Národná banka Slovenska (NBS) zásadne nesúhlasí s tým, aby mohli ísť ľudia do dôchodku po odpracovaní istého počtu rokov. Centrálna banka preto žiada ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina), aby toto ustanovenie z návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme vypustil.
Toto opatrenie však plánuje vládna koalícia schváliť už v ústavnom zákone, ktorým chce ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) reformovať justíciu. Pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by nárok na poberanie starobnej penzie vznikol aj po odpracovaní určitého počtu rokov, vo štvrtok v pléne parlamentu podal poslanec za hnutie Sme rodina Miloš Svrček.
Zavádzajúce tvrdenia
„Namietané kritérium počtu odpracovaných rokov ako jedna z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, ak bude efektívne, zmäkčuje podmienku na dosiahnutie dôchodkového veku, čím sa zhoršuje udržateľnosť celého systému,“ varuje NBS. Takéto ustanovenie okrem toho podľa centrálnej banky znevýhodňuje ľudí s vyšším stupňom vzdelania. „Pravdepodobne to tiež povedie k nižším dôchodkom menej vzdelaných občanov, ak odídu do dôchodku pred štandardným dôchodkovým vekom,“ upozorňuje NBS.
Návrhu ústavného zákona od ministra Krajniaka centrálna banka vyčíta aj to, že sa vytvára klamlivý a tým nesprávny dojem, že navrhovaný ústavný zákon nemá absolútne žiadne vplyvy. „Doložka vybraných vplyvov nie je dostatočná a zároveň v dôvodovej správe v jej všeobecnej ale aj osobitnej časti absentuje hlbšia a prepracovanejšia motivácia a popis cieľov, ktoré sa samotnými ustanoveniami návrhu ústavného zákona sledujú,“ zdôraznila centrálna banka.Zásadné pripomienky má NBS aj k ustanoveniam návrhu ústavného zákona, ktoré upravujú druhý dôchodkový pilier. „Požadujeme explicitne stanoviť spolu s automatickým vstupom do starobného dôchodkového sporenia aj aplikáciu predvolenej investičnej stratégie, pričom by mala byť stanovená aj zásada postupného presunu existujúcich sporiteľov do vhodnejších fondov vzhľadom na ich vek s možnosťou sporiteľa takýto presun aktívne odmietnuť,“ požaduje centrálna banka. Žiada tiež stanoviť, že sporiteľ v druhom pilieri by mal mať nárok na pasívnu investičnú stratégiu založenú na kopírovaní dobre diverzifikovaných akciových a dlhopisových indexov, pričom táto alternatíva by mala byť lacnejšia ako aktívne spravované fondy.
Do návrhu ústavného zákona žiada centrálna banka zapracovať garanciu ochrany súkromných úspor v druhom pilieri, a to pred akýmkoľvek zásahom zo strany štátu, napríklad vo forme znárodnenia alebo prostredníctvom iných zásahov, ktorých zámerom by bolo oslabiť postavenie starobného dôchodkového sporenia.
Zákon odmietajú aj správcovské spoločnosti
Tlak na ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina), aby stiahol z legislatívneho procesu návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme, narastá. V utorok ho k tomuto kroku vyzvala Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). K správcom dôchodkových úspor v druhom pilieri sa hromadnou pripomienkou pridali Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika a Nadácia F.A. Hayeka. K hromadnej pripomienke sa pripojil aj Ján Šebo, vedecký pracovník Univerzity Mateja Bela a Martin Mlýnek za Občiansko konzervatívnu stranu.
Automatický vstup do druhého dôchodkového piliera pre mladých ľudí s možnosťou výstupu do dvoch rokov, minimálna príspevková sadzba do druhého piliera či právo odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Takéto opatrenia obsahuje návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme, ktorý rezort práce predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh ústavného zákona má dať tiež ľuďom istotu, že po odpracovaní 15 rokov budú mať garantovaný vek odchodu do dôchodku na základe tzv. automatu, teda podľa priemernej strednej dĺžky života. Do druhého penzijného piliera by mala podľa návrhu ústavného zákona smerovať aspoň štvrtina z dôchodkových odvodov.