Brusel čaká. Čo sa stalo s reformným plánom?

, 26.11.2020 07:00

Čas sa kráti. Konečná verzia reformného plánu má byť v Bruseli už v apríli. Prvé náčrty zverejnil minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pred vyše mesiacom, nasledovali návrhy koaličných strán Sme rodina a Za ľudí. Odvtedy je však okolo materiálu ticho. O miliardách z únie sa totiž opäť diskutuje len za zatvorenými dverami.

Množia sa však hlasy kritikov, ktorí už nejaký ten týždeň apelujú na vládu, aby sa s finalizáciou dokumentu poponáhľala.

„Ak sa vláda okamžite nespamätá, hrozí, že prvé peniaze dostaneme výrazne neskôr než ostatní,“ napísal v polovici novembra europoslanec Michal Šimečka na sociálnej sieti. Granty z fondu obnovy sa nebudú vyplácať všetkým naraz, ale v poradí, v akom únia členským štátom reformné plány schváli, upozornil. Rozhodujúci je tak podľa europoslanca každý mesiac. Slovensko tak riskuje, že sa dostane k peniazom medzi poslednými. Okrem toho krajiny môžu už teraz čerpať preddavky vo výške 10 až 20 percent z celej sumy. V našom prípade ide o stámilióny eur.

Kde je teda oficiálna verzia plánu? Rezort financií tvrdí, že práve v týchto chvíľach na ňom pracuje. A to spolu s ekonomickým krízovým štábom. Uskutočniť sa dokonca mali tri debaty s podnikateľmi a odbormi. V stredu sa dostali k slovu samosprávy.

Situáciu však sťažuje aj samotný Brusel – ešte stále totiž nie je schválený legislatívny rámec záchranného balíka. Práve ten má stanoviť presné podmienky jeho čerpania. Riadiaci tím Plánu obnovy pod rezortom financií tak pracuje na základe súčasného návrhu nariadenia, ako aj dostupných usmernení z Európskej komisie.

Čo ak únia schváli legislatívu až v januári a Slovensko nebude mať stále nič? Podľa rezortu financií to až taký veľký problém nebude, pretože medzi prvými a poslednými krajinami, ktoré svoj plán odovzdajú, prejdú maximálne štyri mesiace. „V tomto kontexte ide o celkom bezvýznamný sklz,“ dodáva rezort financií. Dá sa však predpokladať, že finálna dohoda sa bude tvoriť ťažko. Každá koaličná strana má totiž vlastnú predstavu o tom, kde sú priority. Fakt, že členovia vlády plán intenzívne tvoria, potvrdil aj predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí). „Už v lete prebehlo niekoľko desiatok expertných konzultácií s ľuďmi z ministerstiev, ako aj s ľuďmi z priemyslu, výskumu a zo školstva,“ hovorí. Rovnako už v lete dostali jednotlivé rezorty za úlohu, aby stanovili svoje priority, dodáva Valášek. Sám sa už asi mesiac zúčastňuje na jednotlivých koaličných rokovaniach na túto tému.

Celý proces brzdí aj veto Poľska a Maďarska, ktoré nesúhlasia s podmienením prerozdelenia peňazí dodržiavaním pravidiel právneho štátu.

Ani jedno, ani druhé však podľa europoslanca Ivana Štefanca (KDH) ako výhovorka neobstojí. „Nemalo by to mať žiadny súvis a už vôbec by sa tieto veci nemali používať ako alibi k nečinnosti," povedal. Príprava slovenského plánu sa musí podľa neho zrýchliť. Už na budúci týždeň je spoločne s ďalšími europoslancami tiež pozvaný na konzultácie k Hegerovi.

Diskusia je základ

V stredu sa na ministerstve financií opäť hovorilo o reformách. Tentoraz si šéf financov zavolal k spoločnému stolu zástupcov samospráv. „Slovensko nevyhnutne potrebuje jasnú víziu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie, najmä takú, ktorá nebude konzervovať neudržateľné, ale prinesie inovácie," povedal prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.

Nešlo o prvé stretnutie, potvrdil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger. Aj preto podľa neho už dávno vedia, kam by peniaze najradšej naliali. „V prvom rade chceme tlačiť na dobudovanie infraštruktúry – ciest, mostov, železníc, a tiež vyriešiť otázku nakladania s odpadmi. Rovnako by sme chceli, aby sa niečo urobilo s priemyselne nevyužívanými, zastaranými priestormi,“ hovorí Tréger. Podobné stretnutia by sa mali konať raz za týždeň až do Vianoc. Dovtedy chce mať minister účasť regiónov na Pláne obnovy vyriešenú.

Ďalšia odborná diskusia je podľa poradkyne predsedu vlády pre zelenú ekonomiku a fond obnovy Lívie Vašákovej v procese prípravy. Uskutočniť sa má pravdepodobne koncom týždňa. Stále sa však za pochodu menia pravidlá. „Kým v lete sa ešte rátalo s tým, že bude možná aj kompenzácia za reformy, teraz vieme, že je to možné len vo veľmi malej miere a v špecifických prípadoch,“ hovorí Vašáková. Väčšina peňazí musí ísť na investície, dodáva. Tie však môžu byť zaplatené aj spätne – a to k februáru tohto roka. „Pokiaľ teda máme nejaké projekty, ktoré už bežia, a chceli by sme ich do plánu zahrnúť, nebude s tým problém,“ hovorí poradkyňa predsedu vlády.

Brusel stavil na rozhovory

Dôležitosť verejnej diskusie neustále pripomína aj samotná Európska komisia. S ňou má byť ministerstvo v kontakte už od konca augusta. To potvrdilo aj jej zastúpenie na Slovensku. O akýchkoľvek záveroch je však podľa jeho hovorkyne Ingrid Ludvikovej predčasné hovoriť. Termín formálneho predloženia slovenských plánov na čerpanie covidových peňazí totiž ostáva rovnaký – 30. apríl. „Po tomto dátume komisia jednotlivé plány vyhodnotí. Dovtedy je predčasné čokoľvek komentovať,“ dodáva.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Miku bude však najväčší problém vlády vybrať z obrovského balíka to, čo je pre Slovensko v tejto chvíli najdôležitejšie a najnutnejšie. „Väčšina vecí z dokumentu Moderné a úspešné Slovensko môže byť financovaná z normálnych eurofondov, a nie z investičného Plánu obnovy. Rozhodovanie teda bude náročné,“ hovorí. Osobne by peniaze investoval do zmeny hospodárenia s teplom, energetickej reformy, nástupu cirkulárnej ekonomiky a tiež modernizácie poľnohospodárstva. „V jeho prípade by sme mohli byť o niekoľko rokov úplne inde, ak by sa peniaze využili správne,“ dodáva Mika.

Každý si hudie svoje

Hegerov materiál mal byť akýmsi „reformným menu", ktoré malo slúžiť ako podklad pre ďalšiu diskusiu a aj vznik oficiálneho materiálu. Ten však predstavitelia strany Sme rodina nazvali súborom návrhov za 30 miliárd eur a prišli s vlastným riešením. To zahŕňalo obnovu nemocníc, vybudovanie univerzitného kampusu, daňovú reformu, ale aj elektrifikáciu železničných tratí a zatepľovanie rodinných domov.

Netrvalo dlho a celkom iný návrh zase priniesla strana Za ľudí na čele s Veronikou Remišovou. Jej Plán obnovy je postavený na troch pilieroch – digitalizácii, reforme vzdelávania a súdnictve.

Podobné priority presadzujú podľa Tomáša Meravého, poradcu ministra financií a ekonomického experta strany Za ľudí, aj ekonómovia na krízovom štábe. Slovenská ekonomika totiž podľa neho prestala smerovať k priemeru únie a v posledných štyroch rokoch sme jednou z najpomalšie rastúcich ekonomík v regióne strednej a východnej Európy. „Navyše sa nachádzame na chvoste rebríčka, pokiaľ ide o výdavky na vedu a výskum, ale aj na vzdelávanie,“ hovorí. Zelený reštart ekonomiky je tak podľa neho až na druhom mieste.

S tým však nesúhlasí poradca prezidentky Norbert Kurilla. Zelená obnova by mala byť súčasťou všetkých oblastí, do ktorých chce vláda európske peniaze investovať, hovorí. Predsa len, komisia stanovila podmienku a 37 percent prostriedkov musí byť využitých na zelené reformy. „Mali by sme sa pozerať na to, ako pripraviť vzdelávanie na potreby budúcnosti, a nie minulosti. Inak ostaneme zaseknutí v 19. storočí,“ do­dal.

Mimovládkam sa zatvorené dvere nepáčia

Trpezlivosť však nestrácajú len europoslanci, ale aj neziskové organizácie. Tie v pondelok zaslali predstaviteľom vlády vrátane ministra financií Eduarda Hegera, šéfa envirorezortu Jána Budaja (obaja OĽaNO) a ministerky investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí) otvorený list. V ňom žiadajú transparentnú tvorbu Plánu obnovy, ako aj zverejnenie jednotlivých časových míľnikov procesu jeho prípravy a tiež účasť verejnosti na jeho finalizácii.

"Príprava plánu je ostro sledovaná časťou verejnosti a je dôležité nielen to, čo bude tvoriť jeho obsah, ale aj akým spôsobom bol tvorený, respektíve aký bol proces jeho prípravy a dokončovania,“ uvádzajú organizácie. Aj preto je podľa nich namieste vznik rady vlády pre Plán obnovy a odolnosti, ktorá by celý proces zastrešovala a koordinovala.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#plán obnovy #Eduard Heger
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku