Podľa správy EDA včasné opatrenia, ktoré prijala EÚ a jej členské štáty na potlačenie negatívnych ekonomických dosahov ochorenia Covid-19, pomohli zachrániť pracovné miesta a podniky, avšak existujúce hospodárske rozdiely môže ešte viac zvýrazniť nerovnomerný vplyv koronakrízy na členské štáty a aj ich rozdielne kapacity na podporu národných ekonomík. Audítori navrhovanú finančnú reakciu EÚ na zmiernenie dosahov pandémie považujú za príležitosť na presadzovanie priorít Únie a šancu na posilnenie hospodárskej koordinácie medzi členskými štátmi.
V reakcii na hospodársky šok spôsobený pandémiou ochorenia Covid-19 členské štáty na podporu svojich ekonomík prijali širokú škálu fiškálnych opatrení. Hodnota balíka 1250 opatrení bola v júli okolo 3,5 bilióna eur, čiže 27 percent hrubého domáceho produktu (HDP) 27-člennej EÚ. Väčšinu opatrení tvorili schémy na udržanie pracovných miest a podporu likvidity podnikov, ktoré doposiaľ do veľkej miery zmierňovali prepúšťanie zamestnancov.
EÚ zareagovala rýchlym zavedením pružnej hospodárskej koordinácie, čo členským štátom umožnilo zmierniť vznikajúcu hospodársku krízu prostredníctvom fiškálnych stimulov, dočasnej štátnej pomoci a pozastavených rozpočtových stropov. Únia okrem toho zmobilizovala dostupné finančné prostriedky a vytvorila nové ochranné siete pre podniky, vlády a zamestnancov. Podľa EDA však tieto fiškálne opatrenia výrazne zvýšia rozpočtové deficity krajín a úroveň verejného dlhu.
Ich veľkosť a zloženie navyše odráža skôr relatívne bohatstvo členských štátov, ako to, ako veľmi ich kríza ovplyvnila. Audítori preto varujú pred rizikami hospodárskych rozdielov a narušením rovnakých podmienok pre všetky členské štáty. „Opatrenia členských štátov v reakcii na krízu zachránili pracovné miesta a podniky, ale nevyhnutne viedli k zvýšeniu rozpočtových deficitov. Vidíme riziko, že to v nasledujúcich rokoch obmedzí hospodársku konvergenciu,“ opísala situáciu Ildikó Gállová-Pelczová, členka EDA zodpovedná za túto správu.
Upozornila, že výzvou pre vedenie EÚ bude návrat k súčasným fiškálnym pravidlám alebo navrhnutie nových pravidiel bez toho, aby sa brzdilo postpandemické ekonomické zotavenie alebo udržateľnosť dlhu. Lídri krajín EÚ sa navyše v júli dohodli na ozdravnom pláne po koronakríze s názvom EÚ budúcej generácie vo výške 750 miliárd eur. Spolu s budúcim sedemročným rozpočtom tak finančná podpora EÚ dosiahne 1,8 bilióna eur, ako však upozornili audítori, neexistuje žiadna záruka, že tieto opatrenia podporia udržateľný rast a konvergenciu medzi členskými štátmi.
Účinnosť finančnej podpory bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od toho, ako dobre bude riešiť skutočný vplyv krízy a zvýši schopnosť členských štátov podporovať svoje vlastné hospodárstva a primerane implementovať nové opatrenia. EDA pripomenula, že podľa predpokladov Európskej komisie HDP EÚ sa v roku 2020 zníži o 7,4 percenta a v roku 2021 sa nemusí vrátiť na úroveň spred koronakrízy. To predpokladá riziko významného zvýšenia platobnej neschopnosti a straty pracovných miest. A je viac ako pravdepodobné, že takmer žiadny z 27 členských štátov Únie nezostane v roku 2020 v rámci dohodnutého rozpočtového deficitu na úrovni tri percentá HDP.