosť sa podľa nich v prezentácii Plánu obnovy opäť nevyskytli.

“Proces prípravy tak významného dokumentu, ktorého sme svedkami, nie je ani transparentný, ani dostatočne participatívny. Za konzultácie s verejnosťou nemožno považovať politické debaty v rádiu a televízií. Otázky cez sociálne siete a aplikácie Sli.do počas live streamu z diskusie tiež nie sú dostatočnou formou participácie a zapojenia verejnosti. Online verejná diskusia k Plánu obnovy bola síce informatívna, ale sama o sebe nenapĺňa podmienky participácie. Napriek predchádzajúcim výrokom ministra financií Hegera sa v tomto komplexnom návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenska stále nehovorí o mimovládnych neziskových organizáciách a občianskej spoločnosti,” dodávajú organizácie.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #potravinári #plán obnovy