0

Sulík: Ohlásenie miliardovej investície VW bol trucpodnik premiéra

autor: , , 12.12.2020 18:00
Richard Sulík
Autor:

O nechcenej podmienke v dotácii na nájmy, privysokom emisnom limite, vodíku a ďalšom predražení Mochoviec i vzťahoch s premiérom sa denník Pravda rozprával s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom.

Mnohí podnikatelia hovoria, že pomoc s nájmami by sa mala upraviť tak, aby nebol potrebný súhlas prenajímateľa v prípade, ak o ňu chcú požiadať. Chystáte nejakú takúto zmenu?

Pripomínam situáciu z jari, keď som mal jeden z mojich prvých konfliktov s premiérom. Ja som chcel totiž nájmy uhrádzať bez podmienky a on bol proti. Nakoniec došlo práve k takejto dohode. Štát zaplatí toľko, koľko z ceny zníži prenajímateľ. Keby to bolo iba na mne, táto podmienka by tam nebola. A to preto, lebo reštaurácie a iné podniky sú naozaj vyšťavené, často krátko pred krachom. Nehovorím, že teraz do týždňa skrachujú všetky, no to, čo im robíme, je likvidácia gastrosektoru. Inak sa to nazvať nedá.

Čerpanie je však nízke. Nesúvisí to práve s touto podmienkou?

Táto podmienka je priamo v zákone. Doteraz sme však vybavili 20-tisíc žiadostí a vyplatili 40 miliónov eur. Nie je to až tak málo.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

K dispozícii ste však mali 200 miliónov.

Nevedeli sme presne povedať, koľko peňazí bude treba, pretože nebolo známe, aké opatrenia sa budú prijímať a na aké dlhé obdobie Úrad verejného zdravotníctva zatvorí prevádzky. Nemôžeme ani vedieť, kde a v akej miere sa prevádzky dohodnú na znížení nájmu. Rovnako nemáme ako vedieť ani to, kto je vo vlastných priestoroch a kto v prenajatých. Také štatistiky neexistujú. Preto sme si povedali, že zoberieme do úvahy ten najhorší možný scenár, kde sú všetci v prenájmoch a všetci sa dohodli a platia veľa. Ani to nám nedalo sumu 200 miliónov, museli sme zaokrúhľovať smerom nahor.

To, čo im robíme, je likvidácia gastrosektoru. Inak sa to nazvať nedá.
Richard Sulík, minister hospodárstva

Prečo?

Chceli sme zabrániť panike a tomu, aby nám hneď za prvý týždeň prišlo 30-tisíc žiadostí. Peniaze, ktoré sa neminú, sa však nestratia, odškodňujeme aj ďalšie segmenty. Pod naše ministerstvo patria súkromní dopravcovia, rokujeme aj o odvetví športu či kultúry. Ak aj potom peniaze zostanú, vrátia sa do štátneho rozpočtu. Preplácanie nájmov klaplo dobre.

Štátna pomoc však pomáha aj s udržaním zamestnanosti. To je aj jedna z podmienok jej získania. Neobávate sa, že keď sa toto skončí, nastane veľká vlna prepúšťania?

Podmienka udržania zamestnanosti nie je všade. Ale áno, keď sa pomoc skončí, môže to viesť k vyššej nezamestnanosti, ale nevnímam to ako niečo dramatické.

Možno aj preto sa minister práce Milan Krajniak tak ponáhľa so zavedením kurzarbeitu.

Veď to je v poriadku, plne to podporujem. Pomoc, ktorá príde neskoro, je zbytočná. Ak príde tri týždne po tom, čo firma skrachovala, je to nanič.

V programovom vyhlásení vlády spomínate aj zavedenie rovnej dane. Minister financií ohlásil daňovú reformu. Obsahuje aj rovnú daň?

Neviem vám povedať. Riešime totiž Plán obnovy, štátny rozpočet, stále sa nájde nejaký extra výdavok s covidom… Nie je to teraz na programe dňa.

Spomenuli ste Plán obnovy. Za stranu SaS ste ten svoj predstavili minulý týždeň. Je už nejaká dohoda v koalícii na finálnom dokumente?

Na Pláne obnovy je dohoda taká, že každá strana pripraví svoju verziu. Dali sme si záležať, investovali sme do toho mnoho hodín práce, viacero našich expertov pod vedením europoslanca Eugena Jurzycu nad tým presedelo zopár nocí. Dnes máme náš Plán obnovy v podľa mňa najvyššej kvalite, aká momentálne v ponuke je. Čo sa týka ďalšieho postupu, budú pokračovať koaličné vyjednávania, počas ktorých je pre našich vyjednávačov základným pozičným dokumentom práve ten, ktorý sme predstavili minulý týždeň. Tak vedia, čo je pre nás záväzné.

Pohli sa už rokovania ďalej?

To vám neviem presne povedať. Za našu stranu vyjednáva Ján Oravec a Eugen Jurzyca. Nemusím byť pri všetkom.

Čo hovoríte na prísnejšie zníženie oxidu uhličitého do roku 2030?

Ešte keď som bol europoslanec, hlasovali sme o Parížskej dohode, ku ktorej pristúpila aj Čína a India, čiže dvaja najväčší znečisťovatelia. To je veľmi dôležité, pretože CO2 neznížime iba tým, že my na Slovensku niečo urobíme. Vtedy však aj najväčší hráči súhlasili so znížením emisií o 30 percent. Považoval som to za rozumné a Parížsku dohodu som chcel podporiť. No už vtedy sa v europarlamente začali ozývať „ekosnílkovia“ s tým, že 30 percent je veľmi málo a dohoda musí byť minimálne na 40 percentách. Tak sa schválilo 40. Tam som sa už zdržal. Považujem to za nerealizovateľné. Teraz sa ekosnílkovia ozývajú opäť a chcú aspoň 55, k čomu sa priklonila aj komisia. No už aj to je málo, na stole je aj 60 alebo 65 percent. Som presvedčený, že keby sme zajtra prijali 65, opäť prídu niektorí, ktorí budú chrumkaví a budú chcieť 75 percent. Môžeme emisie znížiť aj o 120 percent, otázka je, aká je za to cena. To je kľúčový pojem v ekonómii.

Čo by to znamenalo v praxi?

Že liter benzínu bude stáť 5 eur, že lietať sa bude raz do roka, že budeme nútení kúriť len vtedy, keď vietor fúka. A hlavne, svetu to až tak veľmi nepomôže, pretože nejaká Čína a India sa, samozrejme, na týchto nezmyselných pretekoch nezúčastnia. Akurát my tu budeme musieť zavrieť naše oceliarne a oni oceľ vyrobia za horších podmienok ako my dnes a životné prostredie zaťažíme ešte viac. Aj preto ide podľa môjho názoru o strašne pomýlenú debatu.

A výsledok?

Ak chceme dosiahnuť zníženie o 55 percent, musíme z 22 miliónov ton klesnúť na jedenásť. Zníženie jednej tony stojí sto eur. Ide teda o 1,2 miliardy eur, ktoré niekto musí zaplatiť. Napríklad v produktoch – oceľ bude drahšia. Naopak, tá čínska bude lacnejšia. Čo urobíme my? Zavedieme dovozné clá, ktoré ju predražia, aby naši oceliari mohli konkurovať tým čínskym. No zároveň už nebudú mať šancu ju vyviezť do zahraničia, kde v minulosti taktiež boli konkurencieschopní.

Môžeme emisie znížiť aj o 120 percent, otázka je, aká je za to cena. To je kľúčový pojem v ekonómii.
Richard Sulík, minister hospodárstva

Naznačili ste, čo takáto zmena smerom k ekológii môže znamenať pre podniky. Myslíte si, že by to zvládli aj samy, bez dotácie z únie?

Závisí od toho, čo. Únia totiž nemá len požiadavku znížiť CO2, ale aj to, aby podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie tvoril aspoň 27 percent. Na Slovensku sme zatiaľ na čísle osem. Aby sme vôbec dosiahli toto číslo, máme TPS-ku (tarifa za prevádzkovanie systému) vo výške 23 eur. Aj tak robí dlhy vo výške asi 100 miliónov eur ročne. Ak máme dosiahnuť trikrát toľko, tarifa by sa vyšplhala možno až na 70 eur za megawatthodinu. Ide tak o najpriamejšiu cestu, ako zabiť náš priemysel, na ktorý sme obzvlášť citliví. Každé štvrté euro v HDP pochádza z priemyslu. Až 86 % nášho HDP vyvážame vo forme produktov, ktoré musí niekto vyrobiť, nespadnú z neba. Týmto by sme im len priťažili. Preto si myslím, že rozhodovať o takýchto veciach by nemali neekonómovia. Ale deje sa to.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Aj v Pláne obnovy spomínate flexibilnejšie obnoviteľné zdroje. Ako to myslíte?

Ide napríklad o elektrinu z jadra. Poďme sa baviť o tom, či by aspoň čiastočne nemohla byť uznaná za obnoviteľný zdroj. Rozbíjanie atómu, pokiaľ všetko beží podľa plánu, nezaťažuje životné prostredie. A to napriek faktu, že nevieme, kam s vyhoretým palivom. Za 40 rokov, čo na Slovensku prevádzkujeme atómku, je toho paliva len jedna hala. Keď si predstavím ďalších 40 rokov, pôjde o ďalšiu rovnakú halu. Navyše, ľudstvo technológie ženie dopredu a stále sa objaví niečo nové. Dokonca považujem za správne, že v Mochovciach majú toto palivo v medzisklade. Jedného dňa budeme mať technológie, ktoré z neho dokážu vytiahnuť zvyšný urán.

Ako chcete vybrať ten najlacnejší model zníženia tony oxidu uhličitého v ovzduší?

Chceme, aby všetci záujemcovia predložili svoje projekty, či už pôjde o novú kotolňu, alebo pece a napísali, koľko budú stáť a koľko CO2 dokážu znížiť. Tým pádom si budeme vedieť vypočítať, koľko investícií na seba viaže zníženie jednej tony CO2. Čarovné na tom je, že budú realizované len tie najefektívnejšie projekty.

VIDEO: Pozrite si video s ministrom hospodárstva Richardsom Sulíkom o situácii okolo lockdownu.

Práve teraz dochádza k transformácii hornej Nitry, kde sa roky ťaží uhlie. Očakávate, že aj toto by mohlo nejakým spôsobom ovplyvniť výšku TPS?

Áno. na podporu uhlia sa totiž tiež všetci skladáme, a to v splátkach elektriny. Ide o 120 miliónov eur ročne. Rok, čo rok však tarifa robí aj 100-miliónový dlh. Napriek tomu máte pravdu. K zmene a zníženiu tarify dôjde v dvoch krokoch. Ten prvý sa týka podpory obnoviteľných zdrojov, ktorá bola nastavená na 15 rokov. Desať ubehlo, ostalo päť a tie sme z plnej podpory rozdelili na desať rokov polovičnej podpory. Systém teda nebude vytvárať nový dlh. A o tri roky, keď prestaneme platiť uhlie, budeme môcť celú ušetrenú sumu investovať do zníženia TPS-ky. To, samozrejme, pomôže firmám.

A čo spustenie Mochoviec? To by ceny elektriny ovplyvniť nemohlo?

Tretí blok je pripravený na spustenie. Prvostupňové povolenie by mohlo byť ešte tento rok, možno v januári. Potom sa môže začať zavážať palivo. V júni až v auguste by mohol začať nábeh. Jednoducho, treba to spustiť.

Čo však toľko spomínané nedostatky?

Nedostatkov je tam niekoľko, všetky som si bol minulý týždeň obzrieť. Prechádzali sme konkrétne devätnásť, ktoré sa nachádzajú v správe, ktorú som dostal zo SIS. Z toho 16 je už dnes vyriešených. Ide o funkčné, veľakrát kompletne nanovo vymenené stroje alebo prístroje. Ostávajú tri problémy. Z toho jeden je len otázka technickej dokumentácie, druhý súvisí s preplachom systému v doplňovači vody. A tretia vec je bloková úprava kondenzátu (BUK). Tam je technický problém, na ktorého riešení intenzívne pracujú. Celkovo je však situácia ďaleko lepšia, ako opisuje šéf SIS Vladimír Pčolinský, ktorý tam v živote nebol. Správy, ktoré poslali, boli neaktuálne a nezohľadňovali, že situáciu intenzívne riešime. Navyše, Mochovce rieši aj NAKA, čo viac k tomu dodať.

Hrozí ďalšie navyšovanie prostriedkov na dostavbu?

Na treťom bloku už nie. Bolo však schválené ďalšie navýšenie, aby sa dokončila štvorka. Ide o „neverending story“ (nekonečný príbeh). Tam sa tak strašne veľa kradlo, procesy sú nejako nastavené. Navyše, každý deň, čo nedôjde k spusteniu, stojí ďalšie peniaze. Pracujú tam totiž stovky nie slabo platených ľudí. Mnohí zarábajú viac ako minister. Skrátka, manažovali to Taliani, čo na to povedať.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Neobávate sa, že do toho opätovne zasiahnu aj Rakúšania? Už v minulosti mala Viedeň pripomienky.

Zasiahnu do toho. Hneď po vydaní prvostupňového rozhodnutia majú všetci, ktorí o to majú záujem, možnosť pozrieť sa na existujúci stav. Aj fyzicky do atómky, aj nahliadnuť do dokumentácie. Úrad jadrového dozoru sa bude musieť s každou jednou námietkou vyrovnať, až potom bude môcť prísť k druhostupňovému rozhodnutiu o spustení. Viedeň už od začiatku robí, čo je v jej silách, aby zabránila spusteniu. Aj keď šlo o vystavenie EIA, ktoré môžete namietať, dala do všetkých svojich domácností korešpondenčné lístky. Dvestotisíc prišlo naspäť.

Už od leta veľa spomínate vodík a jeho význam pre budúcnosť. Neplánovali ste jeho podporu zahrnúť aj do Plánu obnovy?

Je tam. V rámci 330 miliónov eur na vedu a výskum. Nám totiž chýbajú aj samotné vodíkové technológie. Je zbytočné liať stovky miliónov eur do podpory vodíka, najprv treba skúmať jeho výrobu a skladovanie. Teraz sa skladuje stlačením, čo však podporuje jeho výbušnosť. Druhá vec je, že molekula vodíka je veľmi maličká a uniká z nádrží. Práve v tejto oblasti sa výskumníci z Technickej univerzity v Košiciach, zo Slovenskej akadémie vied a z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dali dokopy a majú čiastočne patentované, veľmi dobré výsledky. Hlavne čo sa týka adsorpcie vodíka – teda jeho dobrovoľnej priľnavosti na určitú zliatinu. S týmto by sme chceli ísť aj do Dubaja.

V pláne máte aj národnú vodíkovú stratégiu. Predstaviť ju chcete v januári. Čo v nej bude?

Píšem ju ja spoločne s celým tímom. Ide o ucelený text, ktorý sa venuje tomu, ako chceme vodík podporovať, s akým cieľom, kedy a z akých prostriedkov. Jedným z bodov je aj to, že v októbri chceme mať na výstave Expo v Dubaji autobus na vodíkový pohon práve s nízkotlakovými nádržami.

Dá sa o vodíku hovoriť aj ako o budúcnosti pre automobilovú dopravu?

To je hudba budúcnosti. Kým sa vôbec predá toľko vodíkových áut ako dnes elektromobilov, prejdú roky rokúce. Momentálne máme len päť vodíkových modelov na svete a všetky sú na stlačené nádrže. To nie je budúcnosť. Je to beh na dlhé trate, ale treba s tým začať. Nerobím si veľké oči, že na konci tohto volebného obdobia bude polovica Bratislavy jazdiť na vodíkových autách, ale mohli by sme mať hotové dve až štyri čerpacie stanice, takisto experimentálny vlak z Nových Zámkov do Prievidze. Takisto by sme mohli vyrábať vodík elektrolýzou pri atómke. Tá totiž vyrába prúd stále rovnako – či je zima, teplo, noc, alebo deň. V noci však prúd nik nepotrebuje a vtedy sa výroba vodíka elektrolýzou oplatí aj napriek nízkej účinnosti.

Prejdime k investícii Volkswagenu. Neohlasovali ste ju vy, ale pán premiér. Ako sa to stalo?

Nejako si to prisvojil a nezavolal ma. Je to taký trucpodnik, preto sa k tomu ďalej vyjadrovať nechcem. Nie som nijako urazený, pracujem na svojich veciach a projektoch.

V októbri chceme mať na výstave Expo v Dubaji autobus na vodíkový pohon práve s nízkotlakovými nádržami.
Richard Sulík, minister hospodárstva

Všetky tieto veci sú istým pokračovaním prestrelky medzi vami a premiérom. Kedy nastane situácia, že by ste si povedali dosť?

Veľakrát som sa vyjadril, že my z vlády neodídeme a opakujem to zase. Nebudeme z vlády odchádzať. Máme pred sebou veľa práce, chceme splniť čo najviac z programu. Celkom intenzívne sa snažím prehliadať všetky osobné útoky a nereagovať na ne. Myslím, že sa mi to darí.

Chystá sa podobná investícia v budúcom roku?

Závisí to od strategického parku na východe, ktorý, ak by sa ho podarilo vybudovať, by vytvoril priestor pre megainvestíciu. Je fajn niekoho pritiahnuť, no keď si pozriete posledné dve megainvestície – Kiu a Jaguar, dodnes majú problémy so súdnymi spormi o pôdu. Preto potrebujeme najprv pripraviť veľký strategický park, všetko vyrovnať, až potom môžeme hovoriť o investíciách. O tomto sa budem snažiť presvedčiť vládu, ale ako to pôjde, to vám teraz neviem povedať.

Niečo však chystáte.

Áno, ale reálne na tom môžeme začať robiť až vtedy, keď bude uznesenie vlády. Je to však medzi mojimi dôležitými prioritami.

Richard Sulík (SaS) je minister hospodárstva a vicepremiér pre ekonomiku. Je zakladateľ politickej strany Sloboda a Solidarita, niekdajší predseda parlamentu, bývalý europoslanec. Okrem ekonómie študoval aj fyziku. Jeho rodina ešte za bývalého režimu emigrovala. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCopy. ktorú neskôr predal. Sulík stále nesie biľag, že povalil vládu Ivety Radičovej, a vyčítajú mu stretávanie sa s Marianom Kočnerom. Obvinenia však odmieta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #vodík #Richard Sulík #pomoc s nájmami #plán obnovy #Mochovce #Igor Matovič #emisie CO2 #dekarbonizácia