Diskusia k návrhu rozpočtu sa v parlamente skončila. V rozprave k návrhu pritom tradične vystupovali predovšetkým opoziční poslanci. Hegerov návrh nešetrili – nepozdáva sa im privysoké zadlžovanie krajiny, znižovanie výdavkov na školstvo a kultúru, i zrušenie obedov zadarmo.
Dočkáme sa vyrovnaného rozpočtu?
Exminister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) dokonca skonštatoval, že súčasná vláda má naplánované oveľa vyššie výdavky, než mala vláda strany Smer-SD. Ministrovi financií Eduardovi Hegerovi Kamenický vytkol enormný nárast verejného dlhu a má obavy, kto ho potom bude v budúcnosti splácať.
Poslanec Ján Richter (Smer-SD) sa pozastavil nad plánom vlády, že predkrízové úrovne krajina dosiahne až na konci roka 2023. Podľa neho je to dlhý čas a súčasná vláda má k dispozícii prostriedky, ktoré žiadna vláda predtým nemala, a to prostredníctvom štátneho rozpočtu, eurofondov a reforiem v rámci plánu obnovy. Tieto tri veci musia podľa Richtera vzájomne korešpondovať. A ako dodal, časy vyrovnaného rozpočtu sú dávno preč a potrvá možno aj desiatky rokov, kým sa k vyrovnanému rozpočtu Slovensko dopracuje.
Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu sa v aktuálnej pandémii zadlžili všetky krajiny. Podľa neho je na mieste otázka, či sa budeme vedieť postaviť na vlastné nohy aj bez toho, aby Európska centrálna banka musela stále tlačiť nové peniaze. Normálnosť života sa musí podľa Tarabu vrátiť čo najrýchlejšie do takých parametrov, aby sa mohli ľudia v krajine bez hrozby pokút a sankcií realizovať. Len vtedy má výška dlhu zmysel, ak sú prostriedky použité na rozvoj.
Za deficitom je aj bývalá vláda
Avšak podľa Hegera vstupovalo Slovensko do krízy s dlhom v prvom sankčnom pásme. Iné krajiny mali podľa neho buď vyrovnané, alebo prebytkové hospodárenie. Aj vyrovnaný rozpočet, ktorý si pôvodne strana Smer-SD naplánovala, skončil podľa Hegera fiaskom. Posledná dekáda hovorí podľa súčasného ministra financií o zaostávaní slovenskej ekonomiky a Slovensko si svoje šance premárnilo.
Bývalé vlády nesplnili fiškálne ciele podľa neho päťkrát a naplánované deficity sa pravidelne prekračovali. „Keby bývalé vlády znižovali dlh podľa toho, ako si to naplánovali, tak verejný dlh by bol výrazne nižší," skonštatoval Heger.
Aký bude budúci rok?
Slovensko má na budúci rok hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Aktuálny odhad na tento rok predpokladá schodok až na 9,68 percenta. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov sa vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakával, ale nie až v takej výške.
Celkové príjmy štátnej kasy by v budúcom roku mali dosiahnuť 39,5 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 miliardy eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou – dlh by sa tak mal vyšplhať na 65 percent hrubého domáceho produktu. Ešte vlani to bolo 48 percent. Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie.
Návrh však počíta s tým, že pomôcť by mohli skúsenosti z jari a dosah druhej vlny na ekonomiku Slovenska a aj štátov únie by mohol byť miernejší. „Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa vo štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie,“ tvrdí rezort financií v návrhu rozpočtu 2021.
Ministerstvo financií zmenilo aj štruktúru materiálu. „Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku,“ vysvetľuje v návrhu.