Do podmienok odchodu do dôchodku by sa mali zaviesť dve veličiny. Doba účasti a vek. Doteraz bola v ústave garantovaná iba jedna možnosť, ktorá by ľuďom zaisťovala odchod na dôchodok, a to bol vek. Krajniak už avizoval, že počet odpracovaných rokov by mohol byť určený buď fixne, alebo podľa profesií.
Podľa jeho slov to môže byť stanovené podľa počtu odpracovaných rokov pre všetkých rovnako alebo podľa rôznych profesií stanovené podľa miery toho, ako sú fyzicky náročné a ako vedú k opotrebovaniu ľudského organizmu. Tieto návrhy pritom už v medzirezortnom pripomienkovom konaní zožali kritiku.
Podľa niektorých ekonómov, ministerstiev a štátnych inštitúcií nie je jasné, ako sa bude odpracovaný rok počítať. „Budú sa odpracované roky počítať na základe určitého minimálneho objemu odvodov na starobné poistenie? Ak áno, koľko to bude,“ pýta sa Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Rodičovský bonus
Cez pozmeňujúci návrh k reforme rezortu spravodlivosti prešla aj zmena, podľa ktorej už nebude starostlivosť o dieťa negatívne ovplyvňovať penziu. „Inými slovami, predpokladá sa zavedenie takého spôsobu výpočtu starobných dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku,“ uviedol Svrček v návrhu.
Kompenzácia by mala byť garantovaná do troch rokov veku dieťaťa, čo je obdobie poskytovania rodičovského príspevku. Okrem toho cez reformu prešiel aj takzvaný rodičovský bonus. Ten by mal garantovať, že každý bude môcť časť svojich daní alebo odvodov odviesť pre svojich rodičov, ktorí sú v dôchodku. Podľa návrhu to bude dobrovoľné.
Dieťa bude musieť splniť tri podmienky. Súhlasiť s odvedením časti sumy na dôchodok, poskytnúť príspevok len na starobný dôchodok a dokázať, že penzista dieťa vychoval. Tento návrh ostro kritizoval ekonóm a odborník na dôchodkové schémy Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bistrici. Podľa jeho slov to bude diskriminovať viaceré skupiny ľudí.
„A čo dieťa, ktoré bolo vychované na Slovensku a v zahraničí si založilo firmu? Dnes napríklad dáva prácu alebo zákazky ľuďom zo Slovenska. Takže jeho matka alebo otec nedostanú vyšší dôchodok, ale ľudia, ktorí majú od neho zákazky, môžu svojim rodičom prispievať. A čo majú robiť rodičia, ktorí nemohli mať deti,“ pýta sa Šebo.
Podľa jeho slov aj teraz platíme na rodičov, do systému prispievajú všetci a na základe platenia odvodov počas života sa peniaze medzi dôchodcov rozdeľujú. „Ale každého dôchodok je aspoň sčasti závislý na výške zaplatených odvodov,“ dodal Šebo.
Dlhodobá (ne)udržateľnosť
Poslanci zmenou Ústavy SR odklepli aj úpravu v princípe dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu, ako aj princípu transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. „Štát, ktorého hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať predovšetkým ochranu tých základných práv, ktoré sú od verejných financií závislé,“ napísal v pozmeňujúcom návrhu Svrček.
Podľa návrhu ústavného zákona z dielne rezortu práce bude dlhodobú udržateľnosť hodnotiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aj v tomto smere môžu nastať problémy. Pri dlhodobej udržateľnosti sa nemá posudzovať dôchodkový systém, ale verejné financie. Ak vláda nebude hospodáriť dobre s verejnými financiami, v dôchodkovom systéme sa spustia automatické korekcie. To môže napríklad znamenať zvýšenie odvodov.
„Dôchodkový systém tak síce môže byť navrhnutý dobre, ale príde vláda, ktorá nebude dobre hospodáriť v iných oblastiach a ústavný zákon spustí korekčné mechanizmy v dôchodkovom systéme. A vláda sa vyhovorí, že ona nič, to zlý ústavný zákon o dôchodkovom systéme spôsobil, že ľudia platia vyššie odvody a valorizácia dôchodkov je nulová,“ kritizuje formuláciu v návrhu Šebo.