Prostredníctvom Twitteru to potvrdil predseda Európskej rady Charles Michel aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
„Teraz môžeme začať s implementáciou tejto dohody a znovu vybudovať naše ekonomiky,“ uviedol Michel. A dodal, že balíček hospodárskej obnovy, ktorý obsahuje sedemročný rozpočet EÚ v hodnote 1,82 bilióna eur a plán obnovy a odolnosti vo výške 750 miliárd eur, posunie vpred úsilie EÚ vybudovať zelenú a digitálnu ekonomiku.
Von der Leyenová v tejto súvislosti zablahoželala nemeckému predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré do poslednej chvíle viedlo rokovania s Maďarskom a Poľskom pre ich blokádu dlhodobého rozpočtu. Budapešť a Varšava použili právo veta v dôsledku nového mechanizmu, ktorý podmieňuje čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.
Celkový balík vo výške 1,82 bilióna eur EÚ považuje za nevyhnutný na znovuoživenie a zároveň aj modernizáciu európskej ekonomiky.
Kompromisná dohoda s oboma blokujúcimi krajinami sa zrodila tesne pred dvojdňovým summitom a len niekoľko dní potom, ako Európska komisia naznačila, že multimiliardový ozdravný plán po koronakríze by Únia mohla spustiť aj bez Poľska a Maďarska – v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce.
Ešte pred summitom sa na úrovni diplomatov zrodila dohoda, že kompromisné riešenie bude mať formu spoločného vyhlásenia, v ktorom sa objasní, že mechanizmus právneho štátu sa nebude používať proti žiadnej členskej krajine bez rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Čo je procedúra, ktorá môže trvať aj jeden rok.
Tlačová agentúra AP v tejto súvislosti upozornila, že kompromisná dohoda neuspokojila všetky členské krajiny. Holandský premiér Mark Rutte uviedol, že jeho krajina – podobne ako Belgicko a Luxembursko – má viaceré otázky týkajúce sa dosiahnutého kompromisu a chce právnou cestou preveriť, či tento kompromis nie je v rozpore s dohodou, ktorú už predtým uzavrel Európsky parlament s Radou EÚ. Podľa politickej skupiny Zelených z europarlamentu kompromis s Maďarskom a Poľskom v praxi znamená pozastavenie nového mechanizmu na kontrolu právneho štátu o jeden až dva roky.
Dohoda o schválení sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 bola nevyhnutná, lebo inak by Únia od 1. januára 2021 musela fungovať podľa rozpočtového provizória s obmedzenými finančnými zdrojmi a rizikom, že nebude môcť podporovať viaceré celoeurópske programy.
Lídri predĺžili sankcie voči Rusku
Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ v rámci summitu v Bruseli odobrili predĺženie sankcií voči Ruskej federácii o ďalších šesť mesiacov, do 1. júla 2021. Informoval o tom hovorca predsedu Európskej rady Barend Leyts na svojom účte na Twitteri.
Leyts spresnil, že lídri počas tematického bloku venovanom zahranično-politickej agende hovorili o potrebe nových vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi a o predĺžení sankcií proti Rusku. Sankcie ešte musia potvrdiť ministri členských krajín vo formáte Rady EÚ.
Šéfovia štátov a vlád sa rozhodli rozšíriť sankcie voči Rusku, ktorých platnosť sa končí koncom januára 2021. Sankcie budú predĺžené do 31. júla 2021 a o ich ďalšom osude rozhodnú lídri na budúcoročnom júnovom summite EÚ.
Ide o sankcie, ktoré Únia zaviedla v roku 2014 po ruskej anexii polostrova Krym. Odvtedy členské štáty tieto sankcie pravidelne predlžujú, väčšinou s odkazom na nerešpektovanie Minských mierových dohôd. V praxi tieto sankcie viedli k zastaveniu rokovaní o zrušení vízovej povinnosti, odkladu novej základnej dohody o spolupráci medzi oboma stranami, zmrazeniu aktív a víz pre viacerých vysokopostavených ruských vládnych úradníkov a k cieleným obchodným, finančným a vojenským obmedzeniam. Moskva v reakcii na sankcie EÚ zakázala dovoz potravín z členských krajín Únie do Ruska.