Navyše, čerpanie musí byť komplexnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie ako v ostatných členských štátoch, na ktorých úroveň sa do roku 2030 chceme dostať. Zvládneme to? Áno, ak dôjde k reforme verejnej správy. A pridá sa k nej aj dobrý politický manažment a ochota k zmene.
„To, čo nás dobieha, je nepripravenosť na zmenu, pri implementácii bude treba každú ruku," povedal na bratislavskom kongrese ITAPA 2020 minister financií Eduard Heger (OĽaNO), do ktorého gescie príprava slovenského Plánu obnovy a odolnosti spadá. Aj preto vraj tlačí kompetentné rezorty k tomu, aby boli pripravené, keď bude treba reformy zavádzať. Rovnako sa posledné mesiace snaží diskutovať s ostatnými, ktorí sa na zavádzaní reforiem budú priamo podieľať. Problémom pri tom podľa neho nebude len čerpanie postcovidových peňazí, ale aj ostatné eurofondy, ktoré máme a budeme mať k dispozícii.
(Ne)schopnosť čerpať je problém
Zo súčasného sedemročného rozpočtu nám ostáva nedočerpaných 60 %, teda 9 miliárd eur. Ďalších 13 miliárd pripadne Slovensku hneď, ako dôjde k schváleniu nového rozpočtu na roky 2021 až 2027. Spoločne so šiestimi „koronovými" miliardami nám tak v najbližších rokoch pristane na stole 28 miliárd eur. Plán obnovy a peniaze z končiaceho sa rozpočtu však budeme musieť minúť skôr ako zvyšok – do troch, respektíve šiestich rokov.
„Potrebujeme spájať sily a stavať na skúsenostiach. Treba čerpať efektívne a veľmi rýchlo," dodal Heger. Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika bude treba zrýchliť až 5-násobne. „Nestačí čakať, kedy to Heger napíše a potom už bude dobre. Všetci sa musia pripraviť na plné obrátky a byť rámcovo výrazne efektívnejší – obce, okresy právne orgány, úrady," hovorí.
Práve čerpanie u nás roky hapruje aj podľa exministra financií Ivana Mikloša. Neschopnosť využiť ponúkané sa tak podľa neho prejavuje aj na stagnácii ekonomiky. Ako jediný z postkomunistických členov únie sme postupne prestali dobiehať vyspelé krajiny Európy. V roku 2012 sme za priemerom únie zaostávali oproti susednému Česku o 6 percent, dnes už ide o 18-percentný rozdiel. Reformy tak podľa Mikloša musia byť rýchlejšie, zásadnejšie a komplexnejšie ako v krajinách, ktoré sa snažíme dobehnúť. A to vo všetkých štyroch prioritných oblastiach, ktoré už minulý týždeň po stretnutí s europoslancami predstavil Heger – zelená obnova, digitalizácia, vzdelávanie a zdravotníctvo.
„Investície a základný manažérsky rámec nám dáva nastavený plán Európskej únie. Pre získanie talentov a realizáciu projektov však bude kľúčová zmena fungovania systému a dostatočné politické líderstvo, ako ju dosiahnuť,“ dodal Mikloš. Iba tak sa podľa neho zo súčasných 73 % priemeru únie dostaneme do roku 2030 na 92 %, ktoré si vláda dala za cieľ v rámci zverejneného reformného menu ešte v októbri.
Nejasné pravidlá, nejasné reformy
Aké reformy však nakoniec bude treba zaviesť do praxe? To je stále nejasné. A nielen širokej verejnosti, ale aj Európskej komisii. Zatiaľ čo šéf rezortu financií bližšie charakterizoval len konkrétne oblasti, do ktorých chce 6 miliárd z únie investovať, konkrétny plán je stále zahalený rúškom tajomstva. K predkladaniu reálnych návrhov nás však už vyzvala aj riaditeľka Jednotky pre obnovu a odolnosť Európskej komisie, a teda spomínaného „koronafondu“, Céline Gauer. Podľa nej už nie je čas na diskusie, ktoré medzi komisiou a Slovenskom prebiehajú niekoľko mesiacov. „Návrhy potrebujeme dostávať už v najbližších dňoch, aby sme ich mohli preštudovať. V januári musia byť hotové a odsúhlasené,“ povedala.
Nič na tom nemení ani fakt, že ešte nie je schválená legislatíva Fondu obnovy a v hre je stále aj maďarsko-poľské veto európskych prostriedkov v prípade, ak ich čerpanie bude podmienené dodržiavaním právneho štátu. Ak totiž k jeho vyriešeniu nedôjde na decembrovom summite lídrov, ktorý sa začne už dnes, 10. decembra, únia bude musieť prejsť k alternatívnym riešeniam. Tie by však podľa Tomáša Valáška, predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti, mohli schválenie rozpočtu a záchranného balíka posunúť až do jari.
Výhovorky alebo realita?
Práve tieto dve komplikácie pritom ľudia z rezortu financií používajú ako dôvod, prečo ešte stále nemáme v rukách nič konkrétne. Nejasne nastavené konečné parametre a nesúhlas dvoch susedných krajín podľa poradkyne predsedu vlády pre Zelenú ekonomiku a Fond obnovy Lívie Vašákovej sú pomyselnou brzdou celého procesu a pokiaľ sa nevyriešia, Slovenko veľké priority v najbližších dňoch nebude mať rozmenené na drobné. „Keď bude dotiahnutá legislatíva, vieme všetko relatívne rýchlo dokončiť," dodala Vašáková. Od jednotlivých rezortov vraj k tomu dostali vyše 400 strán materiálu.
Problémom podľa nej nie je ani fakt, že niektoré krajiny už svoj plán odovzdali, čo potvrdila aj riaditeľka koronabalíku Céline Gauer. Sklz Slovenska totiž aj v tom najhoršom prípade nebude väčší ako tri mesiace, a každá krajina dostane na začiatok aspoň niečo. „Pôjde o predfinancovanie vo výške 10 percent sumy. Do plánu navyše môžeme zahrnúť aj investície, na ktorých pracujeme už od tohto februára," dodáva Vašáková.