Prvý náčrt pod názvom Moderné a úspešné Slovensko predstavil minister financií ešte v októbri. V rýchlom slede prišli s vlastným plánom aj koaličné strany Sme rodina a Za ľudí. Nedávno ohlásil zverejnenie vlastného návrhu aj šéf SaS Richard Sulík.
Ani jeden z doteraz predstavených plánov sa netvoril na základe verejnej diskusie. Teraz však zrejme nastal zlom.
Návrh už má aké-také obrysy
„Veľmi otvorene sme hovorili o tom, že doteraz dokumentu chýbali priority a bol len súborom nápadov za 30 miliárd eur. Teraz dochádza k okresávaniu na konečných šesť miliárd," povedal europoslanec Ivan Štefanec (KDH). Väčšinu by mali tvoriť kapitálové výdavky. Na reformy – či už dôchodkovú, sociálnu, alebo daňovú – tak veľa priestoru neostane. Podľa Štefanca však práve tie dokážu doviesť ekonomiku k udržateľnosti a opätovnému reštartu. Na druhej strane sa však aspoň konečne rysujú štyri základné piliere, ktoré budú nosné pre celý Plán obnovy – zelená obnova, digitalizácia, veda a vzdelávanie a zdravotníctvo. Navyše je podľa europoslanca chvályhodné aj to, že budú dodržané podmienky smerovania finančnej injekcie dané Bruselom – a to 20 percent prostriedkov na digitalizáciu a 37 percent do klímy.
To isté si myslí aj europoslanec Michal Wiezik (Spolu-OD), ktorý ocenil hlavne zelenú obnovu a dôraz kladený na dekarbonizáciu ekonomiky, modernizáciu budov, železníc a podporu alternatívnych palív. „V znižovaní energetickej náročnosti a dekarbonizácie dominujú obnoviteľné zdroje energie, no pravdepodobne dôjde k vytvoreniu priestoru aj pre technológie rekuperácií odpadového tepla, ktoré prinášajú vysokú ekonomickú návratnosť,“ povedal Wiezik. Tiež by mal byť podľa neho vytvorený mechanizmus na podporu inovácií.
Stále nemajú dosť
Fakt, že k podobnej diskusii prišlo pár mesiacov pred termínom odovzdania, a nie v lete, ako sa pôvodne sľubovalo, však europoslancom stále nedá spať. Práve od rýchlosti bude totiž závisieť, kedy Slovensko peniaze dostane. Niektoré krajiny vrátane Česka, Francúzska, Španielska či Talianska už totiž svoj plán hotový majú a čakajú len na oficiálne schválenie legislatívy zo strany komisie. Aj peniaze tak dostanú skôr ako Slovensko. „Vláda to z nejakého dôvodu takto rýchlo mať hotové nechce. Myslím si však, že v tejto situácii je každý mesiac dôležitý,“ vysvetľuje europoslanec Michal Šimečka (PS), ktorý bol k procesu tvorby Reformného plánu kritický už od začiatku. Krajiny, ktoré s plánom ešte stále otáľajú, majú v plnom prúde celonárodné diskusie. To sa u nás zatiaľ nedeje. „Nemáme ani to, ani to,“ dodáva Šimečka.
Ministerstvo diskusie s mestami, obcami či podnikateľmi začalo pred pár týždňami. Nie je to dosť? Podľa Šimečku stále chýba zapojenie širokej verejnosti. Tento krok je podľa neho dôležitý, ak chce rezort pri aplikovaní reforiem získať podporu zainteresovaných. „Z pohľadu ministra je najjednoduchšie si veci najprv napísať a dohodnúť sa medzi sebou. Tu však nejde len o to dať nejaké reformy na papier, ale ich aj zrealizovať. Na to potrebujete podporu a pomoc všetkých, ktorých sa to bude týkať“ vysvetľuje. Všeobecný konsenzus je podľa europoslanca za Európsku ľudovú stranu Vladimíra Bilčíka dôležitý aj v prípade, ak majú európske peniaze pomôcť vyrovnať rozdiely medzi východom a západom krajiny. „Toto je len prvé, výkopové kolo, zhoda na pláne preto musí byť čo najširšia,“ dodal.
Dekarbonizácia alebo zámienka?
V rokovaniach niekoľkokrát zaznela aj dôležitosť rešpektovania princípu „do no harm“ v súvislosti s klímou. A to tak, aby riešenie súčasnej krízy neprispievalo k prehlbovaniu či tvorbe ďalších. Podobný scenár by totiž mohol nastať v súvislosti s transformáciou hornej Nitry. Premena tohto uhoľného regiónu, do ktorého putujú európske peniaze cez Akčný plán transformácie hornej Nitry, totiž podľa Michala Wiezika nie je tak úplne zelená. „V podstate sa plánuje odstavenie spaľovania nekvalitného uhlia a využívanie zemného plynu a biomasy ako alternatívneho paliva,“ hovorí Wiezik.
V realite teda dôjde k nahradeniu jedného fosílneho paliva iným a k pridaniu energeticky veľmi neefektívnej biomasy. Tá je síce formálne uhlíkovo neutrálna, no pri zohľadnení ekologických dosahov na lesy, ako ich hlavného zdroja, výrazne neekologická. Možnosti preto vidí skôr v geotermálnej energii a odpadovom teple z banských priestorov. Podobný názor má aj výkonný riaditeľ občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA. Juraj Zamkovský. „Zakonzervujeme obrovský balík peňazí do riešenia, ktoré nám narýchlo sanuje súčasné riešenie. Uhlíková stopa je však porovnateľná s uhlím, ak sa započíta celý životný cyklus plynu,“ vyjadril sa na počas konferencie Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020.
Podľa štátneho tajomníka Karola Galeka (SaS) sa však takto premýšľať nedá. Nikto nechce jadrové či vodné elektrárne alebo plyn. Na druhej strane však chceme používať počítače, televíziu a ľahko sa dostať z bodu A do bodu B. Preto lacnejšia ako obnoviteľné zdroje, ktoré sa z Plánu obnovy budú snažiť podporiť čo najviac, je práve energetická efektívnosť. „Najekologickejšia energia je práve tá, ktorú nespotrebujeme a nemusíme ju ani znižovať,“ povedal. (ef)