Nad ťažko skúšaným odvetvím visí nebezpečenstvo hromadného prepúšťania. No nielen pre pandémiou okresané predaje, oveľa väčší problém sú nateraz zelené snahy Bruselu. Od budúceho roka sa skončí takzvaná emisná výnimka.
Doteraz totiž nemuseli fabriky skladať účty za „najšpinavšie“ vozidlá. Po novom však budú musieť zarátať každé auto. Splniť prísne stanovené emisné limity je však nemožné. A za každý gram emisií nad stanovenú hranicu bude musieť výrobca pri každom vozidle predanom v Európe zaplatiť 95 eur. Výsledkom bude nielen zdraženie áut o stovky až tisíce eur, menší záujem o kúpu nového vozidla, no čo je ešte závažnejšie – prepúšťanie.
„Ohrozených je 30-tisíc pracovných miest na Slovensku. Z toho veľká časť u subdodávateľov," odhaduje šéf divízie subdodávateľov Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Podľa neho ide o optimistický scenár, bez práce totiž môže zostať oveľa viac ľudí.
Vyššie ceny a neistý príjem nútia zákazníka nad kúpou auta viac premýšľať. Váha. Výsledkom bude ďalší prepad dopytu, a teda i predaja. Okrem toho sú podľa Holečka elektrické autá výrazne menej náročné na výrobu, obsahujú menej súčiastok a dielcov, čo negatívne pocítia najmä práve subdodávatelia.
Denník Pravda oslovil viacero subdodávateľských firiem v automobilovom priemysle. Väčšina z nich sa nechcela k prípadnému prepúšťaniu vyjadriť.
Tretina ľudí bez práce?
Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexandra Matušeka je ohrozená až tretina pracovných miest v slovenskom automobilovom priemysle. A to práve pre spomínané zavádzanie zelenej ekonomiky a súvisiace technologické zmeny.
Takýto vývoj by bol pre našu ekonomiku veľkou ranou. Pocítila by to najmä západná časť krajiny, nesídlia tu len tri veľké automobilky, ale aj 279 spoločností, čo pre ne vyrábajú. Na východe Slovenska je ďalších 64 dodávateľov.
Samotné automobilky zamestnávajú podľa údajov ZAP na Slovensku vyše 170-tisíc ľudí, automobilový priemysel ovplyvňuje tvorbu viac ako 275-tisíc pracovných miest. Len v dodávateľskom sektore pracuje približne 150-tisíc ľudí. Celkovo má automobilový sektor až 49,5-percentný podiel na slovenskom priemysle. Z nášho vývozu tvorí 46,6 percenta.
Takmer dve tretiny tržieb automobilového sektora na Slovensku pritom pochádzajú zo subdodávateľského reťazca. Jeho tržby v roku 2018 dosiahli viac ako 27,9 miliardy eur, približne 60 percent produkcie ide na export.
Čo prinesie budúci rok?
Nateraz sa nikto do odhadov veľmi nehrnie. Po pandemických turbulenciách sú aj tí najväčší odborníci vo svojich prognózach viac ako opatrní. „Verím, že sa situácia aj s príchodom liekov a vakcín bude v dohľadnej dobe normalizovať,“ hovorí Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu. Automobilový priemysel čelí aj bez krízy viacerým výzvam, ktoré zásadným spôsobom menia zaužívané schémy, dodáva.
Pribula považuje za dôležité, aby sa obrovské investície do nových technológií začali automobilkám vracať. Inak sa celý sektor ocitne vo veľkej kríze. Na to podľa neho treba viac schém na podporu trhu, ale i budovanie infraštruktúry. Na Slovensku treba myslieť aj na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, úroveň vzdelávacieho systému a podmienky na rozvoj výskumu a vývoja, upozorňuje Pribula.
V slovenskom automobilovom sektore chýbajú práve pracovné miesta zamerané na výskum a vývoj – teda v oblasti s vysokou pridanou hodnotou. Podľa štúdie nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung z polovice uplynulého roku len necelých 800 ľudí pracuje u našom automobilovom sektore vo výskume a vývoji.
Výhodou je, naopak, to, že až 80 percent firiem v subdodávateľskom reťazci patrí k veľkým či dokonca medzinárodným spoločnostiam. Nedodávajú tak len jednej automobilke. Riziko spojené s prípadným zastavením výroby si tak vedia lepšie rozložiť. A dodávatelia sa však orientujú prevažne na výrobu a dodávanie komponentov.
Nad fabrikami sa zmráka
V polovici roku oznámil zrušenie 15-tisíc pracovných miest Renault, Nissan by chcel prepustiť 20-tisíc zamestnancov, výrazne chce redukovať ich počet aj AB Volvo, ktoré vyrába nákladné autá. Slovenský automobilový priemysel si nateraz ľudí drží. Výrazne však pomohli aj opatrenia vlády.
„Aj vďaka opatreniam na udržanie zamestnanosti sa podarilo súčasné výkyvy zvládnuť a rozbeh výroby je rýchly a plynulý,“ hovorí Pribula. Práve vládne opatrenia podľa neho umožnili, aby sa po jarnom prerušení výroby mohli do práce vrátiť kmeňoví, už zapracovaní, zamestnanci. A to nielen v samotných automobilkách, ale aj u dodávateľov.
Aj preto je podľa Pribulu dôležité, aby sa firmy pracujúce v automobilovom sektore snažili kmeňových zamestnancov udržať. Bez nich nie je možné na požiadavky trhu rýchle reagovať. Zdá sa, že tu niekde leží dôvod, prečo má chystaný kurzarbeit podporu firiem v automobilovom priemysle.
Práca na skrátený čas – známa aj ako kurzarbeit, však nie je všeliek. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský upozorňuje aj na jej nedostatky: „Hoci pre investorov môže byť kurzarbeit ako záchranná sieť pre podniky pohodlná, slovenských daňovníkov môže stáť v budúcnosti nemalé peniaze.“ Hrozí totiž, že povedie k väčšej byrokratizácii podnikateľského prostredia a podpore morálneho hazardu, dodáva Vlachynský.