Podľa tlačového oddelenia rezortu práce sa pri rokovaniach o ústavnom ukotvení dôchodkového systému otvorila aj otázka druhého piliera. Krajniak sa netají tým, že s jeho fungovaním nie je spokojný. Denníku Pravda to potvrdila aj hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková.
„Minister Krajniak nie je za zrušenie druhého piliera ako takého, pretože považuje pre stabilitu dôchodkového systému za najlepšie, ak sa dôchodok vypláca z čo najviac zdrojov,“ tvrdí Slivková Kirňaková. Dodala, že Krajniak si vie predstaviť jeho zdobrovoľnenie, ale „rešpektuje vôľu väčšiny koaličných partnerov, ktorí sú za povinný druhý pilier“.
Návrh totiž počíta s tým, že vstup do druhého piliera bude automatický. Týkať sa to bude ľudí, ktorým do dôchodku zostáva 30 a viac rokov. Rezort práce dá možnosť ľuďom vystúpiť do dvoch rokov od vstupu. Dnes je druhý pilier dobrovoľný a budúci dôchodca tam musí aktívne vstúpiť z vlastnej iniciatívy.
Na otázku, či sa jeho zrušenie riešilo na koaličnej rade však hovorkyňa rezortu práce jednoznačne neodpovedala. Krajniak sa pri problematike druhého piliera odvoláva na kritickú analýzu Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá zmapovala jeho fungovanie na posledných 15 rokov. Podľa hovorkyne chce preto viesť diskusiu o zavedení takzvaných benchmarkov.
„Na základe nich by dôchodkoví sporitelia v slovenskom druhom pilieri dostávali rovnaké výnosy ako je štandardnom v európskych krajinách,“ vysvetľuje Slivková Kirňaková. Väčšina ľudí však prichádza o lepší dôchodok z úspor kvôli politickým zásahom. Z veľkej časti to zapríčinila bývalá vláda Roberta Fica (Smer).
V roku 2013 sa totiž druhý pilier otvoril a zhruba 85 percent sporiteľov štát presunul do konzervatívnych, a teda garantovaných fondov s nízkym výnosom. Odvtedy uplynulo viac ako sedem rokov a v garantovaných fondoch stále leží zhruba 70 percent úspor. Priemerne tak každý zo sporiteľov prišiel o stovky až tisícky eur na úsporách.