Medzera vo výbere dane z príjmu je podľa analytikov rozložená naprieč firmami s výškou nepriznanej dane od niekoľko stoviek po pár tisíc eur. Najviac sa to týka obchodu a dopravy, kde pôsobí aj najväčšie množstvo subjektov.
Najväčšie úniky na daniach pripadajúce na jednu firmu sú však v sektore poľnohospodárstva, administratívnych službách a až následne v odvetví obchodu. V prepočte na jednu firmu sú najrizikovejšími regiónmi Nitriansky, Banskobystrický a Trnavský kraj. Zdrojom medzery pritom podľa analytikov IFP nemusia byť len daňové úniky, ale aj nesprávna interpretácia často meniacej sa legislatívy.
„Významné zníženie medzery preto nedosiahneme iba formou tradičných kontrol priamo vo firme, aj keď zvýšime dnešný nízky stav, približne 1 500 kontrol ročne,“ upozorňuje IFP.Kontroly priamo vo firme pritom budú stále príliš drahé, ak riziko daňového úniku dosahuje niekoľko stoviek eur. Inšpiráciou v zahraničí sú podľa vládnych analytikov daňové kontroly napríklad vo forme listu, ktoré namiesto hĺbkovej analýzy firmy cielia na konkrétne nedostatky v reálnom čase a viažu tak omnoho menej zdrojov.
„K tomu cieľu sa môže finančná správa priblížiť, ak v súlade s odporúčaniami Medzinárodného menového fondu zlepší prácu s dostupnými zdrojmi dát a zlepší dostupnosť aktuálnych informácií pre malé a stredné firmy,“ radí IFP.
Daňové kontroly na korporátnej dani podľa analytikov neplnia preventívnu funkciu a nepodporujú dobrovoľné plnenie daňových povinností firiem. Ročne sa podľa IFP uskutoční približne 1 500 kontrol pri viac než 200-tisíc firmách, čo predstavuje len 0,8 kontrol na 100 firiem.
„Daňové úrady dnes vykonávajú cielené kontroly, kde z dostupných informácií predpokladajú, že firma riadne nepriznala daň. Na základe dát z auditov však pozorujeme nesprávny výber firiem,“ tvrdia analytici.
Približne polovica kontrol smerovala do neaktívnych firiem, ktoré nespolupracovali s kontrolórom a ten nemohol objektívne vyhodnotiť situáciu. „Takéto kontroly zbytočne viažu zdroje finančnej správy, neprinášajú dodatočné financie a neprispejú ani k zlepšeniu daňovej morálky firiem,“ zdôrazňujú analytici.