Krajniak mení tripartitu. Odborári hovoria nie. Ako sa to dotkne zamestnancov?

Podľa nových pravidiel už nemusí byť splnená podmienka reprezentatívnosti. Doteraz totiž museli odborári, ale aj zamestnávatelia splniť podmienku 100-tisíc členov. To za odbory spĺňala len Konfederácia odborových zväzov. Po novom už bude počet členov určovať len poradie nároku na kreslo v rade. Ak teda bude nejaká odborárska organizácia primalá, nahradí ju ďalšia.

Členstvo bude pritom len na jeden rok. Potom sa o vstup môže uchádzať väčšia organizácia, ktorá môže menšieho člena z rady vytlačiť. O prípadných sporoch bude rozhodovať takzvaný rozhodca. „Konfederácia odborových zväzov nemá exkluzivitu na vykonávanie odborárčiny, máme tu aj iné zväzy. Je však etablovaná, má svoj riadny aparát a skúsenosti,“ hovorí zakladateľ združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.

Celá zmena je podľa neho dôsledok vojny medzi odborármi a ministrom práce. Tá sa začala ešte v lete protestným odchodom z tripartity. A hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že viac organizácií znamená silnejšiu váhu, nemusí to tak podľa Kuruca byť. A zamestnanci na to môžu doplatiť. Po zmene zákona sa dá podľa Kuruca predpokladať, že pri viacerých zväzoch sa bude „hlas zamestnancov trieštiť“.

Záujmy jednotlivých odborových organizácií nemusia byť totiž jednotné. Pri väčšom počte odborových organizácií v tripartite sa však Krajniakove zmeny nekončia. Odborári sa musia popasovať aj s ďalším problémom – od budúcoročnej jari majú totiž všetci členovia príslušného odborového orgánu pracovať u jedného zamestnávateľa. Ibaže by sa dohodli inak, čo však nemusí každá firma odobriť. Minister práce tvrdí, že mnoho odborárov zastupuje zamestnancov firiem, s ktorými nemajú nič spoločné.

Porušenie dohovorov?

„Zásadne nesúhlasíme s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadali sme ponechať súčasný právny stav overený praxou,“ upozorňuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová. Krajniak chce takto podľa jej slov oslabiť ich postavenie ako „najsilnejšej odborárskej organizácie“. Do tripartitnej rady sa tak dostanú aj nereprezentatívne združenia zástupcov zamestnancov, tvrdí.

Odborári sa už od leta odvolávajú na dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Tá hovorí, že v tripartite musia sedieť zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a štátnej moci. Zastupujúce organizácie však musia byť najväčšie v danej krajine. Podľa Nemethovej tak novela dohovory poruší. Rezort práce zase tvrdí niečo iné. „Dohovor vychádza z princípu najreprezenta­tívnejších združení, pričom pravidlá reprezentatívnosti si nastavuje členský štát,“ píše sa v dôvodovej správe k novele.

Zmeny tak otvoria cestu do tripartity aj menším odborovým hnutiam. Tie Krajniakov návrh vítajú. „Domnievame sa, že príde k zvýšeniu jej reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov, keďže pôvodný model vychádzal z predpokladu, ktorý sa v súčasnosti už nenapĺňa,“ tvrdí šéf Moderných odborov Peter Mrázik. O tom, či sa po zmene zákona budú uchádzať o členstvo v tripartite, ešte bude rozhodovať vedenie Moderných odborov. Zaváži aj finálna podoba legislatívy.

Letná búrka v tripartite

S nápadom na zmenu prišiel Krajniak po konflikte s KOZ. Ešte v auguste tripartita rokovala o zmenách pri minimálnej mzde. Odborári nesúhlasili s tým, aby bola nižšia ako 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Krajniak si preto zavolal na individuálne rokovanie len zástupcov zamestnávateľov. Podľa prezidenta KOZ Mariána Magdoška tým porušil pravidlá sociálneho dialógu. Na protest preto odborári z rokovania odišli. Odvtedy už tripartita nezasadala.

„Odborári tripartitu dlhodobo blokujú. Aby som mohol zvolať jej rokovanie, musí jej predsedníctvo schváliť program. Ale už viac ako dva mesiace sa zástupcovia odborárov predsedníctva nezúčastňujú,“ povedal minister práce v rozhovore pre denník Pravda. Program totiž musia schvaľovať všetci členovia tripartitnej rady. Za posledné dva mesiace tak zamestnávatelia, odborári a vláda nerokovali o viacerých legislatívnych zmenách ani o návrhu štátneho rozpočtu.

KOZ preto obviňuje ministra, že obchádza zákon a ešte v októbri naňho podali podnet na Generálnu prokuratúru. V septembri tiež ministra práce v liste informovali, že sa odmietajú zúčastňovať „ad hoc“ rokovaní tripartity. „Apelovali sme na ministra, aby boli riadne a preukázateľne dodržiavané procedurálne podmienky,“ tvrdí Nemethová. Podľa ministra odborári dostávali na každé zasadnutie pozvánku.

„Považujem za pokrytecké, že odborári sa sťažujú, že nezvolávam tripartitu, ale na druhej strane veľmi dobre vedia, že to bez schválenia programu na predsedníctve nemôžem urobiť. Úplne zavádzajú,“ povedal Krajniak. Dodal, že im chcel vyjsť v ústrety a z dôvodu ich zaneprázdnenosti presúval termín zasadnutia predsedníctva. Jedna z pozvánok však odborárom prišla až po tom, čo zákon prešiel vládou.

Podľa Nemethovej minister zvolal rokovanie predsedníctva tripartity na 22. októbra tohto roka, kde sa mal okrem iného riešiť aj kurzarbeit. Ten však už deň predtým schválila vláda. „Minister práce tak opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Schválením koncepcie na vláde sa opätovne obišlo rokovanie tripartity, keďže akýkoľvek záver by prijala, vláda by naň už neprihliadala,“ dodala hovorkyňa odborárov s tým, že práve preto sa na rokovaní nezúčastnili.

Zamestnávatelia: Pre nás sa nič nemení

Krajniakove podmienky sa budú vzťahovať aj na zastúpenie na strane zamestnávateľov. Firmy tam v súčasnosti zastupujú Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Asociácia priemyselných zväzov a Združenie miest a obcí Slovenska. „Zastúpenie a reprezentatívnosť zamestnávateľov je viac ako dostatočná a z tohto titulu by sa zamestnávateľov plánované zmeny nemali dotýkať,“ myslí si hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.

Na stole sú aj podstatnejšie problémy ako zmeny v zložení tripartity či hádky medzi odborármi a ministrom práce, myslí si Filová. „Rokovanie tripartity je dlhodobo paralyzované, čo považujeme za najväčší problém, nakoľko nemáme možnosť vyjadrovať sa ku kľúčovým návrhom v legislatívnom procese,“ upozorňuje. Dodala, že od tohtoročných parlamentných volieb sa konalo len jedno o oficiálne rokovanie.