Mnohé ustanovenia sa podľa dôchodkových spoločností objavili v návrhu ústavného zákona na poslednú chvíľu a neboli predmetom odbornej diskusie. Viaceré z nich preto správcov prekvapili. Preto žiadajú, aby ho rezort práce stiahol, „aby vznikol priestor a čas na poctivú diskusiu,“ povedal predseda Predsedníctva ADSS Miroslav Kotov.
Ministerstvo práce však správcom penzií odkazuje, že diskusia prebehla. Návrh ústavných zmien pripravila pracovná komisia a schválil ju riadiaci výbor. V ňom okrem iných členov sedí za správcov aj Kotov. Výbor sa prvý raz stretol presne v polovici júla tohto roka.
„Diskusia prebiehala takmer štyri mesiace do času, keď bol návrh ústavného zákona vložený na medzirezortné pripomienkové konanie,“ vysvetľuje pre denník Pravda hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková.
Štátna DSS?
Správcovia síce vítajú snahu o stabilizáciu dôchodkového systému, ale predložený návrh to nezaručuje. Podľa Kotova budú mať niektoré zmeny veľké dosahy. Ministerstvo práce tvrdí pravý opak. „Cieľom je zastabilizovanie dôchodkového systému tak, aby ľudia mali istotu, že v budúcnosti dôchodok naozaj mať budú a bude spravodlivý,“ zdôrazňuje Slivková Kirňaková.
Najväčšie výhrady majú správcovia voči návrhu, že dôchodkové sporenie bude môcť spravovať aj štát. Vzniknúť by tak mohla štátna dôchodková správcovská spoločnosť (DDS). „Bola by pod politickým vplyvom a predstavovala by neférovú konkurenciu voči súkromným spoločnostiam,“ povedal výkonný riaditeľ ADSS Ivan Švejna.
Podľa dôchodkových spoločností bol druhý pilier vytvorený tak, aby štát nezasahoval do súkromných úspor na penziu a určoval len pravidlá. Vznik štátnej DSS podľa nich nebol prediskutovaný a hrozí aj to, že bude celý druhý pilier postupne zoštátnený. Krajniak už v rozhovore pre denník Pravda jej vznik naznačil.
„Ak by mala Sociálna poisťovňa vlastnú dôchodcovskú správcovskú spoločnosť, presunul by som si peniaze tam,“ povedal vtedy minister s tým, že štát je lepší správca. Slivková Kirňaková hovorí, že návrh sa snaží len vymedziť to, aby „došlo k širšiemu vymedzeniu subjektu, ktorý môže vykonávať starobné dôchodkové sporenie.“
Nižšie odvody
Správcom sa nepozdáva ani návrh na výšku odvodov do druhého piliera. Tá má byť po novom minimálne na úrovni jednej štvrtiny z mesačných odvodov. V praxi by tak išlo na sporenie menej peňazí ako dnes. Zatiaľ platí, že do roku 2024 má byť odvod do druhého piliera na úrovni šesť percent z odvodov.
Rezort opäť pripomína, že sa zároveň navrhuje prechodné ustanovenie. Podľa neho by sadzba do druhého piliera nemala do konca roku 2029 prekročiť šesť percent. „Vo vzťahu k termínu ,platba spojená s účasťou na dôchodkovom systéme' si dovoľujeme pripomenúť, že ju budú konkrétne definovať až vykonávacie predpisy,“ tvrdí Slivková Kirňaková.
Dôchodkové spoločnosti kritizujú aj zmeny v takzvanom programovom výbere. Ministerstvo práce podľa nich plánuje zrušiť možnosti výberu pre sporiteľov, ktorí môžu časť našetrených peňazí použiť niekoľkými spôsobmi. Po novom si bude musieť sporiteľ kúpiť len dôchodok.
Podľa Slivkovej Kirňakovej však návrh nehovorí o žiadnych podrobnostiach o výplatnej fáze ani neurčuje konkrétne podmienky, za ktorých bude možné úspory čerpať. Tieto kritériá majú byť predefinované až v zákone.
V súčasnosti to funguje tak, že ak má niekto priemerný štátny dôchodok a má našetrenú vyššiu sumu, tak sa od vyššej sumy môže rozhodnúť, či si kúpi vyšší dôchodok, alebo si peniaze nechá, či inak zhodnotí. „Až s rastúcou váhou dôchodkov z druhého piliera by sa kritériá mali predefinovať,“ tvrdia správcovia.
Najprv sporiteľ, potom správca
Zmeny by mali nastať aj pri odplatách pre správcovské spoločnosti. Navrhované znenie podľa ADSS spôsobí, že dôchodková spoločnosť si strhne poplatok za zhodnotenie aj v čase, keď sa sporiteľom nedarí, a naopak. Odplaty by podľa nich mali ostať nastavené tak, aby aj naďalej platilo, že najprv musia zarábať sporitelia a až potom DSS.
Aj v tomto prípade rezort namieta, že sa tým návrh ústavného zákona nezaoberá. „Navrhuje sa ustanoviť výlučne základný princíp, podľa ktorého časť tejto sumy má tvoriť odplata, ktorá je nárokovateľná iba v tom prípade, ak skutočne dôjde k zhodnoteniu úspor sporiteľov,“ dodala Slivková Kirňaková.
Všetky zmeny v dôchodkovom systéme sa majú uplatňovať až v klasickom legislatívnom procese. Návrh ústavného zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Relevantné inštitúcie a verejnosť sa k nemu môžu vyjadriť do 4. decembra tohto roka.
Hlavné výhrady ADSS
1. Navrhuje sa zriadenie štátnej DSS
Podľa správcov by bola pod politickým vplyvom a predstavovala by neférovú konkurenciu voči súkromným spoločnostiam. Podľa správcov bol druhý pilier vytvorený tak, aby štát nezasahoval do súkromných úspor na penziu a určoval len pravidlá. Majú ho spravovať len finančné inštitúcie a vznik štátnej DSS nebol prediskutovaný. Podľa ADSS hrozí aj to, že bude druhý pilier zoštátnený.
2. Výška odvodov
Podľa správcov sa navrhuje sa nižšia výška odvodov ako v súčasnosti. Dnes platí, že do roku 2024 má byť odvod do druhého piliera na úrovni šesť percent.
3. Programový výber v II. pilieri
Ministerstvo práce navrhuje zrušenie možnosti výberu sporiteľov, ktorí môžu časť našetrených peňazí použiť niekoľkými spôsobmi. Po novom si bude musieť sporiteľ kúpiť len dôchodok. V súčasnosti to funguje tak, ak má niekto priemerný štátny dôchodok a má našetrenú vyššiu sumu, tak sa od vyššej sumy môže rozhodnúť, či si kúpi vyšší dôchodok, alebo si peniaze nechá či inak zhodnotí.
4. Odplaty pre správcovské spoločnosti
Rezort práce chce predefinovať odplaty pre správcovské spoločnosti. Dnes sú podľa správcov poplatky najnižšia v regióne a nižšie ako v treťom pilieri. Navrhované znenie podľa ADSS spôsobí, že dôchodková spoločnosť si strhne poplatok za zhodnotenie aj v čase, keď sa sporiteľom nedarí, a naopak.