Čo to znamená? Zamestnanosť v únii, ktorá od roku 2013 postupne vzrástla o 15 miliónov pracujúcich, sa tak odrazu prepadla takmer o polovicu. A ak schéma štátnych pomocí nebude pokračovať či bude prikrátka, o prácu môže prísť ďalších vyše 14 miliónov ľudí.
„Rast nezamestnanosti je vzhľadom na obrovské obmedzenia v európskych ekonomikách pochopiteľný,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. V najbližších mesiacoch sa podľa neho situácia ešte zhorší a trh práce ostane napätý, kým nebude k dispozícii vakcína a nebude naočkovaná veľká časť populácie.
Ako je na tom Slovensko? Zdá sa, že náš trh práce zatiaľ pandémia len jemne nahryzla. Od augusta nezamestnanosť medzimesačne klesá, i keď nejde o veľké skoky. Miera evidovanej nezamestnanosti meraná úradmi práce za október dosiahla úroveň 7,35 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím počas vlaňajška však stúpla o vyše 2,4 percenta. Na druhej strane, prácu si našlo takmer o 1 500 ľudí viac ako v rovnakom období minulého roka.
Trh práce totiž ako-tak držia opatrenia rezortu práce. Na tie nedá dopustiť ani jeho šéf Milan Krajniak (Sme rodina). Za pozitívnym vývojom vidí práve podporu firiem, ktoré pôsobia v dodávateľských odvetviach. „Mnohé firmy, ktoré ešte na jar chceli prepúšťať, tak dnes vytvárajú nové pracovné miesta,“ tvrdí Krajniak. Dotovanie však môže skutočnú situáciu skresľovať.
Kostlivci v skrini
Podľa európskych odborárov za európsky vývoj môže nepripravenosť únie na ďalšiu krízu. „Zamestnanecké a sociálne politiky, ktoré komisia navrhla od poslednej krízy, nechali Európu absolútne nepripravenú na to, čo so sebou prinesie pandémia a zatvorenie ekonomík,“ hovorí konfederačná tajomníčka Európskej odborovej konfederácie (ETUC) Liina Carr.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského svoju časť viny nesú aj nepružné zákonníky práce členských štátov. Tie, žiaľ, počas pandémie ešte viac skostnateli „sociálnymi sieťami pre podniky“, vysvetľuje. Naopak, v Spojených štátoch je trh práce flexibilný. Nezamestnanosť síce na jar prudko vyskočila na 15 percent, postupne sa trh začal prispôsobovať a nezamestnanosť zase prudko padla. To sa o Európe povedať nedá. „Nárast nezamestnanosti síce nebol taký prudký ako v USA, no zato bude pravdepodobne podstatne dlhodobejší,“ dodáva Vlachynský.
Pomohlo by, ak štátne pomoci dotované európskym programom SURE budú pokračovať čo najdlhšie? To je otázne. „Čím dlhšie trvá kríza, tým je vyššie riziko, že peniaze dotujú firmy, ktoré už viac nie sú životaschopné,“ píše v spoločnej správe o zamestnanosti Európska komisia. Pokojne sa môže stať, že spomínané „zombie“ podniky tak budú postupne – mesiace, dokonca aj roky – prepúšťať. Komisia chce podobným scenárom zamedziť ešte pred ich vznikom a rozlíšiť tak, ktoré firmy sa ešte stále oplatí podporovať, a pri ktorých bude lepšie zamerať sa na rekvalifikáciu zamestnancov. Aj štátne kasy totiž majú svoje dno. „Nakoniec budú musieť podnikatelia a samotní ľudia nájsť riešenie, ako sa z krízy dostať,“ hovorí Tomčiak.
Peniaze z únie má Slovensko k dispozícii ešte na celý rok 2021. Od toho ďalšieho by mal začať platiť trvalý kurzarbeit, ktorý plánuje zaviesť rezort práce. Krivku štatistiky ľudí bez práce môže ovplyvniť aj stav v zahraničí.
Najviac juh a mladí
Najviac zasiahnuté sú krajiny na juhu Európy, ktoré už v minulosti čelili vážnym sociálno-ekonomickým problémom. Navyše ich ekonomiky sú takmer úplne závislé od najviac postihnutých odvetví – gastro sektora a cestovného ruchu. Len v Španielsku sa tak nezamestnanosť v 3. štvrťroku vyšplhala nad 16 % a zaznamenala najvyššiu úroveň za 2,5 roka. Ide tak o najvýraznejšie tempo rastu od roku 2012. V Taliansku zase ešte v lete atakoval počet nezamestnaných 10 % a dostal sa tak na svoje 10-mesačné maximum.
Najvýraznejší pokles je vidno aj medzi mladými vo veku 15 až 24 rokov, pracovníkmi na voľnej nohe, ale aj tými, ktorí sa narodili mimo únie. „Ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nie sú ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy,“ píše sa v tlačovej správe Európskej komisie. Štatistické údaje jej dávajú za pravdu. Len v septembri sa čísla mladých nezamestnaných pohybovali okolo troch miliónov, väčšina z toho v eurozóne. Oproti minulému roku tak ide o nárast takmer o 260-tisíc.
V porovnaní s koncom minulého roka sa v 2. štvrťroku 2020 znížilo aj množstvo odpracovaného času na jedného zamestnanca, a to o 11,3 percenta. Ľudia v únii navyše v práci aj viac absentovali, a to až o 9,7 percenta.
Nové miesta nepribúdajú
Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej ku klesajúcej zamestnanosti síce prispieva dotovanie firiem, no tie sú aj tak stále v neistote. Prvá pomoc plus navyše skresala podmienku udržania dotovaného pracovného miesta z dvoch na jeden mesiac. Nové pracovné miesta však nepribúdajú. „Čo sa týka náboru novej pracovnej sily, firmy sú v dôsledku aktuálnej neistej situácie opatrné,“ tvrdí Filová. Firmy nechávajú v dôsledku krízy a neistoty mnohé aktivity utlmené, dodáva.
Treba počítať aj s tým, že situácia sa ešte o niečo zhorší počas zimy a na jar. A to hlavne kvôli obmedzeniam počas druhej vlny pandémie. Prepúšťanie avizujú najmä niektoré prevádzky, ktoré zastrešuje Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska. Tie počas prvej vlny pandémie zaznamenali pokles pracujúcich takmer o tretinu. Počas druhej vlny môže prísť o prácu ďalších 16,5 percenta zamestnancov. V reštauráciách a hoteloch tak druhá vlna ohrozuje približne 36-tisíc pracujúcich.
To, či bude nezamestnanosť ďalej rásť, nezávisí len od typu opatrení, ale aj od rezerv jednotlivých podnikov a domácností. Štát zatiaľ plánuje pomoc predlžovať až dovtedy, kým to bude potrebné.