„Aktuálna situácia s vysokým počtom vlastníkov nehnuteľností súvisí s tým, že mnoho Slovákov prišlo za výhodných podmienok k družstevným bytom, ktoré sa vo veľkom skupovali po páde komunizmu,“ priblížila analytička spoločnosti Fingo.sk Lenka Buchláková s tým, že v tom čase sa cena trojizbového bytu pohybovala od 40.000 do 70.000 slovenských korún. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák doplnil, že s vysokým podielom vlastnených nehnuteľností sú na tom podobne aj iné postkomunistické štáty ako Litva, Lotyšsko, Chorvátsko či Poľsko, už spomenuté Rumunsko a Maďarsko.
Podľa Horňáka neutíchajúci dopyt po vlastnom bývaní zapríčiňuje aj absencia kultúry nájomného bývania. Takýchto bytov je málo, preto sú ťažko dostupné a Slováci uprednostňujú kúpu bytu. Zvýšený dopyt však spôsobuje aj výrazný rast cien týchto nehnuteľností. V predposlednom kvartáli tohto roka vzrástla cena bývania na Slovensku za štvorcový meter medziročne o takmer 12 %.
Analytici sa zhodli na tom, že motiváciou ku kúpe vlastného bytu či domu sú aj dostupné hypotekárne úvery s nízkymi úrokovými sadzbami. „Trh sa držal v pomerne dobrej kondícii aj počas posledných krízových mesiacov, keď objem poskytnutých hypotekárnych úverov ku koncu októbra vzrástol medziročne o viac ako deväť percent,“ doplnil Horňák. Prispieva k tomu aj Európska centrálna banka, ktorá drží úrokové sadzby na veľmi nízkych úrovniach. V blízkej dobe sa nepočíta s rastom jej kľúčových sadzieb a teda aj tlak na rast hypotekárnych sadzieb ostane slabý.
Nehnuteľnosť Slováci financujú prostredníctvom hypotéky iba v 21 % prípadov. „Tento podiel vzrástol za posledných desať rokov o 13 percentuálnych bodov (p.b.), najvýraznejšie z krajín EÚ27,“ podotkol Horňák. Slovensko v podiele bytov financovaných hypotékou výraznejšie predbiehajú krajiny, ktoré majú hypotekárne trhy dlhodobo rozvinuté. Sú to štáty ako Holandsko (60 %) či Švédsko, Dánsko a Fínsko (od 40 do 50 %).
Slovensko je zároveň na popredných priečkach v počte viacgeneračných domácností v porovnaní so západom, upozornila Buchláková. „Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom, alebo deťmi,“ vyčíslila Buchláková s tým, že druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom alebo rodičmi a dieťaťom alebo deťmi. „Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine,“ doplnila analytička.
