Rozhodnutie neísť cestou konsolidácie verejných financií predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík oceňuje. Naopak nepozdáva sa mu znižovanie počtu ľudí na úradoch práce či v kontrole.
V čase keď sa ekonomika pre pandémiu prepadáva, nie je na zásadné krotenie rozpočtu priestor. „V tomto veľmi náročnom období spôsobenom nebezpečným ochorením COVID-19 je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi podporovala podnikateľské prostredie a za jasných pravidiel pomáhala utlmenej slovenskej ekonomike“, hovorí Mitrík. Svoje stanovisko prednesie v stredu aj v parlamente.
Menej ľudí – radšej nie
Pri výdavkoch na mzdy zamestnancov štátu kontrolóri odporúčajú na základe svojich zistení, aby sa neznižovali prostriedky na účinný výkon vnútornej kontroly či vládneho auditu. Vďaka dobre fungujúcim kontrolným mechanizmom sa totiž zabezpečuje hospodárne a efektívne použitie verejných zdrojov, čo sa znásobuje v krízovom období.
Mitrík aj preto nabáda členov vlády, aby nepristúpili k znižovaniu počtov zamestnancov jednotlivých útvarov kontroly, pretože by to bol krok k ďalšiemu poklesu kvality systému vnútornej kontroly i transparentnosti riadenia dotknutého rezortu.
Dopady mimoriadnych opatrení, ktorými sa znižujú riziká ochorenia COVID-19 budú musieť byť aktívne riešené počas roka 2021 a preto návrh smerujúci k znižovaniu pracovných miest na regionálnych úradoch práce je kontraproduktívny, lebo už súčasný stav zamestnancov úradov je na hranici udržateľnosti.
NKÚ dvíha prst
Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 % HDP je však podľa predsedu kontrolórov výstražným signálom. Pandémia i mimoriadne bezpečnostné či ekonomické opatrenia, prijímané na národnej i medzinárodnej úrovni, sa môžu negatívne premietnuť do realizácie viacerých rozvojových projektov financovaných zo štátneho rozpočtu.
Foto: NKÚ
Riziká spôsobené pandémiou vidieť taktiež v očakávanom schodku slovenských verejných financií, ktorý sa dostáva na úroveň 7,44 % HDP – teda 7 miliárd eur. V porovnaní s týmto rokom ide o viac ako dvojpercentný pokles. Ku koncu decembra tohto roka by mal schodok dosiahnuť 9,7 % HDP, čo je bezmála 9 miliárd eur.
Výkonnosť ekonomiky sa od roku 2015 prepadá a Slovensko dosahuje len 75 % priemeru krajín únie. Susedná Česká republika sa už v minulom roku dostala na úroveň 92 % európskeho priemeru. Pri prepočítaní verejného dlhu Slovenska na jedného obyvateľa sa budúci rok dostaneme nad 10 tisíc eur.
Priveľmi ružové vyhliadky?
Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly najväčším rizikom návrhu budúcoročného rozpočtu je samotná makroekonomická prognóza, ktorá je kľúčovým pilierom pri tvorbe zákona roka. Na základe skúseností a spoľahlivosti predchádzajúcich prognóz je viac-menej isté, že krízové a pokrízové časy generujú významné odchýlky medzi realitou a modelovanou prognózou.
Mitrík sa chystá v parlamente upozorniť poslancov na problémy, ktoré môžu nastať v priebehu roka 2021. Na mysli má zhoršenie nezamestnanosti pre pandémiu. „To sa v konečnom dôsledku negatívne premietne do výšky výberu daní i odvodov a následne tiež do udržateľnosti systému verejného zdravotníctva či dôchodkového poistenia“, vysvetľuje predseda kontrolného úradu.
Vláda môže zmierniť dopady koronakrízy okrem iného proaktívnym využitím financií z európskeho Fondu obnovy, pričom konkrétne rozvojové opatrenia budú musieť byť premietnuté do plánu reforiem. Národný plán reforiem, ako strategickú víziu obnovy krajiny po pandémii, musí Slovenská republika predstaviť Bruselu do konca apríla 2021. NKÚ však dlhodobo upozorňuje, že pri využívaní európskej finančnej pomoci zo strany zodpovedných slovenských orgánov existujú problémy spojené s efektívnym čerpaním eurofondov. Analytici kontrolného úradu vidia hlavné príčiny v prílišnej byrokracii a vykonávaní viacstupňových kontrol zo strany štátu, samospráv či Úradu pre verejné obstarávanie, čo celý proces čerpania finančnej podpory neprimerane spomaľuje a zneprehľadňuje.
Toľko ako vlani
Príjmy rozpočtu na rok 2021 sú plánované v takmer identickom objeme (15,815 miliárd eur) ako sú v schválenom štátnom rozpočte pre tento rok. Na druhej strane, rozpočtované výdavky vlády, jednotlivých ministerstiev či štátnych inštitúcií (23,864 miliárd eur) sa medziročne zvyšujú o bezmála 30 percent.
Z hľadiska štruktúry plánovaných výdavkov, národná autorita oceňuje nový spôsob rozpočtovania rezerv v budúcom roku a očakáva, že nevyčerpané prostriedky z rezerv nebudú môcť byť použité v rozpore s ich pôvodným účelovým určením, ani presunuté na iné výdavkové tituly.
Chybička?
Kontrolný úrad na základe výsledkov svojej činnosti upozorňuje poslancov zákonodarného zboru na skutočnosť, že v rámci výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy (VPS), ktorá je v priamej gescii rezortu financií, sú rozpočtované prostriedky v objeme 1,7 miliárd eur, ktoré súvisia s rozpočtom iných ministerstiev. To nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého kapitolu VPS tvoria výdavky, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol a narúšajú sa tak princípy programového rozpočtovania.
Táto novinka môže spôsobiť problémy napríklad v rezorte dopravy i zdravotníctva. Ide napríklad o financovanie projektov súvisiacich s nevyhnutnou modernizáciou nemocníc, nákupom zdravotníckych prístrojov alebo výstavbou nových ciest I. triedy, či rozširovanie existujúcej siete rýchlostných komunikácií a diaľnic.
Analytici NKÚ vidia riziko aj v takmer 7 % medziročnom znížení výdavkov na zabezpečenie prevádzky univerzít, vysokých škôl a vedenie ministerstva školstva sa bude musieť v priebehu roka 2021 vysporiadať s financovaním nákupu nových učebníc pre základné a stredné školy.