Keďže pripomienkovanie sa skončilo len v piatok, ministerstvo práce sa k ich analýze ešte nedostalo. „Ministerstvo práce od pondelka začína pripomienky študovať a analyzovať, vyjadríme sa až po ich vyhodnotení,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa rezortu Michaela Slivková Kirňaková.
Napríklad len Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) našla 48 zásadných nedostatkov, ministerstvo financií 35 a rezort investícií ďalších 37. Viacero bodov sa nepáči ani dôchodkovým správcom a odborárom. Tŕňom v oku im bol najmä nový spôsob určovania dôchodkového veku, ktorý minister práce pretláča.
Ten má nahradiť bývalou vládou zavedený dôchodkový strop. Krajniak ho chce nahradiť individuálnym dôchodkovým stropom.
Nejasné, neudržateľné. Vypustiť
Z návrhu by sa mal individuálny dôchodkový vek vypustiť, zhodujú sa ministerstvo financií, Národná banka Slovenska (NBS) i rozpočtová rada. V pripomienkach upozorňujú, že vôbec nie je jasné, čo sa do počtu odpracovaných rokov bude počítať. Pred rokom 2004 totiž štát platil dôchodkové poistenie aj ľuďom, ktorí napríklad študovali alebo boli na úrade práce.
„Bez jasného vymedzenia započítaných rokov nie je možné správne určiť ich minimálny počet, bez čoho sa nedá garantovať, že sa výrazne nezníži vek odchodu do dôchodku oproti dnešku,“ tvrdí rezort financií. S tým súhlasí aj centrálna banka. Tá dodáva, že by to malo zároveň negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. Okrem toho to znevýhodňuje ľudí s vyšším stupňom vzdelania, tvrdí NBS.
Naopak, ľudia s nižším stupňom vzdelania môžu mať zároveň nižšie penzie, keďže odídu do dôchodku o niečo skôr. Nad nejasnou definíciou individuálneho dôchodkového veku krútia hlavami aj ekonómovia. „Budú sa odpracované roky počítať na základe určitého minimálneho objemu odvodov na starobné poistenie? Ak áno, koľko to bude,“ pýta sa Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Už to leží v parlamente
Podľa odborníka na dôchodkové schémy Jána Šeba z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa počet odpracovaných rokov môže napojiť len na platenie odvodov. „Človek musí byť povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený a platiť odvody. Len to sa počíta,“ upozorňuje Šebo. Podľa čoho sa nakoniec budú odpracované roky počítať, zatiaľ nie je jasné.
Krajniak tvrdí, že sa o presnej definícii bude ešte diskutovať. K dôchodkovému veku sa vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Podľa odborárov by sa súčasné zastropovanie, ktoré bolo schválené ešte vlani, vôbec meniť nemalo. „Žiadame, aby aj v predloženom návrhu bol ustanovený ako maximálny dôchodkový vek 64 rokov ako jedna z podmienok vzniku nároku na dôchodkovú dávku,“ odkázali ministerstvu práce.
Podľa rozpočtovej rady by priznanie penzie pred alebo po dovŕšení dôchodkového veku mal riešiť zákon predčasným alebo oneskoreným odchodom do dôchodku. Opatrenie však už leží v parlamente. Poslanec za hnutie Sme rodina Miloš Svrček ho už minulý týždeň cez pozmeňujúci návrh pripojil k návrhu ústavného zákona, ktorým chce ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) reformovať justíciu.
Zemetrasenie v II. pilieri
Kritiku zožali aj návrhy na zmeny v dôchodkovom sporení. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) celý návrh žiada stiahnuť z legislatívneho procesu. Prehodnotiť treba aj časový harmonogram, tvrdí. Správcom sa nepáči napríklad výška príspevkov z povinných odvodov, ktoré majú putovať do druhého piliera.
Rezort navrhuje, aby výška sadzby bola najmenej jedna štvrtina sumy povinnej platby. Podľa správcov tak bude minimálna garantovaná výška príspevkovej sadzby do druhého piliera nižšia ako v súčasnosti. „Návrh síce hovorí, že sadzba bude na úrovni jednej štvrtiny, ale nevieme jasne z čoho,“ pripája sa ku kritike Šebo.
Ďalšie desiatky zásadných pripomienok adresovali Krajniakovmu rezortu aj zamestnávateľské zväzy. Asociácia priemyselných zväzov (APZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) napríklad zhodne nesúhlasia so zrušením dedenia vo výplatnej fáze zo starobného dôchodkového sporenia v prípade, ak nebudú upravené pozostalostné dôchodky z prvého piliera.
Vznikne štátna DSS?
Do návrhu ústavného zákona sa dostala aj možnosť, že dôchodkové sporenie bude môcť spravovať verejná inštitúcia. Na Slovensku by tak mohla vzniknúť štátna dôchodková spoločnosť. Správcovia dôchodkového sporenia ale upozorňujú na to, že ak chce štát vstúpiť do tejto konkurencie prostredníctvom vlastnej spoločnosti, môže tak urobiť už aj dnes.
Podľa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) to však musí byť na základe platných pravidiel ustanovených zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. „Dôležité totiž je, aby rozširovanie konkurencie v tomto sektore bolo založené na rovnakých podmienkach, aby nedochádzalo k trhovým deformáciám,“ odkazujú rezortu práce.
Na riziko dosahu štátu na súkromné úspory upozornil aj odborník na dôchodkové schémy Ján Šebo. „Ak to bude spravovať verejná inštitúcia, nemusí mať rovnaké podmienky ako ostatní hráči na trhu,“ tvrdí. Štát potom môže podľa neho peniaze z úspor investovať do vlastných projektov. Okrem toho by sa verejná inštitúcia nemusela zodpovedať akcionárom a sporiteľom.
Podľa slov výkonného riaditeľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktora Novysedláka sa veľká časť ústavného zákona nakoniec venuje len prijatiu politických opatrení z programového vyhlásenia vlády. Väčšina z nich pritom podľa neho nesúvisí s riešením dlhodobých problémov. „Nie je zrejmé, či predložený návrh bude zmenou k zlepšeniu udržateľnosti dôchodkového systému,“ dodal Novysedlák.
Zásadné pripomienky k návrhu dôchodkovej reformy:
Denník Pravda vybral niekoľko pripomienok, ktoré adresovali ministerstvá, inštitúcie a zväzy k návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme.
- Pri individuálnom dôchodkovom strope nie je definované, podľa čoho sa bude odpracovaný rok počítať.
- Chýba článok 17, ktorý hovorí o dôchodkovom zabezpečení silových a záchranných zložiek.
- Návrh neustanovuje, ako budú riešené pozostalostné dôchodky v prípade sporiteľov v II. pilieri.
- Nie je definovaný pojem doživotné finančné plnenie.
- Obmedzenie jednorazových výplat dôchodkových úspor je nedôvodné.
- Príspevky z odvodov do II. piliera by nemali byť nižšie ako v súčasnosti.
- Odplata za správu dôchodkového fondu by mala byť nezávislá od miery zhodnotenia.
- Nie je jasne definované, kedy najneskôr môže vzniknúť povinná účasť v II. pilieri.
- Verejná inštitúcia by nemala spravovať súkromné dôchodkové úspory.
- Návrh jasne nedefinuje, či bude špeciálna valorizácia dôchodkov pri ekonomicky dobrých časoch jednorazová alebo pôjde o navýšenie doživotných dôchodkov.
- V návrhu chýbajú doložky vplyvov.
- Dedenie vo výplatnej fáze z II. piliera by sa nemalo rušiť v prípade, ak nebudú upravené pozostalostné dôchodky z I. piliera.
- Mal by sa zachovať dôchodkový vek na úrovni 64 rokov.
- Zavedenie rodičovského bonusu môže byť diskriminačné.
- Možnosť vystúpenia z druhého piliera do dvoch rokoch od vstupu je nesystémová.
ZDROJ: Slov-lex