V záverečnej reči pripomenul aj prešľapy jeho predchodcov. „Keby bývalé vlády znižovali dlh podľa toho, ako si to naplánovali, tak verejný dlh by bol výrazne nižší,“ povedal Heger.
Zákon prešiel spolu s pozmeňujúcim návrhom poslanca Marián Viskupiča (SaS). Ten doňho navrhol doplniť takzvanú daňovú brzdu. „Vďaka nej by sa konsolidácia nerobila cez zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia," dodal poslanec. Samotné hlasovanie sa snažil zablokovať predseda strany ĽSNS Marián Kotleba. Nechcel odísť z rečníckeho pultu a neurobil tak ani počas hlasovania. Nakoniec bol vykázaný z miestnosti.
Situácia vo verejných financiách je podľa Hegera ťažká – na jednej strane pandémia, na tej druhej dedičstvo bývalej vlády. Slovensko dobré ekonomické časy premárnilo, čo s už ukazuje v zaostávaní našej ekonomiky, dodal šéf financov. Ostatne si stačí pripomenúť, čo zostalo z vyrovnaného rozpočtu, ktorý s veľkou slávou pred dvoma rokmi predstavil bývalý minister financií Peter Kažimír. A tiež ako skončil minuloročný rozpočet z dielne jeho nástupcu exministra Ladislava Kamenického (Smer).
VIDEO: Pročko o kotlebovcoch: Chodia len na veci, kde môžu kričať…
Rezerva na zlé časy
V návrhu zamiešala karty výrazne práve pandémia. Heger si kvôli nej necháva rezervu vo výške jednu miliardu eur. „Bez tejto rezervy by bol schodok verejných financií približne na rovnakej štrukturálnej úrovni ako v tomto roku,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V budúcom roku ministerstvo financií očakáva deficit na úrovni 7,4 percenta hrubého domáceho produktu – teda vyše sedem miliárd eur. Tento balík zohľadňuje nielen podporu ekonomiky, ale i spomínanú rezervu. Práva tá by mala pokryť výdavky spojené so zhoršením epidemiologickej situácie.
Vo verejných financiách je podľa Muchovej najdôležitejšia tento rok podpora ekonomiky počas pandémie a tiež zreálnenie rizík rozpočtu. Budúcoročný rozpočet obsahuje aj nové vládne opatrenia, pripomína analytička – a to hlavne v sociálnej oblasti. Navyšujú sa aj výdavky na reformu vzdelávania. „Medzi konsolidačnými opatreniami je dôležité hlavne viazanie mzdových a prevádzkových výdavkov, a vyššie zdaňovanie tabakových výrobkov,“ hovorí Muchová.
Aký bude budúci rok?
Slovensko má na budúci rok hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) – teda 7,1 miliardy eur. Aktuálny odhad na tento rok predpokladá schodok až na 9,68 percenta. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov sa vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakával, ale nie až v takej výške.
Celkové príjmy štátnej kasy by v budúcom roku mali dosiahnuť 39,5 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 miliardy eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou – dlh by sa tak mal vyšplhať na 65 percent hrubého domáceho produktu. Ešte vlani to bolo 48 percent. Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie. Návrh však počíta s tým, že pomôcť by mohli skúsenosti z jari a dosah druhej vlny na ekonomiku Slovenska a aj štátov únie by mohol byť miernejší. „Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa vo štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie,“ tvrdí rezort financií v návrhu rozpočtu 2021.
Ministerstvo financií zmenilo aj štruktúru materiálu. Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku, vysvetľuje aj v samotnom návrhu.
Rekordný dlh
V tomto roku sa zvýši verejný dlh na historicky najvyššiu úroveň prevyšujúcu 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP), upozorňuje Muchová. Ministerstvo financií očakáva rast dlhu na 62,2 percenta HDP. Rok 2021 by mohol priniesť dodatočný rast a pridať ďalšie necelé tri percentá. Dlh by sa tak dostal na 65 percent HDP. „Zhoršia sa tiež riziká dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ upozorňuje analytička. Veľmi potrebná preto bude dlhodobejšia konsolidácia verejných financií cez schodok rozpočtu, ale aj s pomocou zavedenia výdavkových limitov a štrukturálnych reforiem. A to vrátane dôchodkovej reformy, upozorňuje Muchová.
„Náš odhad deficitu verejných financií v tomto roku sme upravili smerom k 9 percentám HDP a v budúcom roku očakávame schodok na úrovni 6 percent HDP,“ hovorí Muchová. Rizikom podľa nej ostáva epidemiologická situácia. Tá si totiž môže vyžiadať ďalšie obmedzenia ekonomiky a podporných opatrení, upozorňuje.
Celkovo je nový návrh rozpočtu podľa analytičky realistický. „Práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nie je problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel únie,“ hovorí Muchová. Dlhší horizont si však bude vyžadovať značnú konsolidáciu, upozorňuje. A to spolu s ďalšími opatreniami na dosiahnutie udržateľných verejných financií aj z dlhodobého hľadiska.