Prvé odklady splátok končia. Sú banky pripravené a koľko úverov môže zlyhať?

VIDEO: Zdravotná prehliadka slovenského finančného trhu počas pandémie, ako ju vidí NBS.

Hoci aktuálna hodnota kapitálovej primeranosti je mierne pod priemerom Európskej únie (EÚ), straty očakávané z koronakrízy by bankový sektor nemali vážne ohroziť. NBS predpokladá, že môžu byť približne na úrovni bežného predkrízového ročného zisku, v nepriaznivom scenári ešte o tretinu vyššie.

Väčšina strát pripadá na podnikový sektor. Časť týchto strát už banky pokryli doterajšou tvorbou opravných položiek. Centrálna banka predpokladá, že pokles ziskovosti bankového sektora bude pokračovať aj v roku 2021. Neočakáva však, že by ako celok vykázal výrazné koncoročné straty.

Z novembrovej správy o finančnej stabilite vyplýva, že v roku 2020 by čistý zisk mohol dosiahnuť úroveň približne dve tretiny úrovne z predkrízového obdobia, v nasledujúcom roku približne tretinu. V nepriaznivom scenári hrozí, že v roku 2021 nevykáže bankový sektor žiaden zisk, no zároveň by nemal skončiť ani vo výraznejšej strate.

Z pohľadu jednotlivých typov bánk národná banka predpokladá, že straty z krízy pravdepodobne viac zasiahnu skupinu malých a stredných finančných domov.

Budúcnosť je neistá

Ako na pondelkovej tlačovej konferencii povedal výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček charakteristické pre súčasnosť sú nielen pandémia, ale aj neistota, keďže nepoznáme charakter následkov. Riešenie problémov nie je podľa neho v ekonomickej oblasti, ale v medicínskej oblasti, až následne je možné riešiť ekonomické otázky.

Slovensko je podľa Dvořáčka malá otvorená ekonomika, ktorá je závislá od obchodných partnerov. V lete prišlo ekonomické oživenie a situácia sa začala postupne vracať do pôvodných koľají. Avšak druhá vlna pandémie tento optimizmus brzdí. Národná banka preto vytýčila tri základné riziká v rámci bankového sektora. Tým najvýznamnejším ostáva nesplácanie úverov.

NBS realizovala v druhej polovici októbra 2020 prieskum, podľa ktorého očakáva možné problémy so splácaním úverov 4,2 percenta dlžníkov s odkladom splátok. Ďalších 13,5 percenta domácností s odloženými splátkami a 7,2 percenta ostatných domácností očakáva síce očakáva zhoršenú situáciu, ale svoje splátky budú schopné platiť. V ich prípade sa očakáva zníženie spotreby.

Dôvodom rizika nesplácania úverov je hlavne zníženie tržieb podnikov a okresanie príjmov domácností. Podľa centrálnej banky pomohli vládne opatrenia, konkrétne odklady splátok úverov. Zmierňujú riziko nesplácania. A tiež ho rozkladajú v čase. V tomto roku ešte bankový sektor nepocíti významný vplyv, skôr až v budúcom roku, keď skončí moratórium odkladu splátok. Prvé dlhodobé odklady končia zhruba na konci tohto roka.

Podľa októbrového prieskumu odhaduje len 0,6 zadlžených domácností, že po skončení odkladu nebudú schopné splácať úver. „Ide približne o 4,4-tisíca domácností,“ píše NBS v Správe o finančnej stabilite. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazne optimistickejšie očakávania. V porovnaní s júlovým prieskumom podiel domácností, ktoré sa obávajú neschopnosti splácať, postupne poklesol na polovicu.

NBS: Na ďalší odklad nie je dôvod

NBS nevidí potrebu predlžovania legislatívnej podoby odkladu splátok, vidí skôr priestor na aktívny prístup bánk. Riziko dostupnosti úverovania sa zatiaľ podľa Dvořáčka neprejavilo. Na strane bánk zatiaľ centrálna banka vidí dostatok kapitálu a likvidity, aby pokračovali vo financovaní. „Podľa samotných údajov o poklese príjmu k októbru by sa pre koronakrízu až 6,5 percenta domácností dostalo do rizika finančných ťažkostí,“ píše NBS v správe.

To v praxi znamená, že ak by výpadok príjmu pretrval, tieto domácnosti nebudú schopné pokryť splátky úverov a nutné životné výdavky. Centrálna banka však upozornila, že ďalších 2,7 percenta ľudí bolo v tomto riziku už pred koronakrízou. Spolu ide približne o 70-tisíc domácností. Časť z nich sa podľa NBS tomuto riziku môže vyhnúť opätovným obnovením príjmov, alebo môže byť schopná pokryť dočasný výpadok príjmov prostredníctvom úspor či šetrením.

Avšak financovanie je napriek dopadom pandémie naďalej plynulé. Napríklad úvery na bývanie stále rýchlo rastú. V septembri dosiahli medziročné tempo rastu 9,2 percenta. NBS dodala, že aj keď ide o najnižšiu historickú hodnotu, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide len o minimálnu zmenu. Avšak spotrebné úvery domácnostiam výrazne klesli, je to podľa Dvořáčka pre pokles dopytu zo strany klientov. Medziročné tempo rastu dosiahlo v historické minimum mínus 5,7 percenta.

Ako doplnil riaditeľ odboru finančnej stability v NBS Marek Ličák, banky poskytujú úvery, len keď sa cítia stabilné. Ak sa im nedarí, prvé „škrtia“ úvery. Je preto podľa neho potrebné mať stabilný finančný sektor a o stabilitu je potrebné bojovať. A to, že aktuálne hodnotí Národná banka Slovenska sektor za stabilný, je podľa Ličáka najmä výsledkom minulých rokov. Dobrou správou podľa neho je, že väčšina dlžníkov po ukončení krízy zvládne opätovne splácať svoje dlhy.