Vyššie ceny i platy. Od revolúcie sa život zlepšil

, 17.11.2020 06:00

Pri pohľade na fakty blednú nostalgické spomienky na ceny i zárobky za socializmu. Nie každému stačí porovnať si regály včera a dnes, potrebuje čísla. A tie hovoria jasnou rečou. Napriek vyšším cenám si do košíka môžeme vložiť oveľa viac a pestrejších výrobkov ako pred rokom 1989.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Životná úroveň sa od nežnej revolúcie výrazne zlepšila. „Vidíme to na zvýšení rokov prežitých v zdraví či na raste disponibilných príjmov i na širšom výbere a dostupnosti tovarov a služieb,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Treba mať na pamäti, že mzdy za socializmu boli centrálne regulované. Ich výška sa menila zhora. A záviselo tiež aj od toho, v ktorom odvetví človek pracoval. Tak ako aj v súčasnosti.

Od začiatku 90. rokov sa však priemerná nominálna mzda niekoľkonásobne zvýšila. Pomohlo nielen to, že sa skončili časy, keď jej výšku určovali politici, ale aj ekonomický rast. Už vlani bola dokonca 10-krát vyššia oproti roku 1990. „V súčasnosti zarábame priemerne takmer o tridsať percent viac ako pred tridsiatimi rokmi,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Dopriať si tak môžeme oveľa viac luxusnejších tovarov a služieb. A to aj napriek faktu, že ceny idú stále hore.

Len v októbri sa podľa údajov Štatistického úradu medziročne zvýšili o 1,6 percenta, oproti augustu o 1,4 percenta. Ani najbližšie mesiace zrejme nebudú iné. Priplatíme si za služby, oblečenie aj obuv. Najrýchlejšie rastú ceny potravín a nealkoholických nápojov. Tie v októbri pridali oproti vlaňajšku o jedno percento. Najviac sa, rovnako ako minulý rok, udrieme po vrecku v prípade mäsa. To zdraželo až o 5,2 percenta.

Aj tak naň však robíme kratšie, ako to bolo za socializmu. Rovnako ako na vajcia, cukor, mlieko, syry a jogurty. „Cenovo dostupnejšie je dnes aj oblečenie a obuv,“ hovorí Sadovská. Kým kedysi musela žena na jedny lodičky pracovať takmer dva dni, dnes už jej stačí len niečo vyše jedného pracovného dňa.

Menej času strávime v práci aj v prípade, ak si chceme kúpiť elektroniku či nové auto. „Na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na zaobstaranie LCD televízora,“ hovorí analytička. Ak sme si pred vyše tromi desaťročiami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času. Menej robíme aj na auto. Kým po revolúcii bolo na starú známu škodovku treba 27 priemerných mesačných platov, pred dvoma rokmi na bežný automobil stačilo len 11 výplat.

Čo spraví s trhom práce pandémia?

Priaznivo sa vyvíjala posledné roky aj miera nezamestnanosti. Začiatkom 90. rokov, po prechode na trhové hospodárstvo, síce počet ľudí bez práce rapídne stúpol, a to až na dvojciferné hodnoty, no v roku 2008 sa množstvo ľudí bez práce podarilo ustáliť. Vtedy však zaúradovala hospodárska kríza. Krivku sa podarilo zvrátiť opäť až v roku 2014. Pred pandémiou už bola miera nezamestnanosti rekordne nízka, okolo 5,8 percenta.

Prinesú pandemické mesiace rast šíkov ľudí bez práce? Podľa Sadovskej to tak zatiaľ nevyzerá. "Súčasná koronakríza s nezamestnanosťou zatiaľ veľmi nezamávala. V druhom kvartáli 2020 sa držala na úrovni 6,6 percenta, " vysvetľuje.

Muchová za tým vidí aj vládne opatrenia. Tie umelo držia pracovné miesta, môžu však negatívne ovplyvniť rast miezd, vysvetľuje. „Nominálna mzda klesla v druhom štvrťroku 2020 po prvý raz v histórii samostatného Slovenska,“ hovorí Muchová. Stalo sa tak kvôli poklesu počtu odpracovaných hodín a špecifikám trhu práce v druhom štvrťroku. Práve vtedy bolo totiž veľa ľudí kvôli pandémii práceneschopných, pripomína analytička, alebo poberalo OČR kvôli starostlivosti o deti. Školy boli totiž zatvorené.

Nie je miesto na obavy

Len mierny vplyv a aj to dočasu. Takto odhaduje vplyv pandémie na bohatstvo ľudí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. „Pandémia nezničila fabriky, nezrúcala mosty ani nepodpálila mestá,“ hovorí. Zasiahne podľa neho skôr špecifické skupiny ľudí – ako napríklad zamestnaných v turizme či gastro sektore.

Oveľa viac škody ako samotná koronakríza dokážu podľa Vlachynského narobiť kroky vlád. „Vidíme vlnu obrovského zadlžovania, miliardových balíkov a ignorovania princípov nezasahovania štátu do podnikania, na ktorých vyrástla moderná prosperita,“ upozorňuje. Aj podľa Sadovskej situácia nie je taká zlá, aby si ľudia nemohli dovoliť veci, na ktoré boli zvyknutí pred koronakrízou. Ak míňajú menej, dôvod je niekde inde. „Nerobili tak kvôli poklesu príjmov, ale preto, že nemali kde míňať,“ hovorí. Aktuálne obmedzenia týkajúce sa nakupovania sa tak môžu opäť podpísať pod zníženie počtu realizovaných nákupov, dodáva Sadovská.

Väčšie obchody a internetové nakupovanie

Od revolúcie sa nezmenili iba ceny, ale aj priestory, v ktorých nakupujeme. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu tvorila v roku 2018 predajná plocha obchodov 3,68 milióna štvorcových metrov. Jeden zákazník má tak pre seba približne 0,68 štvorcového metra. Ako to bolo kedysi? V časoch vzniku Slovenskej republiky bola predajná plocha obchodov štvornásobne menšia ako teraz – a to vo výmere 0,93 miliónov štvorcových metrov. Jeden zákazník tak pre seba mal iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu. Nákupný svet sa však dnes už neobmedzuje len na plochu kamenných obchodov. Čoraz viac zákazníkov nakupuje v on-line priestore. Internetové nákupy začali hrať prím práve počas pandémie. A státie v radoch pred obchodom? To nahradila nákupná turistika do okolitých krajín.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#životná úroveň #socializmus #ceny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku