Viacerí europoslanci však už nejaký ten týždeň apelujú na vládu, aby si s finalizáciou dokumentu pohla. Mnohé krajiny totiž svoje reformné plány už odovzdali. „Ak sa vláda okamžite nespamätá, hrozí, že prvé peniaze dostaneme výrazne neskôr než ostatní,“ napísal europoslanec Michal Šimečka na sociálnej sieti.
Granty z Fondu obnovy sa totiž nebudú vyplácať všetkým naraz, ale v poradí, v akom budú jednotlivým štátom schválené reformné plány. Rozhodujúci je tak podľa neho každý mesiac. Už odteraz totiž môžu krajiny čerpať preddavok vo výške 10 až 20 percent z celej sumy. V prípade Slovenska tak ide o stámilióny eur. „Ak vláda drasticky nezrýchli tempo, ocitneme sa medzi poslednými, kto peniaze z Fondu obnovy dostane,“ dodáva.
Ministerstvo: Nie je to pravda
Ministerstvo financií sa však v tejto veci ohradilo. Fakt, že Slovensko ešte nemá v rukách finálnu verziu Reformného plánu, podľa komunikačného odboru neznamená, že dostaneme peniaze neskôr. Ešte stále totiž nie je schválený legislatívny rámec na úrovni únie, ktorý má stanoviť presné podmienky čerpania peňazí. Riadiaci tím Plánu obnovy pod rezortom tak pracuje na základe súčasného návrhu nariadenia, ako aj dostupných usmernení z Európskej komisie.
Navyše, záloha bude vyplatená všetkým krajinám, ktoré o peniaze požiadali a únia ich Plán obnovy schváli. „Za kľúčovú tak považujeme práve kvalitu samotného dokumentu a zámerov v ňom obsiahnutých,“ hovorí rezort financií. Preto v tejto chvíli má tak oficiálna verzia ešte len vznikať. A podľa ministerstva sa tak deje za „intenzívnej a pravidelnej komunikácie s Európskou komisiou od augusta tohto roka“.
To, že prebiehajú rokovania s komisiou, potvrdilo aj jej zastúpenie na Slovensku. O akýchkoľvek záveroch je však podľa jeho hovorkyne Ingrid Ludvikovej predčasné hovoriť. A to aj vzhľadom na fakt, že termín formálneho predloženia slovenských plánov na čerpanie kovidových peňazí ostáva rovnaký – 30. apríl. „Po tomto dátume komisia jednotlivé plány vyhodnotí. Dovtedy je predčasné čokoľvek komentovať,“ dodáva.
Príde Slovensko o miliardy?
Čo ak však naozaj únia schváli legislatívu v januári a Slovensko stále nič? Podľa ministerstva to až taký veľký problém nebude, pretože medzi prvými a poslednými krajinami, ktoré svoj plán odovzdajú, prejdú maximálne štyri mesiace. „V tomto kontexte ide o celkom bezvýznamný sklz,“ dodáva rezort. Dohodnúť sa im zrejme robí problémy aj preto, že takmer každá z koaličných strán ešte počas leta a začiatkom jesene predložila vlastný reformný plán.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) ešte začiatkom októbra prišiel s „reformným menu“, ktoré malo slúžiť ako podklad pre ďalšiu diskusiu a vznik oficiálneho materiálu. Ten však predstavitelia strany Sme rodina nazvali súborom návrhov za 30 miliárd eur a prišli s vlastným riešením. To zahŕňalo obnovu nemocníc, vybudovanie univerzitného campusu, daňovú reformu, ale aj elektrifikáciu železničných tratí a zatepľovanie rodinných domov. Celkom iný návrh zase priniesla strana Za ľudí na čele s Veronikou Remišovou. Jej Plán obnovy je postavený na troch pilieroch – digitalizácii, reforme vzdelávania a súdnictve. Podľa ministerky šlo hlavne o zdôraznenie faktu, že Slovensko po prekonaní pandémie musí podporovať technologické zmeny a znalostnú ekonomiku.