Ekonóm: Po Krajniakovej reforme budú dôchodky rukojemníkom vlády

O zmenách v dôchodkovom systéme sa denník Pravda rozprával s ekonómom a odborníkom na dôchodkové schémy Jánom Šebom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

, 21.12.2020 19:00
Ján Šebo Foto:
Ján Šebo
13

Veľa sa hovorí o dlhodobej udržateľnosti penzií. Urobil dôchodkový strop zavedený bývalou vládou dieru do budúcich dôchodkov?

Áno, to je jednoducho fakt. Ak by sa nezmenil dôchodkový strop a pravidlá pri minimálnych penziách, zhruba o desať rokov by sme museli platiť oveľa viac percent z našich miezd na existujúce dôchodky.

Vyrieši to kombinácia individuálneho dôchodkového stropu a naviazanie penzií na strednú dĺžku života?

Skôr zmierni dosahy. O nejakých päť, sedem alebo možno desať rokov by začala rásť sadzba, ktorú dnes platíme z odvodov na dôchodky, a do dvadsiatich rokov by sa len v dôsledku starnutia populácie mohla vyšplhať až na 38 percent. Dnes treba platiť zo mzdy niečo vyše 23 percent.

Ekonóm Ján Šebo z UMB Banská Bystrica o dôchodkovej reforme a II. pilieri.

Ale z odvodov ide na dôchodkové poistenie len 18 percent.

To je naša ilúzia, v ktorej nás vláda necháva. Oficiálne platíme 18 percent zo mzdy. Ale na výplatu dôchodkov potrebuje Sociálna poisťovňa použiť prebytky všetkých ostatných fondov a ešte aj dotáciu zo štátneho rozpočtu. Ešte za minulej vlády si to štát aspoň sčasti priznal, že platíme 18 percent a zamestnávatelia ešte za svojich zamestnancov 4,75 percenta cez rezervný fond solidarity. Aj tak musel Sociálnu poisťovňu väčšinu rokov dotovať štát.

Individuálny dôchodkový strop má človek dosiahnuť po 40 rokoch práce. Minister práce Milan Krajniak v rozhovore pre denník Pravda povedal, že to nemusí byť naviazané na platenie dôchodkového poistenia. Môže sa to naviazať na niečo iné?

To, či človek prispieval na výplatu dôchodkov dnešných dôchodcov, dokážete len tak, že budete evidovať, či a ako dlho platil odvody. Takže aj dôchodkové poistenie. Bez skutočného platenia odvodov budeme opäť len vytvárať ilúziu o výške zdrojov potrebných na dôchodky.

Ján Šebo Foto: Ľuboš Pilc
Ján Šebo Ján Šebo

Tak o čom potom hovorí minister práce?

Neviem to presne povedať. Nevidel som tlačovku ani žiadnu detailnejšiu analýzu navrhovaného systému. Človek musí byť buď povinne, alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený a platiť odvody. Len to sa počíta.

Podľa rezortu práce potrebuje Sociálna poisťovňa v rámci dlhodobej udržateľnosti systému vybrať 28,6 percenta zo mzdy na sociálne poistenie. V súčasnosti je to 34,6 percenta. V prvých rokoch to chce rezort práce dotovať z Plánu obnovy. Keď to prestane štát dotovať, zvládne to Sociálna poisťovňa?

Nevidel som takú analýzu. Ak sa bavíme, že len na dôchodky budeme po zavedení rodičovského bonusu platiť 28 percent, tak áno. Ale čo zvyšné dávky?

Podľa ministra to bude stačiť na všetko, čo vypláca Sociálna poisťovňa.

Tak tomu by som len ťažko veril bez detailných čísiel. Stačí sa pozrieť na rozpočet Sociálnej poisťovne a spočítať si to. Z čoho sa potom majú platiť materské, nemocenské, ošetrovné, invalidné dôchodky, dávky v nezamestnanosti, úrazové renty?

Minister naznačil, že niektoré dávky sa plánujú vyňať spod Sociálnej poisťovne a prevezme ich priamo štát.

Musel by som vidieť konkrétny návrh. Ak zoberiete šesť percent odvodov a presuniete ich do štátneho rozpočtu, aj tak musíte tie peniaze niekde nájsť. To znamená škrtiť výdavky. A bez urážky ministra Krajniaka, ale Plán obnovy je myšlienka, ktorá je postavená na Schumpeterovskej ekonómii. To znamená, že sa z tých peňazí majú financovať extrémne ťažké inovácie a reformy, ktoré majú preukázateľnú návratnosť v budúcnosti. Pri dôchodkoch to ale neplatí, dôchodkový systém je len redistribučný mechanizmus. Inovačné reformy smerujú do zníženia nákladov fungovania hospodárstva, a teda zvyšovania pridanej hodnoty a životnej úrovne.

A čo rodičovský bonus, ktorý Sme rodina presadila cez pozmeňovací návrh k novele ústavy? Stále ste k tomu kritický?

Musím povedať, že stále áno. Čítal som viacero štúdií, ktoré skúmajú tento druh medzigeneračnej adresnej redistribúcie. Pokúšali sa overiť, či bude ľudí motivovať mať deti, keď si tým v budúcnosti zvýšia dôchodok. Tie štúdie zistili, že vzťah tam nie je. Ľudí k zakladaniu rodiny motivujú skôr iné faktory. Ide o služby ako jasle, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, návrat do práce, vplyvy materstva na schopnosť zamestnať sa a podobne. Navyše aj teraz v podstate platíme na našich rodičov, do systému prispievajú všetci a na základe platenia odvodov počas života sa peniaze medzi dôchodcov rozdeľujú. Ale každého dôchodok je aspoň sčasti závislý od výšky zaplatených odvodov.

Niektorí odborníci tvrdia, že dnes funguje opačný trend – rodičia v dôchodku prispievajú svojim deťom. Nebude to tak aj po zavedení rodičovského bonusu a peniaze detí pre dôchodcov sa im vrátia späť?

Určite. Keď deti chcú prispievať svojim rodičom, určite to robia aj dnes. Myšlienka prispievania je dobrá, ale treba to urobiť na báze dobrovoľnosti. Napríklad nech si deti dobrovoľne zvýšia svoje dane alebo odvody, ktoré potom pôjdu rodičovi. V konečnom dôsledku pri rodičovskom bonuse nebola zodpovedaná základná otázka: Máme pustiť štát do finančných vzťahov v rámci rodiny? Ak chceme takýto systém, musíme najskôr otvoriť otázku: Ako ďaleko chceme pustiť štát do našich životov? A táto spoločenská diskusia tu zatiaľ neprebehla.

Ale pravdou je, že ženy majú aj kvôli materstvu veľmi nízke dôchodky. Ako by sa to mohlo vyriešiť?

Volá sa to pokuta za materstvo a je vypočítaná. Návrh ústavného zákona, ktorým chcel minister práce reformovať dôchodkový systém, o tom hovorí. Proti tomuto návrhu nemám výhrady. Ale to je niečo iné. Pri tomto návrhu však treba dbať na to, aby nejaký úradník alebo politik nepovedal, že jedno dieťa je pre spoločnosť lepšie ako druhé. Také niečo tu už bolo a viedlo to k 2. svetovej vojne. Musíme jasne povedať, že každé dieťa, ktoré sa v tejto spoločnosti narodí a je potenciálnym prispievateľom do systému, má pre spoločnosť rovnakú hodnotu. Ale opakujem, tento návrh je niečo iné ako rodičovský bonus.

Ján Šebo Foto: Ľuboš Pilc
Ján Šebo Ján Šebo

Teraz narážate na to, že pri určovaní dôchodku matky alebo otca budú ľudia ukazovať na rómsku komunitu alebo inú menšinu?

Áno, napríklad. Jednoducho povedané, rovnako kompenzované obdobia na materskej alebo rodičovskej dovolenke musí mať matka, ktorá šéfuje veľkej firme alebo má vysokoškolské vzdelanie, a rovnaké rómska matka, hoc aj so základnou školou, ktorá vychovala 12 detí a poskytla deťom adekvátne podmienky na plnohodnotný rozvoj osobnosti. Podľa mňa by mal byť za každý rok výchovy do dôchodku počítaný jeden osobný mzdový bod. A rodina alebo matka sa rozhodne, či bude na materskej plnú dobu, alebo pôjde späť pracovať. Ale štartovacia čiara musí byť pre všetkých rovnaká.

Ideálne by teda bolo, aby sa matke alebo otcovi každý rok na materskej alebo rodičovskej dovolenke počítal tak, akoby zarábali priemernú mzdu v danom roku?

Áno. Môže sa to robiť aj inak, ale znova by sme začali komplikovať systém. Napríklad ak by sa určoval priemerný osobný mzdový bod podľa priemernej mzdy danej matky. Ale ženy majú nižšie mzdy a každá zarába inak, takže už by tam boli rozdiely. Momentálne majú ženy za každý rok starostlivosti o dieťa počas materskej a rodičovskej dovolenky do veku šesť rokov priznaný ako poistenec štátu osobný mzdový bod vo výške 0,6. Inak povedané, štát za ne platí poistné na dôchodkové poistenie z fiktívnej mzdy vo výške 60 percent priemernej mzdy v ekonomike.

Ženy majú nižšie penzie aj kvôli nižšiemu dôchodkovému veku, ktorý sa im znižuje podľa počtu vychovaných detí. Ako by sa mal vyriešiť tento problém?

Áno, majú nižšie dôchodky, valorizujeme im ich o infláciu a na dôchodku prežijú dlhšie a v horších podmienkach. A toto politici predávajú ženám ako výhodu. Zároveň nikto nepovedal objektívny dôvod, prečo žena nedokáže pracovať tak dlho ako muž.

V súčasnosti je to prezentované ako kompenzácia za výchovu dieťaťa.

Falošná kompenzácia, ktorá má negatívne dosahy na výšku jej dôchodku. Za dva neodpracované roky majú ženy aj o 20 percent nižší dôchodok. Natrvalo. Pretože majú nižší počet odpracovaných rokov a utečie im zvýšenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá je jedným z troch faktorov na výpočet dôchodku a kopíruje rast miezd. Potom sa jej penzia počas života zvyšuje o dôchodcovskú infláciu, takže v podstate chudobnie. Životná úroveň totiž rastie o tempo zvyšovania priemernej mzdy, ktorá stúpa rýchlejšie ako inflácia. Potom tu plačeme, že máme ženy vo veku 80 rokov, ktoré majú nízke dôchodky. Samozrejme, lebo to bolo tak nastavené a odchádzali do dôchodku v 55 rokoch. Tak toto je tá kompenzácia za výchovu dieťaťa?

Ministerský návrh počíta aj s tým, že dôchodky sa budú valorizovať o infláciu tak, ako je to dnes. Okrem toho sa ale budú môcť zvýšiť aj razantnejšie, ak sa bude ekonomike dariť. Ako hodnotíte tento návrh?

Keď sa bude ekonomike dariť, tak sa im zvýši o niečo razantnejšie, ale len jednorazovo. Hodnotím to pozitívne. Musia sa zvyšovať aspoň o infláciu, pretože pri poklese ekonomiky by sa porušil princíp dôchodkového systému – adekvátnosť. Ale v návrhu ústavného zákona dokážeme nájsť aj väčšie nášľapné míny.

Napríklad?

Pri dlhodobej udržateľnosti sa nemá posudzovať dôchodkový systém, ale celé verejné financie. Čiže ak vláda nebude hospodáriť dobre s verejnými financiami, doplatia na to ľudia cez dôchodkový systém. Návrh ústavného zákona obsahuje automatické korekčné mechanizmy, ktoré vlastne znamenajú, že pri zlom hospodárení vlády, hoc aj v iných oblastiach, sa budú musieť zvyšovať odvody, zrýchľovať tempo rastu dôchodkového veku a spomaľovať tempo valorizácie dôchodkov. Dôchodkový systém tak síce môže byť navrhnutý dobre, ale príde vláda, ktorá nebude dobre hospodáriť v iných oblastiach, a ústavný zákon spustí korekčné mechanizmy v dôchodkovom systéme. A vláda sa vyhovorí, že ona nič, to zlý ústavný zákon o dôchodkovom systéme spôsobil, že ľudia platia vyššie odvody a valorizácia dôchodkov je nulová.

Ján Šebo Foto: Ľuboš Pilc
Ján Šebo Ján Šebo

Dlhodobú udržateľnosť má hodnotiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dalo by sa to vyriešiť tak, že sa v návrhu vymenia len slová – verejné financie za dôchodkový systém?

Určite by to bolo riešením. Rozpočtová rada by mala hodnotiť udržateľnosť verejných financií aj udržateľnosť dôchodkového systému. Dôchodkový systém nemôže byť hračkou politikov a rukojemníkom hospodárenia budúcich vlád. Dôchodkový systém musí byť vnímaný ako fond pracujúcich ľudí pre pracujúcich ľudí. Úlohou vlády je nastaviť jasné pravidlá, ktoré sú udržateľné naprieč generáciami, a dať systému pokoj.

Ján Šebo (42)

Študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ekonómiu a právo. Na univerzite teraz pôsobí ako docent na Ekonomickej fakulte. Vo výskume sa venuje verejným financiám, dôchodkovým systémom, osobným financiám, sporeniu, investovaniu a fintech riešeniam. Pôsobí ako finančný expert Európskej komisie v pracovnej skupine používateľov finančných služieb (Financial Services User Group) a ako akademický expert v EIOPA (Európsky orgán dohľadu pre dôchodkové poistenie zamestnancov a poisťovníctvo). Je spoluautorom aplikácie Oranžová obálka – on-line nástroja na riadenie osobných financií, dôchodkových úspor, investícií a úverov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
13 debata chyba
Viac na túto tému: #reforma dôchodkov #penzie #Milan Krajniak #dôchodky #dôchodkový systém