„Peniaze chceme dať do štyroch oblastí, a to zelenej ekonomiky, zdravia, vedy, výskumu a školstva, inovácií, efektívnej verejnej správy a digitalizácie,“ povedal Heger na začiatku diskusie. Do vzdelania by malo ísť 850 miliónov eur, digitalizácie 950 miliónov eur, konkurencieschopnosti a inovatívnosti 700 miliónov eur, zdravia 1,45 miliárd eur a do zelenej obnovy 1,9 miliárd eur. Cieľ je istý – Slovensko ako jediná krajina s postkomunistického bloku už dávno prestalo dobiehať vyspelé krajiny Európskej únie. Plán obnovy -investície a reformy za takmer 6 miliárd eur – majú preto tento trend zvrátiť. Pri Pláne obnovy však podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) nejde o balík peňazí, ktorý sám o sebe zmení Slovensko. „Je to totiž len jedna patina z toho, čo tu mafia za posledných 12 rokov rozkradla,“ povedal na konci diskusie premiér.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika však dôležitý je. Únia má podľa neho obrovský záujem byť globálnym hráčom a spolulídrom svetovej ekonomiky. „Európa má celkom jasnú predstavu, že napríklad v oblasti digitalizácie zaostáva. Ale, čo sa týka boja s klimatickými zmenami a snahou dosiahnuť klimatickú neutralitu, tak tu je únia lídrom. Tieto dve veci však musia fungovať spoločne,“ povedal.
Musíme byť rýchlejší
Slovensko však musí nielen vypracovať kvalitný plán, ale aj zrýchliť svoje čerpanie, a to až 4-násobne. „Nezvládneme to, ak na pláne nebude celospoločenská dohoda a všetci zainteresovaní partneri – samosprávy, obce, biznis, mestá – nebudú dostatočne pripravení“ zhrnul Miko. Z predchádzajúceho rozpočtového obdobia nám totiž ostáva dočerpať 9 miliárd eur, ďalších 13 nám pripadne z nového rozpočtového rámca.
Tie by sa prípadne mohli využiť na dodatočné financovanie reforiem a investícií, ktoré za pomoci Plánu obnovy rozbehneme. Rezort financií s tým vraj ráta a v prípravách preto spolupracovali hlavne s ministerstvom investícií, pod ktorého čerpanie eurofondov spadá. „Kládli sme dôraz na to, aby nešlo o od pása vystrelené investície, ale aby na seba nadväzovali a prípadné neskoršie financovanie zo štrukturálnych fondov bolo možné,“ povedal Heger.
Čo sa dostane do Plánu obnovy
Zelená ekonomika
- Vyčlenených je 37 % – 2,16 miliardy eur. Peniaze pôjdu na zmeny v osobnej, intermodálnej, kombinovanej a nákladnej doprave. A aj na rozvoj elektromobility.
- Obnovovať sa majú železničné mosty, riešiť sa má aj elektrifikácia železníc.
- Financie majú ísť na energetickú úsporu v budovách – zmena vykurovacích zariadení, kompletná obnova vrátane zateplenia.
- Modernizovať sa budú existujúce obnoviteľné zdroje energie, postaviť sa majú aj nové.
Zdravotníctvo
- Financie majú zlepšiť flexibilitu záchrannej služby, ísť na renováciu nemocníc a výstavbu nových.
- Dôraz sa má klásť na duševné zdravie, skvalitniť sa majú služby pre seniorov a zdravotne odkázaných.
Školstvo, veda a výskum
- Prioritu dostane vzdelávanie učiteľov v oblasti inkluzívneho vzdelávania, zavedenie nástrojov na prevenciu predčasného ukončovania školskej dochádzky i posilnenie podporných tímov na školách.
- Rozšíriť sa má predškolské vzdelávanie, vzniknúť má nové kurikulum pre povinné vzdelávanie i posilnenie a doplnenie digitálnych zručností.
- V školách sa majú odstraňovať bariéry a pokročiť digitalizácia.
- Posilniť sa majú investície do vedy a inovácií, tiež stratégia udržania a lákania mozgov.
Verejná správa, podnikateľské prostredie, digitalizácia
- Znížiť sa má regulačné zaťaženie podnikania, korupcia. Podporiť sa má i reforma justície.
- Digitalizovať sa majú aj verejné služby – štát v mobile.
- Podporu dostane aj kybernetická a informačná bezpečnosť.
Podmienky čerpania
Slovensko však bude musieť dodržať aj všetky kritériá na čerpanie „koronových“ peňazí. V prípade zelených investícií ide o 37%, teda 2,16 miliárd eur, ktoré musia mať pozitívny vplyv na klímu, nie však suplovať doterajšie environmentálne opatrenia ako dobudovanie kanalizácii a vodovodov či obehové hospodárstvo. „Ide skôr o podporu obnoviteľných zdrojov energie, udržateľnú mestskú hromadnú dopravu či adaptáciu na zmenu klímy, renovácie budov a železnice,“ priblížila generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková.
Práve železnice by podľa Kataríny Brunckovej, štátnej tajomníčky ministerstva dopravy, mali byť jednou z možností ako zmeniť dopravný sektor na čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší. „Automobilová doprava sa na znečistení ovzdušia podieľa až 18 percentami. Je preto potrebné, aby sa začali uprednostňovať iné formy,“ hovorí. Peniaze tak chcú využiť na elektrifikáciu tratí, ako aj nový plán dopravný plán, ktorý by viedol k presunu ľudí z áut do autobusov a vlakov. Na stole je však aj dekarbonizácia priemyslu a zefektívnenie prenosovej sústavy použitím obnoviteľných zdrojov – investícia by sa mala pohybovať medzi 3,5 a 4,5 miliardami eur.
VIDEO: Pozrite si diskusiu o využití peňazí na zelenú obnovu.
Časť peňazí by mala ísť aj do zdravotníctva, v ktorom má Slovensko dlhodobo nedostatky. Rezort zdravotníctva sa chce zamerať hlavne na zlepšenie flexibility záchrannej služby, duševné zdravie, skvalitnenie služieb pre seniorov a zdravotne odkázaných, ako aj na renováciu nemocníc. Veľká časť z nich ej totiž v katastrofálnom stave. „Keďže Plán obnovy je určený primárne na kapitálové výdavky, môžeme peniaze investovať práve sem,“ hovorí Iveta Griačová, generálna riaditeľka Sekcia efektívneho hospodárenia na ministerstve zdravotníctva.
VIDEO: Pozrite si diskusiu o využití peňazí na zdravotníctvo.
V prípade školstva sa peniaze majú využiť hlavne na prispôsobenie vzdelávania potrebám žiakov, vrátane predškolského vzdelávania a novelizácie školských osnov. Peniaze by mali ísť aj do reformy vysokých škôl, vrátane investícií do vedy, výskumu a inovácií. Výsledkom by mal byť aj menší odliv kvalifikovaných študentov a pracovníkov do zahraničia. Za 15 rokov ich totiž podľa Vladimíra Šuchu, poradcu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, odišlo 300-tisíc ľudí. „Dvanásť rokov sme sa približovali ekonomike únie. aj kvôli tomuto už vyše dva roky cúvame,“ dodáva. Zmení sa to len zmenou systému vysokých škôl, dodáva.
VIDEO: Pozrite si diskusiu o využití peňazí na školstvo, vedu a výskum.
Ďalších 20% musí ísť na digitalizáciu. V rámci nej by sa do Plánu obnovy mali dostať opatrenia proti korupcii, ako aj digitalizácia verejných služieb a zjednodušenie podnikateľského prostredia. „Chceme sa dostať do situácie, ktorá tu už roky chýba. Aby sme so štátom vedeli vybaviť všetko a rýchlo,“ povedal Ján Hargaš, poradca ministerky investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí).
VIDEO: Pozrite si diskusiu o využití peňazí na digitalizáciu.
Nie je neskoro?
Nemali však verejné diskusie prísť už skôr? Už od leta na ne apelovali mnohí. Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) bolo rozhodnutie najprv Plán obnovy prediskutovať s odborníkmi a potom s verejnosťou, nakoniec lepším, a aj najrýchlejším riešením. Rezort financií, do ktorého gescie tvorba dokumentu spadá, sa však takisto dlho vyhováral na stále neschválenú legislatívu k Plánu obnovy zo strany Bruselu, ako aj na poľsko-maďarské veto. Našim susedom sa totiž nepáčila podmienka naviazanosti rozpočtu a Plánu obnovy na dodržiavanie zásad právneho štátu. Aj to sa však už na minulotýždňovom summite lídrov únie vyriešilo.
Zhoda však ešte stále nie je ani medzi koaličnými stranami. Každá chce niečo iné. Po návrhu ministra Hegera priniesla vlastný návrh koaličná strana Sme rodina. Ten zahŕňal obnovu nemocníc, vybudovanie univerzitného kampusu, daňovú reformu, ale aj elektrifikáciu železničných tratí a zatepľovanie rodinných domov. Netrvalo dlho a celkom iný návrh zase priniesla strana Za ľudí na čele s Veronikou Remišovou. Jej Plán obnovy je postavený na troch pilieroch – digitalizácii, reforme vzdelávania a súdnictve.
Pred dvomi týždňami s dokumentom o dekarbonizácii, obnove a výstavbe nemocníc, daňovej reforme a odvodovom bonuse prišla aj strana ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Výsledný návrh pokladá za najprepracovanejší podklad k finálnej verzii, aký existuje.