Eduard Heger, minister financií
Z hľadiska priorít sme vybrali štyri oblasti. Základný kameň tvorí vzdelávanie, ktoré úzko súvisí s vedou a výskumom. Druhá dôležitá oblasť je zelená ekonomika a s ňou súvisiace obnoviteľné zdroje energie, dekarbonizácia, modernizácia budov a úprava železníc tak, aby sme ľudí dostali k pohodlnejšej a ekologickejšej forme cestovania. Takisto sa zameriame na zdravotníctvo. Musíme zabezpečiť kvalitu porovnateľnú s tou v zahraničí a zároveň naše zdravotníctvo pripraviť na pandémiu podobnú tej terajšej. To všetko musí byť popretkávané digitalizáciou. Čo sa týka reforiem, čaká nás zmena verejného obstarávania, stavebného zákona, reforma súdnictva, policajného zboru a štátnych inštitúcií.
Veronika Remišová, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
Až 1,2 miliardy eur z Plánu obnovy chceme vynaložiť na digitalizáciu a a informatizáciu. Rezort pripravil investičný plán reformy digitalizácie, ktorý spočíva na piatich základných pilieroch. Tie sa týkajú oblasti budovania digitálneho štátu a služieb pre občanov vrátane reformy verejnej správy, rozvoja digitálnych zručností, investícií do kybernetickej bezpečnosti, digitálnej konektivity a rozvoja digitálnej ekonomiky a hospodárstva. Časť financií budeme mať z Plánu obnovy, časť z eurofondov. Diskusie na predmetnú tému už realizujeme, ďalšia je v pláne 15. decembra v rámci panelovej diskusie k Plánu obnovy, ktorú organizuje rezort financií.
Richard Sulík, minister hospodárstva
Náš plán sa v 90 percentách zhoduje s plánom ministerstva financií. Stavia na kvalitnom vzdelávaní, energeticky efektívnej rekonštrukcii nemocníc a vytvorení ideálnych podmienok pre priemysel. Novinkou v prípade zelenej obnovy bude aj súťaženie o najlacnejšie zníženie emisií skleníkových plynov. Hlavným kritériom pri hodnotení projektov bude cena za ušetrenú tonu CO2 z ovzdušia. Riešime tiež sanáciu ekologických záťaží a flexibilnejšiu prenosovú sústavu. Na stole sú aj reformy. Peniaze z Plánu obnovy plánujeme využiť na prechod na „Estónsku“ firemnú daň, odvodový bonus, ako aj na pozemkovú reformu či zlučovanie malých obcí.
Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva
Základná diagnóza nie je veselá a v inovatívnosti zaostávame. Ak vezmeme do úvahy štruktúru slovenskej ekonomiky, ktorej jadrom je priemysel, je jasné, že chceme, aby väčšina iniciatív išla do tejto oblasti. Či už ide o hľadanie alternatívnych palív, alebo pohonov vrátane vodíka či batérií. Druhým pilierom je energetika. Musíme modernizovať a podporovať obnoviteľné zdroje energie. Takisto máme často akoby dve ekonomiky. Máme niekoľko desiatok firiem, ktoré sú na svetovej špičke, a potom väčšinu malých a stredných firiem, ktoré sú úplne inde z hľadiska výkonnosti. Ani na ne by sa v prípade inovatívnosti nemalo zabúdať.
Jana Ježíková, štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva
Keďže Plán obnovy je potrebné vyčerpať v kratšom časovom období, potrebujeme konkrétnu stratégiu, ktorá nám ukáže, ktoré investície do zdravotníctva je vhodné z neho zafinancovať. Každá však musí byť podložená štrukturálnou reformou a musí reflektovať vyššiu udržateľnosť zdravotníctva. Náš program reforiem bol rezortom financií vyhodnotený ako najviac prepracovaný a už bol zaslaný do Európskej komisie na prehodnotenie. Máme aj spätnú väzbu. Prioritným komponentom bude ústavná starostlivosť a v rámci nej výstavba a obnova nemocníc vrátane automatizácie procesov ich prevádzky. Takisto dlhodobá a paliatívna starostlivosť, duševné zdravie, akútna a ambulantná starostlivosť a stabilizácia zdravotníckeho personálu.
Soňa Muzikárová, hlavná ekonómka Globsec Policy Institute
Z môjho pohľadu je hlavná priorita digitalizácia súkromného sektora vrátane malých a stredných podnikov. Týmto spôsobom by sme vedeli relatívne ľahko a rýchlo zvýšiť produktivitu v celej ekonomike, ale aj efektívnosť týchto subjektov, ako aj ich odolnosť. Počas ďalšej vlny by tak teoreticky vedeli prejsť na digitálne platformy a nezasiahlo by to tak hlboko celý chod ekonomiky ani zamestnanosť. Urobiť to však bude potrebné s podporou vlády, keďže malé a stredné podniky len ťažko budú mať na takúto zmenu dostatočné kapacity. Dôležitá je aj zelená obnova vrátane renovácie budov. Tam je potenciál jasný – zvýšiť hospodársku aktivitu a zároveň prispieť k sektorovej dekarbonizácii. Najmä pre Slovensko je stavebný sektor kľúčom k zníženiu emisií do roku 2030.