Naštrbená reforma? Individuálny dôchodkový vek sa nepáči ani rozpočtovej rade

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa tak pridala k ministerstvu financií a k Národnej banke Slovenska s požiadavkou, aby minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak toto ustanovenie z návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme vypustil.

07.12.2020 11:05
senior, dôchodok Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

S možnosťou odísť do starobného dôchodku po odpracovaní istého počtu rokov zásadne nesúhlasí ani rozpočtová rada. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa tak pridala k ministerstvu financií a k Národnej banke Slovenska (NBS) s požiadavkou, aby minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) toto ustanovenie z návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme vypustil.

Toto opatrenie pritom plánuje vládna koalícia schváliť už v ústavnom zákone, ktorým chce ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) reformovať justíciu. Pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by nárok na poberanie starobnej penzie vznikol aj po odpracovaní určitého počtu rokov, minulý týždeň vo štvrtok v pléne parlamentu podal poslanec za hnutie Sme rodina Miloš Svrček.

Nárok na dôchodok má podľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) vznikať výhradne dovŕšením dôchodkového veku. Priznanie dôchodku pred alebo po dovŕšení dôchodkového veku má zákon riešiť formou predčasného alebo neskorého dôchodku, tvrdí rozpočtová rada. Možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je podľa KRRZ potrebné riešiť úpravou podmienok na predčasný dôchodok, pričom takýto dôchodok by sa mal podmieniť jeho minimálnou výškou.

„Doplnenie podmienky vzniku nároku na dôchodok (po 40 rokoch) tak, ako to predpokladá návrh zákona, považuje KRRZ za nesystematické riešenie, ktoré môže priniesť nezamýšľané dôsledky a veľké problémy,“ uvádza sa v zásadnej pripomienke adresovanej rezortu práce a sociálnych vecí. Ustanovenie o tom, že nárok na starobný dôchodok vznikne aj po odpracovaní istého počtu rokov, žiada z návrhu ústavného zákona vypustiť aj ministerstvo financií.

Podľa rezortu nie je jasné, či sa do počtu rokov budú započítavať roky strávené štúdiom alebo obdobie nezamestnanosti pred rokom 2004, ktoré sú súčasťou dnešného výpočtu dôchodku. „Bez jasného vymedzenia započítaných rokov nie je možné správne určiť ich minimálny počet, bez čoho sa nedá garantovať, že sa výrazne nezníži vek odchodu do dôchodku oproti dnešku, čo by malo významný negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií,“ upozorňuje ministerstvo financií.

S tým, aby mohli ísť ľudia do dôchodku po odpracovaní istého počtu rokov, zásadne nesúhlasí ani Národná banka Slovenska. Takisto ako rozpočtová rada a rezort financií žiada, aby sa toto ustanovenie z návrhu ústavného zákona vypustilo. „Namietané kritérium počtu odpracovaných rokov ako jedna z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, ak bude efektívne, zmäkčuje podmienku na dosiahnutie dôchodkového veku, čím sa zhoršuje udržateľnosť celého systému,“ varuje NBS.

Takéto ustanovenie okrem toho podľa centrálnej banky znevýhodňuje ľudí s vyšším stupňom vzdelania. „Pravdepodobne to tiež povedie k nižším dôchodkom menej vzdelaných občanov, ak odídu do dôchodku pred štandardným dôchodkovým vekom,“ upozorňuje NBS.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť #dôchodkový vek #Milan Krajniak #reforma dôchodkov