Ako ďalej vyplýva z predkladacej správy k novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia eurosmernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Eurosmernicu sú všetky členské štáty EÚ povinné transponovať do 1. mája 2021, pričom prijaté zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia sa musia začať uplatňovať najneskôr od 1. novembra 2021.
Návrhom zákona sa v zmysle eurosmernice podľa MPRV rozširuje definícia pojmu odberateľ, a to o právnickú osobu, ktorá je združením fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom aspoň jeden z jej členov musí napĺňať definíciu pojmu odberateľ a o právnickú osobu, ktorá nemusí byt podnikateľom, ale odoberá potraviny. Pod touto právnickou osobou sa rozumejú najmä orgány verejnej moci, obce a verejnoprávne inštitúcie. Súčasne sa v súlade s eurosmernicou rozširuje aj definícia pojmu dodávateľ o právnickú osobu, ktorá je združením fyzických osôb alebo právnických osôb.
Aspoň jeden z jej členov musí napĺňať definíciu pojmu dodávateľ. Podľa MPRV je národná legislatíva obsahom v zásade prísnejšia, avšak eurosmernica umožňuje členskému štátu Európskej únie prísnejšie opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici. Zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia kúpnej ceny z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru a zákaz nákupu potravín za nižšiu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, boli zo zákona vypustené. Zákaz pre odberateľa účtovať si logistické poplatky presahujúce tri percentá z predpokladaného ročného obratu daného dodávateľa bol upravený.
Eurosmernica je podľa MPRV konsenzom členských štátov EÚ, a to na jednej strane štátov, ktoré v národných podmienkach pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a spracovateľov potravín ako napríklad Slovenská republika, Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Slovinsko a Rumunsko. Na druhej strane štátov, ktoré predmetný problém na národnej úrovni ani nezaznamenali, teda nepotrebujú jeho reguláciu. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.