Maďarsko-poľský pat. Dohoda o rozpočte únie sa naťahuje

Len minulý týždeň pritom padla dohoda medzi vyjednávačmi a nemeckým predsedníctvom o rozdelení historicky najväčšieho balíka v dejinách únie – 1,8 bilióna eur. Pričom samotný rozpočet sa navýšil o 16 miliárd eur. Čo spôsobia poľské a maďarské hrozby? Ide len o strašenie alebo je to už pat?

„Ohrozené je najmä časové hľadisko čerpania Fondu obnovy, keďže sa konečná dohoda môže posunúť na neskôr,“ hovorí europoslanec Ivan Štefanec (KDH). Momentálne je to však práve rýchlosť, ktorá je dôležitá, ekonomika potrebuje pomoc čo najskôr, dodáva.

Aj pondelkové rokovania veľvyslancov jednotlivých štátov s nemeckým predsedníctvom sa konali s cieľom popohnať celý proces. A uľahčiť konečné odklepnutie balíka. Predstavitelia únie dúfali, že k nemu dôjde už v najbližších týždňoch. Nový rozpočet má začať platiť už od januára. Na to je potrebný jednomyseľný súhlas členských krajín. Na schválenie Plánu obnovy zase treba, aby parlamenty členských krajín odsúhlasili takzvané rozhodnutie o vlastných zdrojoch, z ktorých zaplatia spoločný dlh.

Nie je to prvýkrát, čo naši susedia kričia na poplach. S úniou sa v otázkach práva škriepia už nejaký ten piatok. Isté je, že dohoda sa nebude rodiť ľahko ani rýchlo. Očakávať tak treba ďalšie kolo rokovaní. To prvé azda už tento štvrtok počas videokonferecnie zástupcov členských krajín, ktorá mala pôvodne riešiť boj proti pandémii.

Môže Maďarsko a Poľsko reálne ohroziť schválenie rozpočtu? „Častokrát nemajú všetky štáty rovnaký názor, no ide o to, aby sa spoločne dospelo ku konečnej dohode,“ hovorí Štefanec. Možnosť, že by únia pozmenila Plán obnovy tak, aby nezahŕňal vetujúce krajiny, je podľa europoslanca nemysliteľná. A tiež protiprávna. Obom krajinám navyše na európskych peniazoch záleží, ich ekonomiky sú rovnako postihnuté súčasnou situáciou, preto nakoniec ustúpia, myslí si. Ak by predsa len ku schváleniu neprišlo do konca roka, od januára bude platiť rozpočtové provizórium. Teda de facto predĺženie terajšieho rozpočtu.

Dôjde k schváleniu?

Vyhrážky nespokojných krajín sú navyše len jednou stranou mince. Proti Budapešti a Varšave stoja prakticky všetky ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ. "Neviem si predstaviť, že by Európsky parlament schválil rozpočet bez toho, aby v ňom bol mechanizmus týkajúci sa kontroly zásad právneho štátu. Rovnako sú tu viaceré krajiny, ktoré od tohto princípu neustúpia,“ povedal pre denník Pravda Eric Maurice, expert na EÚ a šéf bruselskej pobočky Nadácie Roberta Schumana. V únii sa podľa neho čoraz častejšie dejú veci, ktoré sa zdali trochu nepredstaviteľné. Aj teraz zaznievali hlasy, že Maďarsko a Poľsko len blafujú a že nemecké predsedníctvo má plán, ako situáciu vyriešiť. No nestalo sa tak.

Jednoduchšie by podľa Mauricea bolo presvedčiť na ústup Poľsko. Tamojšia vláda má totiž veľkú časť popularity založenú na sociálnych programoch. „Možno by bola ochotná robiť kompromisy, keby dostala napríklad viac peňazí z Fondu pre spravodlivú transformáciu,“ hovorí Maurice. Naopak, maďarský premiér je smerom k únii viac ideologický. Budapešť má i väčší problém s korupciou pri čerpaní európskych peňazí. To sa o Varšave povedať nedá.

Podľa niektorých expertov by sa mechanizmus dodržiavania zásad právneho štátu však mohol vzťahovať na akékoľvek čerpanie európskych prostriedkov. Aj keby to bolo v rámci finančného provizória. Plán obnovy by sa zase mohol zmeniť na dohodu medzi štátmi, ktoré by oň mali záujem. V takom prípade by však bolo otázne, či by si peniaze potrebné na rozbehnutie fondu na finančných trhoch mohla požičať Európska komisia.

Hlbšia kríza v únii?

K dohode nakoniec podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka príde. Blokáciu zo strany Poľska a Maďarska považuje len za snahu o ukážku národnej sily. Predsa len, kapitál od západoeurópskych korporácií a peniaze zo záchranného balíka potrebujú. Situácia však podľa Tomčiaka naznačuje oveľa väčší problém, že únia nie je súdržná, čo značne podkopáva jej politickú a ekonomickú silu.

Nemecko či Francúzsko sledujú dianie v strednej Európe s čoraz väčšími obavami, vysvetľuje Tomčiak, no pre zachovanie zmieru v celom regióne sú ochotné čiastočne ustúpiť. Neviniatkom nie je podľa analytika ani Slovensko. „Súčasná vláda tiež využíva koronakrízu na postupné upevňovanie svojej pozície. Diktatúra moci sa ospravedlňuje ochranou národných záujmov či ochranou zdravia, ale na pozadí sa predovšetkým pripravujú nástroje, ktoré umožnia rýchlo umlčať opozičné hlasy,“ tvrdí Tomčiak.

Slovensko peniaze potrebuje

Pokiaľ však ide o peniaze z únie, tu by sme všetci mali ťahať za jeden koniec. Približne 13 miliárd eur z rozpočtu – spoločne so 7,5 miliardy z Plánu obnovy – je pre Slovensko kľúčových. A ak sa chopíme šance, je možné, že dostaneme ešte viac. Minulotýždňové zvýšenie o 16 miliárd eur sa totiž týka konkrétnych programov.

Viac ako 50 percent balíka pôjde na podporu výskumu a inovácií cez program Horizont Európa, spravodlivej klimatickej a digitálnej transformácie prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu a programu Digitálna Európa. A tiež do zvýšenia odolnosti členských štátov prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programu rescEU či nového zdravotníckeho programu EU4Health.

Ďalších 30 percent má smerovať na boj proti zmene klímy. Osobitná pozornosť sa v balíku venuje ochrane biodiverzity a rodovej rovnosti. Konečná alokácia pre Slovensko bude teda závisieť od množstva a kvality projektov, ktoré naše firmy dokážu vypracovať.